Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
26. november 2016

Ako koná Boh vo svojej prozreteľnosti?

Stál som pod šmykľavkou, ktorá mohla mať výšku okolo 6 metrov, a zrazu sa spoza nej ozval hrozný plač dieťaťa. Hlas sa podobal na nášho chlapca. Išiel som sa pozrieť, čo sa tomu dieťaťu stalo, či nepotrebuje pomoc, a kto to vlastne bol. Za nafukovačkou ma čakal vnútorný otras – bol to náš synček Samko (4)! Silno plakal, v šoku, nehýbal sa na zemi, neskôr sa mu nedalo znova nadýchnuť. Tvár v slzách a v šoku. „Padol na mňa! Padol zhora na mňa!“ kričal postarší muž, dvíhajúci sa z trávnika. Začali sa zbiehať ľudia.
Ako koná Boh vo svojej prozreteľnosti?

SEDEL NA SPRÁVNOM MIESTE

Požiarnici a mestská polícia ohlásili cez víkend akciu pre mladých a deti z mesta, aby im predviedli ukážky svojich zásahov, ukázali techniku, zoznámili so svojou činnosťou a spriatelili sa s históriou návštevou vojenského historického múzea, ktoré tiež otvorilo svoje útroby; nachádzalo sa v areáli. Bolo to podujatie na celý deň a boli tam sľúbené i iné atrakcie pre deti. Tak sme si takú príležitosť kvôli deťom nechceli nechať ujsť.

Ešte na začiatku poviem, že sa pravidelne modlíme o ochranu svojich detí, je to pre nás samozrejmosť, aby ich ochránil Najmocnejší. Veď u toľkých detí ani nie je možné všetko ustriehnuť. Je to aj praktické, ale najmä potrebné. A Boha to nijako nezaťažuje; práve naopak: teší sa, že nie je neužitočný a nečinný. A v tú sobotu poobede sme pomoc nášho Otca skutočne „využili“.

Celý deň pekne svietilo slniečko, deti videli rôzne veci a ukážky zásahov ako požiarnických tak i policajných zložiek – poučili sa. Ale nakoniec ich predsa zlákal v areáli stojaci skákací hrad. A z neho sme išli, vtedy sme ešte netušili – na poslednú atrakciu pre nás, nafukovaciu šmykľavku. Fungovalo to jednoducho: deti vylezú, vyškriabu sa hore, tam je ohradená plošina a potom sa kĺžu dole.

Už na začiatku som bol trocha nespokojný, keď deti vyšli navrch... nedovidel som na nich; nafukovačka bola skonštruovaná tak, že tú hornú plochu nebolo vidno priamo zdola. Dospelí tam hore ísť nemohli. Vždy som však po určitej chvíli videl deti, ako sa kĺžu dole, vtedy som sa uspokojil. Ale akási zlá predtuchu ma neopúšťala.

Stál som pod šmykľavkou, ktorá mohla mať výšku okolo 6 metrov, a zrazu sa spoza nej ozval hrozný plač dieťaťa. Hlas sa podobal na nášho chlapca. Išiel som sa pozrieť, čo sa tomu dieťaťu stalo, či nepotrebuje pomoc, a kto to vlastne bol. Za nafukovačkou ma čakal vnútorný otras – bol to náš synček Samko (4)! Silno plakal, v šoku, nehýbal sa na zemi, neskôr sa mu nedalo znova nadýchnuť. Tvár v slzách a v šoku. „Padol na mňa! Padol zhora na mňa!“ kričal postarší muž, zdvíhajúci sa z trávnika. Začali sa zbiehať ľudia.

„Tam je záchranka! Môj muž zabehne po ňu!“ ponúkala jedna zo žien. Ruky držal natiahnuté vedľa tela, nehýbajúc končatinami, srdcervúco plačúc. Ešte som od neho taký plač nepočul. Prihováram sa mu... neodpovedá, len plače.

„Áno, áno, nech rýchlo ide!“ súhlasím s ponúknutou pomocou. „Nehýbte s ním!“ kričí moja manželka. „Nevieme, čo má poškodené!“ Chrbtica?

Vozidlo záchranky spustilo sirénu a blížilo sa po letisku k nám.

Inzercia

„Čo sa stalo?“ pýta sa s neprofesionálnym pohľadom zdravotná sestra; išlo o dieťa. Predtým ukazovala deťom vnútro zásahového vozidla. V stručnosti sme jej povedali o páde. „Pozriem sa na neho. Dáme ho opatrne na nosidlo – do sanitky.“ Už predtým sa začal celkom dobre hýbať.

Svietila mu do očí, či má rovnaké zrenice, kontrolovala mu krvný tlak, pulz, skúšala nohy, prehmatávala brucho – neverila sama: všetko v poriadku. To značilo, ako nám vysvetľovala neskôr, že nemá vnútorné zranenie. Nemá vnútorné krvácanie. Bolela ho trocha hlava a ľavá ruka v zápästí – aj to len keď mu ho stlačila. Nič viac. Bol vlastne v poriadku.

Neskôr sme sa Samka pýtali, čo chcel robiť. „Len som chcel mať dobrý výhľad zhora,“ priznal. Tak sa rozhodol vyliezť na nafúknuté gumené operadlo – zábradlie. To sa mu však uhlo pod nohou a on letel dolu zo 6 metrov.

Keď sme boli schopní normálne uvažovať a rozmýšľať, išli sme za tým mužom spýtať sa, ako sa to stalo. Bol to muž s nadváhou, pri sebe, ako sa hovorí. Pomyslel som si, odpusť Pane, – „vankúš“ pre Samka. Popisoval nám, že sediac, využívajúc tieň šmykľavky, ďalekohľadom pozoroval nejaké letecké akcie a zrazu... ten chlapec padol zhora naňho. „Nemáte zlomenú kľúčnu kosť, alebo nejaké zranenie?“ zaujímali sme sa aj o jeho stav. „Nie, nič také, ba som sa ho ešte snažil akosi zachytiť.“ Poďakovali sme sa mu. Bol milý: nemyslel na seba, ale na chlapca.

Dobre to skončilo. Premietali sme si v hlave, ako to Boh dobre zariadil. Vo svojej prozreteľnosti tam poslal toho muža, ktorý si sadol PRESNE na to miesto, kam mal Samko z výšky padnúť, hoci vľavo, ani v pravo od toho muža už nik nesedel, ani nestál. A to nie hocakého, ale „pevného“, ako sa hovorí. Presne na to miesto, aby ho ochránil od ťažkého zranenia alebo smrti a tak prekazil plán satana, ktorý to všetko dôkladne naplánoval (mám také presvedčenie, že za každým zlom napokon stojí on, Nepriateľ). Všemocný reagoval na naše prosby o ochranu našich detí, tak ako aj mnohokrát predtým. U neho máme VŽDY istotu, že naše deti sú v bezpečí, aj keď my sme slabí na to, aby sme ich ochránili. On pomôže vždy, keď naše sily nestačia. A nielen vtedy. On je naša istota. V ňom máme všetko bezpečie.

Keď je človek v modlitbe a kráča v živote s Bohom... Pán môže v prozreteľnosti konať v jeho živote. Nie sú mu neznáme veci a udalosti, ktoré sa majú stať. V prozreteľnosti môže zariadiť, aj to tak v skutočnosti robí, aby človek, čo sa snaží mať s ním živý a skutočný vzťah, bol chránený. Tam, kde sily človeka končia, nekončí ešte Boh so svojimi.

Štefan Patrik Kováč, ThLic

Viac príbehov a zásahov Najsilnejšieho do života človeka v knihách Život s Bohom (2) a Život v Božom požehnaní (1) - hľadajte u svojho kníhkupca (tak isto ďalšie knihy od autora: Život nie je ľahký, Toto je skutočná Afrika a Sviatky Boha) alebo na internete, napr. ver.sk, alebo martinus.sk. Vhodné ako vianočné darčeky. Prosím o zdieľanie >>>

Spisovateľ duchovnej literatúry, evanjelizátor. Autor kníh Život v Božom požehnaní, Život s Bohom, Toto je skutočná Afrika, Sviatky Boha 1, Život nie je ľahký, Život kresťana u moslimov v Ázii, Život v Božej moci, Sviatky Pána 2, románu Zápisky nevojaka I a II (NOVINKA). Vedúci Spoločenstva Živá voda. Člen Spolku slovenských spisovateľov od r. 2017. Učiteľ. Venuje sa teologickým témam a stavu kresťanstva doma i vo svete. Vystupuje s kresťanskými vyučovaniam v spoločenstvách a na akciách kresťanov. Duchovný poradca; vedie ľudí k duchovnému rastu. Ženatý (2001). Otec piatich detí (Sára, Juditka, Samuel, Miriam, Dávid). Žije v slobodnom povolaní spisovateľa.

Odporúčame

Blog
Chlapec v okne

Chlapec v okne

Vtedy sa po prvý krát v  okne mojej izby objavila čierna hlava Ignatiusa, môjho malého priateľa. Bolo to veľmi prekvapivé a – priznám, akési neočakávajúce. Prekvapil ma. Ale deti sú bezprostredné, nerobia si od ľudí taký odstup ako my dospelí. Vedia sa priblížiť k človeku, keď chcú. A kedy chcú. Mohol mať pätnásť rokov.

Blog
Reč a kultivovanosť verbálneho prejavu

Reč a kultivovanosť verbálneho prejavu

Okrem vzhľadu a vystupovania, veľa o nás prezrádza reč. Kým prvé dva aspekty podávajú informáciu o našom zovňajšku, reč zase o našom vnútri. To, ako hovoríme a čo hovoríme, prezrádza, čo je v nás. Nie nadarmo sa hovorí: Vtáka poznáš po perí a človeka po reči.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.