Hlava ako úľ

Hlava ako úľ

Hlavu občas prirovnávame k úľu. Trochu som uvažoval, a naozaj!

V úle je hluk. Aj v hlave mi hučí. To je dobre, lebo aspoň niečo sa deje.

V úle sú včely. To predsa vie každý. Ale to, že majú rôzne úlohy, to už nevie každý. Lietajú vonku a zbierajú – väčšina povie – med. Nie, to nie je pravda. Zbierajú nektár, ktorý fermentačne premieňajú na med, ktorý im kradneme. Okrem toho zbierajú peľ do košíčkov na nožičkách. Občas z peľu trochu stratia a tak plnia dôležitú, nenahraditeľnú úlohu – tento stratený peľ slúži na oplodnenie rastlín. Neviditeľná, nedocenená práca.

Peľ spolu s nektárom slúži na kŕmenie dorastu. Podľa toho, ako to zamiešajú včelie kuchárky, tak sú z toho robotnice, trúdi a zriedkavo, ale predsa kráľovné. Pokiaľ kráľovná je ešte mladá, dosť silná, tak nová vyletí von aj s časťou včiel ako roj. Nepobijú sa, ale jednoducho sa hľadá nové teritórium. Je síce pri tom veľký hluk, čierny mrak, potom strapec včiel visiaci a čakajúci na nasledujúci deň, aby si vyhliadol nové miesto pobytu. Je to ako roj nápadov, ktoré môžu uniknúť nevieme kam, pokiaľ nepríde múdry a šikovný včelár a roj nestrasie do hrnca a nevysype do nového, pre túto príležitosť pripraveného úľa.

Na vrátnici úľa – letáči - sú vojaci, ktorí preveria každého, kto prichádza z vonku. Pomaly ako na letisku. Pred úľom lietajú mladé robotníčky, ktoré sa učia lietať a spoznať svoj úľ.

V úle sú trúdi. Nie stále, iba občas. Nakoľko nič nerobia, tak ich vyhadzujú von z úľa. Veď prečo by ich mali trpieť. Ale predsa majú úlohu – keď sa nová kráľovná ujme žezla, tak jeden trúd má šťastie a oplodní ju na celý jej ďalší život. Teda bez trúda by neexistovali ani včely. Občas mám pocit, že tých trúdov je akosi mojom živote priveľa, nechápem, že mnohí z nich čakajú na svoju vysnívanú kráľovnú.

Úžasná spoločnosť. Všetko fantasticky zorganizované. Len mi nie je jasné, čo by sa stalo, keby v úli bola demokracia, voľby, parlament s opozíciou, vláda, ktorá vládne ľudu, ktorí ju nezvolil, lebo vznikla ako dohovor tých, ktorí boli demokraticky zvolení.

Z mojich úvah ma prebralo volanie – už si ošúpal zemiaky na obed?

Daj mi pokoj, v hlave mi hučí ako v úle!

 

 

úľ z múzea v Kráľovej pri Senci

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo