Čo majú spoločné protiextrémistická novela, falošné správy a zlé výsledky slovenských žiakov?

Čo majú spoločné protiextrémistická novela, falošné správy a zlé výsledky slovenských žiakov?

Žijeme v alternatívnej dobe. Študujeme alternatívne náboženstvá, liečime sa alternatívnou medicínou a v neposlednom rade čítame alternatívne správy. Internet sa stal nielen hlavným zdrojom informácií, ale aj hlavným mienkotvorným kanálom, prostredníctvom ktorého si utvárame obraz o spoločenskom a politickom dianí. Mienkotvorcami pritom už nie sú tradiční profesionáli v podobe vedcov a žurnalistov, ale nahradili ich alternatívni kyberprofesionáli: diskutéri, blogeri, trollovia, šíritelia hoaxov a autori alternatívnych a konšpiračných webov. Už nielen iba filozofovia, ale aj politici, advokáti alebo blogeri si kladú otázku, či liberálna demokracia má zaručovať absolútnu slobodu slova aj za cenu šírenia nezmyslov, dezinformácií, nenávistných klamstiev alebo popierania historických faktov.

Protiextrémistická novela nie je extrémna

Na príklade debaty konzervatívca Lipšica s liberálom Hvoreckým, ktorú organizoval Inštitút pre moderné Slovensko pri príležitosti 27. výročia pádu komunizmu a ktorý vyvolal veľký záujem, vidno, prečo mnohí konzervatívci stoja na strane absolútnej slobody prejavu. Daniel Lipšic v debate vyjadril názor, že protiextrémistická novela ministerky Žitňanskej je zlá, pretože obmedzuje slobodu prejavu a v konečnom dôsledku robí z extrémistov hrdinov. Podľa Lipšica sú extrémisti hlupáci, ale nie zločinci. To je síce možné, ale jeho argumentácia má aj iné motívy. Konzervatívci, vrátane Daniela Lipšica, častokrát odmietajú zákaz absolútnej slobody slova kvôli ich fóbii z politickej korektnosti. Ochrana ľudských práv menšín a korektného jazyka je pre väčšinu ich priaznivcov zlom, hovoriac, že v dnešnej dobe je najviac diskriminovaná biela väčšina, rozumej „normálni, slušní ľudia“. Prečo? Lebo predsa nemôžu nahlas povedať, čo si myslia o ľuďoch inej rasy alebo presvedčenia. Odvolávanie sa na diskrimináciu väčšiny je však nesprávne, pretože tento postoj zatvára oči pred reálnym problémom našej spoločnosti. Hejtovanie menšín sa stalo bežnou súčasťou verejného priestoru a na Slovensku sa súdy boja odsúdiť ľudí za hanobenie národy, rasy alebo skupiny za ich politické a náboženské presvedčenie, aj keď to máme, ako každá iná liberálne demokratická krajina, zakotvené v ústave. Rodičia detí veľmi dobre vedia, aké to je mať dieťa, ktoré je v škôlke alebo škole odstrkované, posmievané alebo šikanované pre svoj „menšinový“ vzhľad alebo presvedčenie.

Extrémom je podpora extrémistov a alternatívnych médií

O tom, že téma absolútnej slobody prejavu, začíná byť jedna z kľúčových tém, svedčí aj výsledky poslednej štúdie Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Takmer všetky hlavné médiá prevzali výsledky prieskumu, ktorý zverejnil IVO v štúdii Mladí ľudia v kyberpriestore. Štúdia ukazuje, že najväčšiu politickú podporu medzi mladými majú Kotlebova ĽSNS a Sulíkova SaS. Prvú skupinu nazýva „radikálmi“ a druhú skupinu „liberálmi“. Zjednodušene povedané, menej vzdelaní mladí ľudia z malých obcí by volili Kotlebu, viacej vzdelaní z veľkých miest by zasa volili Sulíka.

Ako však naznačuje názov štúdie, jej hlavnou témou je vzťah medzi demokraciou a internetom ako zdrojom informácií o spoločensko-politickom dianí. Internet už dávno nahradil tradičné médiá ako sú noviny alebo rozhlas vo vytváraní mienky na spoločensko-politické témy. Čo sa však potvrdzuje čím ďalej tým viac, je to, že hlavým zdrojom informácií sa stávajú diskusné skupiny, fóra alebo alternatívne weby, ktoré obsahujú informácie, ktoré nie sú overené a názory, ktoré sú veľmi jednostranné. Mienkotvorcami sa stávajú autori, ktorí nie sú vyštudovaní spoločenské vedci, ale ktorí dokážu dostatočne zaujať, čo často znamená, že dokážu najviac a najhlasnejšie nadávať. To potvrdzuje aj táto štúdia, keďže až 86% mladých ľudí na Slovensku číta na internete príspevky a názory v diskusných skupinách alebo fórach, na základe ktorých sa oboznamujú s názormi na aktuálne spoločensko-politické témy.

