Slovensko a Tibet, Figeľ a Dalajláma o ľudských právach

Slovensko navštívi v októbri 14. tibetský dalajláma. Oznámili to v Bruseli po jeho stretnutí s Osobitým vyslancom EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania Jánom Figeľom. Súvisí to so zhodou obidvoch predstaviteľov na otázky ľudských práv, i podobnými skúsenosťami Slovenska a Tibetu s komunistickou diktatúrou. Vidno z toho aj niektoré dôvody prečo Predseda Európskej komisie do tejto funkcie menoval práve J. Figeľa.

Dalajláma sa stretol s Figeľom 8. septembra v rámci jeho návštevy Bruselu a Štrasburgu. Dalajláma na budúci týždeň vystúpi na pôde Zahraničného výboru Európskeho parlamentu v Štrasburgu a 15.9. ho prijme aj predseda EP Martin Schultz. 15-17. októbra navštívi aj Slovenskú republiku, ktorá v tomto období predsedá Rade EÚ.

„Obaja predstavitelia sa vzhľadom na skúsenosti bývalých komunistických krajín a na pomery v Číne zhodli na tom, že rozvoj bez slobody nie je humánny, že ekonomika bez spravodlivosti nie je sociálna, a vládnutie bez rešpektovania práva nie je spravodlivé." (SITA, Pravda 11.9.2016) Toto hodnotenie rozvoja bez slobody a spravodlivosti sa úplne zhoduje aj s učením Cirkvi o politických, ekonomických a sociálnych otázkach, ako ho formulujú zvlášť traja poslední pápeži. Táto správa je však nepresná nielen v tom, že Tibet nie je bývalá komunistická krajina.

Tibet a čínsky komunizmus

Tibet, v ktorom už v 7. storočí vznikol prvý centralizovaný štát Tibeťanov, obsadila vojensky Čína začiatkom októbra 1950, rok potom, ako sa k moci dostali komunisti vedení Mao Ce-tungom. Podľa ich propagandy tak "oslobodili svoje okrajové územia". OSN a svetové mocnosti nevypočuli v čase studenej vojny volanie Tibeťanov o pomoc, lebo ich zamestnával vojenský konflikt na Kórejskom polostrove. (ktorý tiež rozpútali komunisti) Tibetská delegácia nakoniec 23.5.1951 podpísala dohodu, podľa ktorej sa Tibet stal súčasťou Číny. Zjavne rovnako "slobodnú" ako tá, na základe ktorej u nás boli 23 rokov sovietske vojská. Čínska vláda začala aj v Tibete zavádzať socializmus. Zoštátnila sa pôda, vytvárali sa pracovné komúny a začala sa násilná kampaň proti budhistickému náboženstvu: zatvárali sa kláštory, prenasledovali mníchov, a potláčali sa prejavy tibetskej kultúry. Potom ako v r. 1959 krvavo potlačili v Lhase protičínske povstanie, ušiel do exilu dalajláma a 100 tisíc Tibeťanov. OSN prijalo rezolúcie, ktoré žiadajú Čínu aby “rešpektovala základné ľudské práva tibetského národa a jeho charakteristický kultúrny a náboženský život”. To sa tam nerešpektuje podnes.

Slovenský postkomunizmus

Slovensko bolo ako súčasť Československa fakticky pod sovietskou nadvládou od februára 1948, keď moc uchvátili komunisti. Aj tu na začiatok zhabali majetky, celý čas diskriminovali veriacich, a snažili sa aj zatváraním kláštorov zničiť cirkev. 21.augusta 1968 Moskva vojenskou intervenciou zlikvidovala pokus demokratizovať komunistický režim. Okupačné vojská potom 23 rokov pomáhali udržať stabilitu diktatúry a podriadenosť Moskve. Poslední okupační vojaci opustili naše územie až 21.6.1991, takmer 2 roky po páde komunistickej diktatúry. Odvtedy máme na rozdiel od Tibetu občiansku, náboženskú i politickú slobodu. Dovolili sme však, aby premenovaní komunisti a ich kumpáni ostali pri moci a získali najlepšie miesta pri korytách. Našu justíciu podnes ovláda duch komunizmu, a premiérom je bývalý komunista. Preto tu podobne ako v Číne máme protisociálnu ekonomiku a vládnutie bez spravodlivosti. Preto je otázne, nakoľko Slovensko je naozaj "bývalou" komunistickou krajinou.

Ľudské práva a náboženská sloboda

Obsahom ozhovoru s dalajlámom bolo podľa Figeľa viac tém, ktoré sa týkajú ochrany slobody náboženstva alebo viery, vývoja na Blízkom východe a konfliktom vo svete, dialógu medzi kultúrami a náboženstvami, a spolupráce medzi národmi.

Náboženská sloboda patrí aj podľa dokumentov OSN k základným ľudským právam. Jej porušovanie sa vždy spája s porušovaním iných práv - na vzdelanie, slobodu pohybu a zhromažďovania, vzdelania, slobodného výberu zamestnania, výchovu detí podľa želania rodičov, a nezriedka i práva na život, ktoré je najzákladnejším ľudským právom.

„Náboženská sloboda vyplýva zo slobody svedomia človeka. Kde je rešpektovaná, tam sa darí aj občianskej slobode a celkovému rozvoju. Kde je sloboda svedomia potláčaná, tam nad národom vládne totalita moci.“ (J. Figeľ, teraz.sk, 9.9.2016 http://www.teraz.sk/slovensko/figel-v-mene-eu-diskutoval-v-bruseli-s/216778-clanok.html)

Aj preto „Európska únia obhajuje a presadzuje principiálny postoj, že sloboda náboženského vyznania alebo viery je základným právom, na ktoré má každý právo - všade na svete," (J. Figeľ)

Prečo Figeľ a dalajláma

Právo na náboženskú slobodu je porušované v mnohých častiach sveta, pričom najviac a organizovane ho potláčajú islamisti a komunistické režimy.

Preto je rozvojová pomoc EÚ zameraná aj na potreby a podporu prenasledovaných Tibeťanov. Preto si mnohí vážia dalajlámu, ktorý sa dlhodobo angažuje za prekonávanie zla bez použitia násilia a s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti a spravodlivosti. (V tomto sa zhoduje s kresťanským učením a odlišuje od ateisticko-komunisitckej ideológie a násilného Islamu.)

Preto EÚ zriadila funkciu osobitného vyslanca EÚ na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v máji tohto roku do nej vymenoval bývalého podpredsedu vlády SR J. Figeľa. Nie preto, ako dopadli slovenské voľby, ale preto, že Figeľ dobre zvládol funkciu prvého slovenského eurokomisára, a Slovensko má osobitú skúsenosť s porušovaním ľudských práv vrátane náboženskej slobody totalitným režimom. A možno aj vedel, že v KDH boli viaceré osobnosti, ktoré totalite odporovali, a KDH po r. 1989 zo všetkých strán najviac odporovalo snahám exkomunistov od Mečiarovcov až po Ficov Smer brzdiť budovanie spravodlivého právneho štátu.

Moc a starostlivosť

Dalajláma sa v rámci svojej cesty na Slovensko má stretnúť s verejnosťou na prednáškach a diskusiách pod názvom Moc a starostlivosť. Zatiaľ nie je známe, či ho príjmu najvyšší štátni predstavitelia. Ktovie či sa stretne s Ficom, ktorému je asi bližší čínsky komunistický kapitalizmus. Alebo či ho prijme minister zahraničia M. Lajčák, ktorý bol rovnako ako premiér členom komunistickej strany hrubo porušujúcej ľudské práva vrátane náboženskej slobody, a ktorý kandiduje za generálneho tajomníka OSN.

Dalajláma podľa Figeľa zdôraznil význam osobnej premeny a osobnej angažovanosti k pozitívnej zmene spoločnosti a sveta. To sa tiež zhoduje s kresťanským učením. Téma moc a starostlivosť, či pokoj a spravodlivosť je blízka aj pápežom. Od Jána XXIII. a jeho encykliky "Pacem in Terris" až po pápeža Františka, ktorý opakovane hovorí o tom, že tí, ktorí majú akúkoľvek moc, sa majú starať hlavne o potreby slabých a chudobných. V tejto téme by teda dalajláma mohol nájsť odozvu aj na údajne kresťanskom Slovensku.

Nie je to však iba o moci politikov, sudcov, bohatých firiem či armády. Tí svoju moc využívajú aj podľa toho, čo si želá alebo im dovolí väčšina "obyčajných" ľudí. Čínski komunisti nedovolia v Tibete slobodné voľby. Na Slovensku sa konajú už vyše 25 rokov. Preto aj to, o čo a ako sa stará naša vláda, súdy a štát závisí nielen od politikov, ale aj od občanov a ich angažovanosti. Vrátane boja proti korupcii a zneužívaniu moci.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo