Slovenská zahraničná politika

Slovenská zahraničná politika

Máme za sebou tri zaznamenaniahodné udalosti slovenskej zahraničnej politiky, ktoré hovoria niečo o nej celkovo. Summit Európskej únie v Bratislave, návštevu maďarského predsedu vlády Viktora Orbána v Bratislave a voľbu generálneho tajomníka OSN, v ktorej náš kandidát Miroslav Lajčák skončil na druhom mieste.

Summit EÚ v Bratislave (mínus Veľká Británia) vlastne žiadny výsledok nepriniesol a tým podal správu o stave EÚ. Akoby ex post potvrdil odôvodnenosť brexitu. Ale konal sa v Bratislave, na Slovensku, ktoré mnoho Európanov vôbec nepozná a teraz nás museli spoznať aspoň na dobu večerných televíznych správ. Za tie dopravné zápchy to stálo. Pripomeniem, že Igor Matovič presne na 16. septembra pôvodne plánoval ďalšiu demonštráciu pred Ficovým bytom len aby sa zviditeľnil. Ako dobre, že sa objavili nezrovnalosti v jeho poslaneckých papieroch, potom si to ťažko mohol dovoliť. Ale ani ľudia nemali záujem o samých rečníkov, vábili ich vtipkármi a hudbou za peniaze od štátu. Jeden bezvýsledný summit sme si mohli dovoliť, ale druhý by nám už Európa nebrala. Na udalosť, ako je summit EÚ mimo Bruselu, musí prísť usporiadateľská krajina s nejakou zaujímavou myšlienkou. Na ňu Slovensko zatiaľ nemá, ale o tom ďalej.

Najdôležitejšou udalosťou bola návšteva Viktora Orbána v Bratislave. Nie je to tak dávno, keď Orbanova vláda odmietala priame dvojstranné styky so Slovenskom a návštevu na Slovensku už vôbec  nie. Teraz prišiel do Bratislavy sám Orbán, zrejme z vlastnej iniciatívy. Predpokladám, že o akejsi územnej autonómii Maďarov na Slovensku vôbec nebola reč. Slovenská pravicová tlač kritizovala Fica, že na návštevu vôbec pristúpil, predsa Američania a Brusel Orbána kritizujú. Obmedzenci (slovenská pravicová tlač). Orbánova návšteva dokázala, že keď nás aj Maďarov tlačí topánka, vieme nájsť k sebe cestu a dokonca vystupovať spoločne. To je predsa dobré. To je dobré pre naše vzájomné vzťahy vôbec. Už len poznámka, že skôr ako Orbán do Bratislavy mal ísť Fico do Budapešti a rokovať o tom istom. Alebo aspoň Miroslav Lajčák. Ale na to sme znovu nemali.

Miroslava Lajčáka nezvolili za generálneho tajomníka OSN. Nezískal dosť hlasov a vetovali ho stáli členovia Bezpečnostnej rady Veľká Británia a USA. Ako to napísať. Akí slabí museli byť kandidáti zo stredovýchodnej Európy, keď Rusko nevetovalo Portugalca Guttieresa, keďže post generálneho tajomníka OSN mal tentoraz pripadnúť kandidátovi/ke zo stredovýchodnej Európy. Na funkciu generálneho tajomníka OSN nestačí šarmantná diplomacia, generálny tajomník má mať určitú víziu o pomeroch vo svete, za ktorou ide. Bez ohľadu, či ho zvolia alebo nezvolia, aj keď sa môže snažiť, aby ho zvolili. Pri tejto príležitosti možno napísať, že Miroslav Lajčák zatiaľ ukázal len driblovanie medzi jasnými postojmi a chcel si takým spôsobom získať všetkých. Nezískal si.

Zahraničná politika sa často označuje za vrchol štátnej politiky. Slovensko je vcelku úspešným štátom či v rámci EÚ alebo aj širšie, ale na vrcholnú zahraničnú politiku zatiaľ nemá. Ak by som mal napísať najbližší vzor, napíšem Fínsko. Zahraničná politika má vychádzať z dôkladného poznania dejín vlastného národa/štátu, z medzinárodného prostredia, v ktorom sa nachádza, má si stanoviť ciele, prípadne v poradí a má si stanoviť mravné hranice. Slovenská zahraničná politika akoby to nemala. Zatiaľ nás môže ospravedlňovať krátkosť našej samostatnej štátnej existencie. Ale nie dlho.

Foto: TASR/Andrej Galica

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo