Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
21. október 2016

Ešte chvíľu vás budem držať v napätí

Vzhľadom na súčasné volebné trendy, je takmer isté, že odovzdal Hillary Clinton Biely Dom na zlatom podnose, a Demokratom obidve komory amerického zákonodarného zboru. Definitívne však uvidíme až 8. novembra.
Ešte chvíľu vás budem držať v napätí

„V otázke Allepa a Sýrie bol Trump natoľko nekonzistentný, že pripomínal starého muža v parku, ktorý kŕmi veveričky a háda sa sám so sebou.“

Steve Schmidt, volebný stratég, ktorý radil John MacCainovi v roku 2008

"Trumpov hlavný cieľ mal byť zabrániť voličom, aby sa postupne, hundrajúc, zaradili do tábora Hillary Clinton. Počas debaty vyhrával na body, ale zmienka o tom, že neuzná výsledky volieb bola samovražedná."

Charles Krauthammer, konzervatívny komentátor

Posledná prezidentská debata, ktorá sa konala v Las Vegas, určite výraznejšie neovplyvní volebné nálady. Ťažšiu úlohu mal nepochybne Donald Trump. Išlo o jeho poslednú príležitosť osloviť širšie americké voličstvo, získať nerozhodnutých a váhajúcich a komunikovať svoje najefektívnejšie, i keď značne demagogické posolstvo, že po dvoch volebných obdobiach Demokrata v Bielom Dome, nefunguje americké hospodárstvo a krajina stráca rešpekt v zahraničí. Zároveň pred ním stála výzva, aby krotil svoj grobiánsky temperament, vyhol sa osobným útokom a urážkam, a najmä, neskočil po sofistikovaných návnadách, ktoré mu rafinovaná Hillary Clinton  bude podsúvať. V prvej časti sa ako tak krotil, snažil sa byť vecný a konzistentný, no nemilosrdne kritický. Postupne sa však začal stále viac vracať ku svojej prapodstate, prezentujú svoje autentické „ja“, čo vyvrcholilo v posledných segmentoch diskusie.  Trump avizoval, že prezidentské voľby môžu byť zmanipulované.

Naznačil tiež, že môže podkopať prastarú tradíciu americkej demokracie, ktorá je založená na presvedčení, že akýkoľvek tvrdý a krutý mohol byť volebný súboj, neúspešný kandidát prizná porážku, zagratuluje víťazovi, a aby sa mohla spoločnosť posunúť ďalej, vyzve celý svoj tábor i krajinu k jednote a konsenzu. Trump však na konkrétnu otázku moderátora Chrisa Wallacea, či prizná prípadnú porážku (prieskumy naznačujú, že Hillary Clinton pohodlne zvíťazí, a že vlna „trumpizmu“ vyjde Republikánov draho, keď by mohli stratiť väčšinu v Senáte a možno aj prevahu v Snemovni reprezentantov), odpovedal: „Odpoviem vám vtedy, keď to bude aktuálne. Ešte vás chvíľu budem držať v napätí.“ („I will tell you at the time, I will keep you in suspense.“) Táto malicherná a zlomyseľná reakcia mu určite neprinesie nových voličov, ba navyše uškodí americkej demokracií ako takej, keď nepriamo vplýva na svojich prívržencov, aby nerešpektovali tradíciu konsenzu, spolupráce a veľkorysosti. Ak k tomu pripočítame jeho tvrdenia že Clinton je hnusná žena („She is a nasty woman!“), a ďalšie „bonbóniky“, môžeme povedať, že Trumpova misia zlyhala na plnej čiare.

Naopak, Hillary Clinton stačilo, ako sa v angličtine hovorí,  „play it safe“, teda hrať to na istotu, podať priemerný výkon a tváriť sa štátnicky, pôsobiť skromne a zároveň kompetentne. Pripustila isté problematické momenty Obamovej administratívy, ospravedlnila sa za podporu vojny v Iraku, keď pôsobila ako senátorka, a zároveň spochybnila Trumpovu koncepciu zahraničnej i hospodárskej politiky. Tiež vedela, že sa Trump strápni sám, občas mu v tom len máličko pomohla. Keď odmietol povedať, či bude akceptovať výsledky volieb, zareagovala že nevie prehrávať, keď dokonca nebol ochotný priznať porážku pri cenách Emmy za najlepšiu TV reality show.  Trump, jej ako urazený chlapec skočil do reči a povedal: „Mal som vtedy vyhrať!“ („I should have won!“). Clinton tiež Trumpovi  vytkla, že je Putinova bábka, argument, ktorý zrejme aj na základe interných prieskumov rezonuje u amerického voličstva, a ktorý on sám pomáha živiť servilnými výrokmi na adresu ruského prezidenta.

 Vzhľadom na okolnosti a súčasné volebné trendy, je takmer isté, že volebné nálady sa výraznejšie meniť nebudú, a že Trump vďaka svojmu narcizmu, egocentrizmu a nadutosti, odovzdal Hillary Clinton Biely Dom na zlatom podnose, a Demokratom obidve komory amerického zákonodarného zboru. Definitívne však uvidíme až 8. novembra. 

Inzercia

Odporúčame

Blog
Kolakovič sa vracia!

Kolakovič sa vracia!

Dnes sa v Košiciach uskutoční už druhý ročník stretnutia venovaného osobnosti profesora Kolakoviča a téme Spoločenstva Rodiny i Spoločenstva Fatima (SF). Vďaka svedomitej zostavovateľskej činnosti Rudolfa Fibyho SF, ktorý je v centre záujmu organizátorov podujatia, zaujme aj tých, ktorí netúžia spoznávať len senzácie a historky okolo osobnosti profesora Kolakoviča, ale túžia zachytiť aj to, čo hovoril, písal, čím žil.