Asi najdôležitejším zistením prieskumu je však informácia, že väčšina mladých nepovažuje alternatívne média a konšpiračné weby za škodlivé, ale naopak tvrdia, že majú právo na existenciu ako tzv. „mainstreamové“ médiá a dokonca majú svoje miesto, pretože vyvažujú názorové spektrum v spoločnosti. Alternatívne weby pritom veľmi často operujú s argumentom o diskriminácii väčšiny a o neslobode vyjadriť názor väčšiny. Netreba zdôrazňovať, že diskusie sú plné nenávisti proti menšinám. Áno, je pravda, že nenávistné komentáre obsahujú aj mainstreamové spravodajské weby, avšak ich diskusné fóra a blogové príspevky sa musia riadiť etickým kódexom a nenávistné príspevky sú vymazávané. Rovnako aj Facebook má svoj etický kódex a môžete administrátora požiadať o vymazanie príspevku, ktorý tieto pravidlá porušuje. Rozdiel medzi mainstreamovými a alternatívnymi spravodajskými webmi je aj v práci s informáciami. Zatiaľ čo mainstreamové weby musia pracovať s overenými informáciami, alternatívne weby často šíria neoverené a falošné správy a hoaxy. Ako však ukázali aj americké voľby, šírenie falošných a nepodložených správ má veľmi závažné dôsledky na demokraciu a politické rozhodovanie. Paul Horner je známy americký satirik, ktorý sa živí písaním falošných správ a hoaxov, a ktorý vytvoril niekoľko známych virálov o Trumpovi, ktoré na Facebooku šírili jeho podporovatelia. Podľa zverejnených údajov po amerických voľbách, falošných správ o voľbách bolo viacej ako tých overených. V amerických médiách sa po voľbách rozprúdila silná diskusia, do akej miery mali falošné správy vplyv na rozhodovanie voličov.

Extrémom sú aj výsledky slovenských žiakov

Inklinácia mladej generácie k alternatíve a konšpiračným webom môže nepriamo súvisieť aj s prácou s informáciami a spôsobom vzdelávania. Posledné výsledky medzinárodného merania čitateľskej gramotnosti žiakov ukázali, že slovenské žiaci sú z 35 krajín OECD na 33. mieste. Tretí od konca. Pritom čitateľská gramotnosť je veľmi dôležitá pri práci s informáciami. A teda aj pre čítanie online príspevkov a správ. Žiaľ práca s informáciami sa pre slovenských tínedžerov často redukovala na lajkovanie a zdieľanie facebookových príspevkov otca národa, Borisa Kollára. Kollár je známy tým, že na Facebooku veľmi často zdieľa falošné správy a hoaxy, ktoré sú namierené proti imigrácii, moslimom a iným menšinám.Práca s informáciami sa preto stáva jednou z najväčších výziev súčasného školstva. Škola by mala študentov učiť viacej to, ako čítať informácie, ako rozoznávať zdroje, ako rozumieť textu a kontextu, v ktorom bol text napísaný, a menej sa sústrediť na suché odovzdávanie informácií.

Keď si dáme do súvislosti nízku čitateľskú gramotnosť našej mládeže, podporu falošných správ a alternatívnych webov a politických predstaviteľov, ako sú Kotleba alebo Kollár, a podporu absolútnej slobody slova, dostávame sa k žalostnému obrazu úrovne verejného priestoru a vytváraniu verejnej mienky, ktorá je formovaná totalitou absolútnej slobody slova. Zatvárať oči nad týmto stavom a tváriť sa, že každý má právo na svoj názor bez toho, aby zaň niesol zodpovednosť, je cesta, ktorá ohrozuje samotnú demokraciu. Globálny lídri sa k tejto téme vyjadrujú stále častejšie. Ako prvý o tomto ohrození svojho času hovoril Barack Obama. Šéf Facebooku Mark Zuckerberg najskôr nechcel priznať závažnosť tohto fenoménu, ale minulý mesiac už aj on zmenil svoj prístup a oznámil, že Facebook bude bojovať proti šírení dezinformácií. Pápež František zase v jednom z posledných rozhovorov uviedol, že podľa neho je šírenie falošných správ hriechom a že hlavnou úlohou médií je vzdelávať a nie zavádzať alebo sa živiť na škandáloch iných. Františka asi naša mládež počúvať nebude, ale odporúčam našim školám na hodinách základov spoločenských vied púšťať posledný diel Ťažkého týždňa s Janom Gorduličom, ktorý nahrádza hlavné médiá a školu v informovaní, čo sú to falošné informácie, akú hodnotu majú alternatívne weby, alebo čo sú extrémistické názory, ktoré demokratická spoločnosť netoleruje.

Áno, žijeme v alternatívnej dobe. Anonymita kyberpriestoru internetu poskytuje odvahu ľuďom čítať veci a vyjadrovať názory, ku ktorým by sa verejne nikdy nepriznali. Niekedy sú to informácie, nad ktorými človeku ostáva rozum stáť. Ako trefne poznamenal jeden môj múdry priateľ: „V tejto dobe zlacnela odvaha a zdražel rozum.“   

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo