Zápas o EU

Po rozpade ZSSR (1991) sa tzv. bipolárny svet zmenil na monopolárny, kde existovala len jedna superveľmoc – USA – ktorá by toto svoje miesto rozhodne nechcela nikomu prepustiť .

Amerika svoje postavenie využívala, ale aj zneužívala. Mohla si to dovoliť – mala najsilnejšie hospodárstvo, ale aj armádu na svete. Americký rozpočet bol sústavne v „červených číslach“ – najmä vďaka obrovským sumám (ďaleko najväčším na svete) investovaným do branných síl. Tento deficit Amerika vykrývala bezbrehým tlačením dolárov, ktoré svet prijímal ako „rezervnú menu“. Amerika si to mohla dovoliť, veď „might is right“ a vďaka tým obrovským sumám jej branné sily boli najmocnejšie na svete.

Hospodársky však mocnela aj Čína a rastúca EU a v roku 2014 vo veľkosti ekonomiky (GDP, čiže hrubého domáceho produktu) sa Amerika ocitla za nimi až na treťom mieste a naša mena – Euro – tvorila v auguste 2016 skoro 26 % zahraničných rezerv sveta. Čo by sa stalo, keby USD stratil vo svete svoju dominantnú pozíciu je ťažko si predstaviť, ale isté je, že by došlo aj k veľkým mocenským presunom.

Trendy k tomuto smerovali už dlhšiu dobu a tí, ktorí by na tomto stratili, sa snažili a snažia zabrániť ďalšiemu posilneniu EU. Juhovýchodne od Európy boli islamské štáty, ktoré boli relatívne stabilne a v ktorých kresťania s moslimami dobre nažívali (v Iraku bol kresťan Tariq Aziz vicepremierom a v Sýrii asi 10% obyvateľov tvorili kresťania). Na juh zas bola ekonomicky prosperujúca Líbya.

Tieto krajiny boli destabilizovane a zo zahraničia v nich bola vyprovokovaná vražedná občianska vojna. O život v nich prišli státisíce ľudí a milióny sa  rozutekali po svete – značná časť z nich zamierila do Európy.

Prvé to schytali niektoré štáty na periférii EU – Taliansko  a  Grécko (ktoré už aj tak zápasilo s hospodárskymi ťažkosťami) a  Bulharsko a Maďarsko pozdlž tzv. Balkánskej cesty. Hrozila humanitárna katastrofa. Situáciu v čase tejto krízy stabilizovalo Nemecko, ktoré z týchto krajín prijalo milión utečencov. Za odmenu sa stalo terčom nenávistných útokov na rôznych diskusných fórach a, čo je dôležitejšie, boli naň zatiaľ namierené dva ekonomické útoky – na Volkswagen a na Deutsche Bank.

Väčšina utečencov z Iraku a Sýrie prichádzala do Európy cez Turecko. EU sa podarilo dohodnúť sa s Tureckom o obmedzení prílivu utečencov. Príliv rapídne  poklesol. Došlo teda k pokusu o prevrat v Turecku. Tento puč však zlyhal...

Čo by sme v tejto situácii mali robiť? Vážiť si svoju EU a uvedomiť si, že alternatívou k nej je Európa rozdrobená – to už tu bolo a dláždilo to cestu ako nacizmu, tak komunizmu. Posilňovať EU a jej ďalšiu integráciu, vrátane vytvorenia európskej armády.

Mali by sme sa tiež snažiť o urýchlené urovnanie ukrajinskej krízy aj za cenu rozdelenia Ukrajiny. A zlepšiť vzťahy s Euroázijskou úniou, ktorú vedie Rusko. K čomu napríklad viedli sankcie okrem otrávenia vzťahov a poškodzovania EU a Ruska po hospodárskej stránke? Čo je lepšie – mať za hranicami silného nepriateľa, alebo priateľa? A mali by sme brať túto otázku do úvahy aj keď sa rozhodujeme o našich vzťahoch s Tureckom...

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo