Ad: Aby sme si kvôli deťom nezničili rodiny a životy

Dôverujme pediatrom, ale len na vlastnú zodpovednosť

Nedá mi nereagovať na článok pani MUDr. Visolajskej. Napokon kedysi publikovala aj ona reakciu na môj článok o medicínskych zásahoch pri pôrodoch v nemocniciach. Tentoraz začína výpočtom nástrah, ktoré číhajú na matku, keď sa jej narodí dieťa. Sú nimi údajne mamičkovské časopisy, portály či združenia, ktoré majú snahu matkám pomôcť. Ona ich však označuje za tie, ktoré viac škodia. Obávam sa, že to nie je pravda. Keď dnes mnohé mladé ženy nedostávajú informácie o rodičovstve od svojich rodičov aj preto, že veľakrát ich rodičia práve pri nich alebo následnom súrodencovi s bábätkami skončili, je veľmi dobré, že ženy nájdu radu aj na internete.

 

Tá hŕstka časopisov, portálov či organizácií vypĺňa medzeru, ktorá tu existuje, lebo ani pediatri ani gynekológovia nepripravujú ženu napr. na pôrod či kojenie. Sama som na webe našej organizácie spustila sekciu Aby chuť na deti nezhorkla, aby som sa podelila so skúsenosťami a odbornými štúdiami, ktoré poukazujú na prax odlišnú od tej u nás zažitej, ktorá mnohokrát ubližuje ženám a ich bábätkám, čím od materstva odrádza. Verím, že rovnaký úmysel má aj pani pediatrička, hoci sa v niektorých veciach zásadne mýli.

 

Nepáči sa mi jej až výsmešný tón, že ide o nejaké supermatky. Ženy, ktoré zdieľajú nové spôsoby či už je to nosenie v šatke, textilné plienky, spanie s bábätkom, neočkovanie či biostrava majú na to dobré dôvody – uľahčujú im život a manželstvo.Mnohé si odskúšali oba spôsoby (ja dokonca po prvom pôrode v nemocnici aj dva pôrody mimo nej) a preto vedia porovnať a majú tú drzosť odporúčať niečo ako objektívne lepšie, hoci okolnosti pochopiteľne tiež hrajú rolu (napr. pre zmenené okolnosti som prešla od textilných plienok k jednorázovým).

 

Našťastie som neurobila veľa chýb ako mnohé ženy, lebo som sa informovala na internete a nielen u lekárov. Po tom, čo v SR stiahli "povinný" Vigantol, ktorý vraj nemal žiadnu adekvátnu náhradu (uvádzali všetky správy), som dieťaťu dávala tak ako počas môjho tehotenstva aj po narodení vitamín D z oleja z treščej pečene a slnka, vďaka čomu som nikdy nemusela riešiť bábätkovské koliky. Mnohé mamy okolo mňa zaočkovali prvé dieťa-deti a potom keď sa pri ďalšom dieťati vyhli tej chybe, videli veľký rozdiel. Jeden príklad za všetky: 5 ťažkoalergických detí s ekzémami a šieste zdravé, jediné neočkované. Prípadov, že matka prvé nekojila a pri ďalšom si to poriadne naštudovala a radšej nepočúvala pediatričku, je veľa.

 

Veľmi obdivujem a rešpektujem prácu ľudí zo združenia Mamila. Aj osobne im vďačím za pomoc pri problémoch s kojením tretieho dieťaťa. Matka, ktorá kojila prvé dieťa dva týždne a išla kúpiť umelé mlieko, vie porovnať ten rozdiel, s tým, keď kojila ďalšie, hoci i s ťažkosťami, ale dva mesiace. Rozdiel bol nielen v zdraví dieťatka, ale hlavne v dopade na rodinu… Namiesto toho dr. Visolajska vyťahuje jedinú spornú vec na Mamilu, ktorá sa na Postoji už rozmazávala. Povzbudenie od Mamily, ktoré nie som si istá, že táto pediatrička celkom chápe, ocení aj matka, ktorá prvé dva mesiace mlieko len odsávala, lebo dieťa malo problémy sa prisať a doteraz ho spokojne kojí, keď malá ma už tri roky. Takáto “obetavosť”, sa naozaj oplatí, lebo to matke v konečnom dôsledku uľahčuje život, aj keď to najprv stojí námahu.

 

Toto som sa snažila vysvetliť naposledy mojej gynekologičke, aby povzbudzovala ženy k prirodzenému pôrodu práve s ohľadom na seba. Bude to pre ne jednoduchšie, keď po cisárskom nemusia prežívať bolesti a hlavne kolikové a refluxové dieťa. Tá bolesť pôrodu sa preto oplatí, lebo potom je bábätko naozaj odmenou a nie trestom. Lenže lekári majú tendenciu ľahko pristúpiť na najpohodlnejšie riešenie, ktoré žena či už pre pôrod alebo dieťa chce. Lekár by mohol byť ten, ktorý vidí aj dlhodobejšie dôsledky a preto jej ponúknuť lepšiu alternatívu, hoci by ju napokon neprijala. A keďže to lekári dostatočne nerobia, tak to robia občianske iniciatívy prostredníctvom internetu.

 

Podnecovať ženy k dobrému (a nielen matky) je potrebné ako soľ. Otázkou je, čo je dobro. Dr. Visolajská ho vidí v tom, aby žena radšej dala bábätko do postieľky či do vedľajšej izby a nechala manžela v manželskej posteli. Mnohé ženy, aj v diskusii pod článkom, to vidia ináč. Áno, je treba podnecovať matky k intímite s manželom, no manželská posteľ nemusí byť jediným miestom pre to. Je prospešnejšie, že aj manžel sa poriadne vyspí, kým zas ona sa vyspí popri kojení v posteli a ešte aj poprikrýva staršie dieťa vedľa nej bez toho, aby vstávala a úplne sa vyčerpala. Sama som to zažila. Navyše práve žiarlivosť na mladšieho súrodenca sa často prejavuje nespokojnosťou v noci.

 

Experti sa zhodujú, že radšej treba učiť bezpečnému spaniu spolu, lebo väčšina matiek má aj tak dieťa vo svojej posteli minimálne pár hodín v noci. Spájanie spania spolu a syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa nie je založené na faktoch, ale skôr na propagande, ktorú šíri kampaň sponzorovaná Asociáciou výrobcov juvenilných produktov. Práve matka na blízku je najlepšou prevenciou SIDS, lebo cíti, či dieťa má nejaké problémy a nie aby ho odložila do inej izby. Netlačme ľudí do očakávania, že potrebujú o izbu naviac, keď aj s tromi deťmi môžu spať všetci v jednej izbe, ako to robíme my. Deti sa potrebujú postupne odpájať od rodičov, ako rastú. Tak budú spokojnejšie a zdravšie.

 

Nočné spanie s bábätkom pomáha produkcii mlieka a tiež oddiaľuje ovuláciu (žena nemusí zapínať svetlo, vstávať atď.). Najlepšie pre ženu aj dieťa je, keď kojí, čo najdlhšie práve preto, že jej to oddiali ovuláciu, hoci nie každej. A to aj pre ženu nad 30, lebo ak sa nechce zblázniť pri ďalších deťoch, potrebuje aspoň 2 roky odstup medzi deťmi. Pritom máloktorá žena nemá ovuláciu jeden a pol roka po pôrode. Preto rok môže byť tak optimálna doba pre pediatrov, ako optimálne je pre výrobcov umelých mliek, aby deti pili ich mlieko do troch rokov.

 

Táto posledná informácia v článku pani pediatričky ma dojala, lebo dokazuje “študovanosť” pediatrov, ako sa snažím v mojich blogoch ukazovať. Vraj pani doktorka rozbíja mýty, hoci ich sama tak trochu šíri. Uvediem ďalšie tri:

 

1. Kojenie a prijímanie pokrmov sú prevenciou alergií? Alergie, zdá sa, spôsobujú vakcíny.

2. Prikrmovanie štipkou múky od šesť mesiacov nie je prevenciou celiakie. Celiakia je choroba spôsobená obilninami a ďalšími potravinami, ktoré sú vo veľkom striekané. Glyfosfát je príčina celiakie, preto sa mu mnohí snažia vyhnúť biostravou. Prevenciou, dokonca aj metódou ako zvrátiť už symptómy celiakie, je užívanie probiotík.

3. S kiahňami neodporúča na priame slnko, hoci odborné štúdie dokazujú, že pohyb na slnku a teda vitamín D znižujú mieru ochorenia, či mu dokáže dokonca predchádzať.

 

Obávam sa, že sú to práve pediatri (podobne ako gynekológovia a ďalší lekári), ktorí najviac podliehajú vplyvom reklamy, či už od výrobcov umelého mlieka, syntetických vitamínov, rôznych krémov, jednorázových plienok, vakcín, liekov. Preto sa práve pediatrom nepáčia mamičkovské časopisy ako Dieťa, ktoré otvorene píše o dôsledkoch očkovania, portály a združenia, ktoré ponúkajú alternatívne informácie a riešenia, ktoré sú lacnejšie a častokrát zdravšie. Tieto portály vôbec nehovoria matkám, že “musia”, ako píše pani doktorka. Tieto portály nemajú za sebou úrady, políciu, ani súdy, ktoré donútia rodičov, aby robili ako im pediatri kážu. Majú len dobre mienené rady, dostatok informácií a odkazy na odborné štúdie, ktoré práve od lekárov pacienti nedostávajú.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo