(Ne)sväté miesta

Keď si v roku 1994 v Osle preberal Jicchak Rabin (izraelský premiér v rokoch 1974 – 1977 a 1992 – 1995) Nobelovu cenu za mier, zazneli tam vtedy aj verše z básne Boh má zľutovanie z pera Jehudu Amichaja (1924 – 2000), najvýznamnejšieho a najčítanejšieho moderného izraelského básnika. Na odovzdávaní cien bol prítomný aj najväčší súčasný slovenský básnik, dramatik a prekladateľ Milan Richter, ktorý vtedy šéfoval slovenskej ambasáde v Nórsku. V lete 1996 sa potom konal Bjørnsonov festival v nórskom mestečku Molde, kde mal Jehuda Amichaj verejnú diskusiu s "palestínskym" intelektuálom – čo znie trochu ako oxymoron – Mahmudom Šgiratom. Keď prišla reč na sväté miesta, Amichaj zrazu povedal: "Ak sa dohodneme my dvaja na tom, že neexistujú sväté miesta, lebo pre také miesta sa vedú vojny, potom, áno, myslím si, že pre mňa nie je nič sväté na tomto svete..." A po krátkej pauze dodal s úsmevom: "Pre mňa sú sväté iba dievčatá v bikinách." Keď sa ho neskôr Milan Richter spýtal "Jehuda, a čo dievčatá bez bikín?", dostal vtipnú odpoveď: "Tie sú ešte svätejšie."

Na základe tejto úsmevnej príhody vznikla báseň Milana Richtera Sväté miesta, ktorá sa dostala do jeho zbierky Spoza zamatových opôn, a ktorá súvisí s obsahom tohto článku (nižšie uvádzam úryvok z tejto nádhernej básne):

"Čo ešte môže byť sväté

po toľkých znesväteniach

na tomto svete?

Ruiny mayskej pyramídy,

na ktorých sa slní ľúbezný kostolík,

synagóga, ktorú vypálil tieň mosta,

dóm vztýčený nad Abrahámovou skalou,

skade sa neskôr Mohamed vzniesol do neba,

múr, čo jediný zvýšil so Šalamúnovho chrámu,

ach, toľko svätých miest!"

A práve na zmienený dóm (a mešitu v jeho blízkosti) sa teraz pozrieme trošku zbližša, nad rámec turistických sprievodcov, bedekerov a inej spisby, ktorej primárnou funkciou nie je analyzovať, iba poskytnúť základné informácie. Takmer každej panoráme Jeruzalema dominuje Staré mesto v popredí so zlatou kupolou Skalného dómu (arab. /translit./ Qubbat as-Sachra alebo Masdžid kubbatu 's-sachra, aj keď to nie je mešita) na pahorku Mórija, kde bol, podľa židovského Tanachu, Abrahám vystavený najťažšej skúške – mal B-hu obetovať svojho syna. Neskôr to bolo miesto, kde stál židovský Chrám (hebr. bejt ha-mikdaš, arab. bayt al-maqdis, z čoho je odvodený arabský názov pre Jeruzalem: al-Quds) – Šalamúnov chrám (postavený okolo r. 960 pred občianskym letopočtom, zničený v r. 586 pred o. l.) a Zorobábelov chrám (prestavaný Herodesom Veľkým, zničený Rimanmi v r. 70 o. l.). Krásne teda vidíme, že arabský názov Jeruzalema priamo odkazuje na niekdajšiu existenciu židovského Chrámu. Podľa stredovekej islamskej tradície sa z tohto miesta vzniesol Mohamed na okrídlenom koni Búráqu počas svojej nočnej cesty (isra). Po pôvodnom židovskom chráme na Chrámovej hore nezostala ani stopa, okrem západnej časti vonkajšej hradby (dnes známej ako Múr nárekov alebo Západný múr, hebr. ha-Kotel ha-ma'aravi), aj keď je podrobne opísaný napríklad v tanachickej (starozákonnej) historickej Knihe kráľov (hebr. Sefer melachim).

The Western Wall Plaza: Múr nárekov, za ním zlatá kupola Skalného dómu a jeden zo štyroch minaretov (Bab al-Silsila) na Chrámovej hore. (Zdroj: Súkromný album Matúša Zeliesku, 2024)

O stavbe Skalného dómu rozhodol v r. 687 o. l. kalif Umajjovskej dynastie Abdul Malik ibn Marván (646 – 705 o. l.), vládnuci v Damasku. Stalo sa tak len 51 rokov po začiatku obdobia arabského ranoislamského dobyvateľského panstva v židovskej Palestíne, v ktorej ešte v r. 614 Židia urputne bojovali po boku Peržanov proti Byzantskej nadvláde. Tým židovský ľud, autochtónny (domorodý) vo svojej izraelskej pravlasti v historickom regióne Palestína, len nadviazal na líniu odboja proti všetkým dobyvateľom, ktorí sa kedy mihli týmto regiónom. Za zmienku stojí napríklad Makabejské povstanie proti Seleukovskej ríši (167 – 160 pred o. l.) a vláda Hasmonejovskej židovskej dynastie, veľká vzbura Židov proti Rimanom (v r. 66 o. l.), hrdinský vzdor voči Rimanom počas obliehania Jeruzalema a dobýjania Judey v r. 70 o. l., protirímske povstanie za čias existencie Bar Kochbovho židovského štátu (v r. 135 o. l.), židovská vzbura v Galilei v r. 352.

Abdul Malik zveril práce na Skalnom dóme byzantským kresťanským staviteľom a remeselníkom. Táto islamská (takzvaná) "svätyňa" patrí medzi najvýznamnejšie moslimské pamiatky na svete. V priebehu trinástich storočí sa takmer vôbec nezmenila, hoci bola päťkrát vážne poškodená zemetrasením v r. 808 a znovu v roku 846. Musel to byť krásny pohľad, keď sa v r. 1015 zrútila celá kupola. Stavba bola prestavaná v rokoch 1022–23. Po zemetrasení v r. 1033 sa kupola posilnila drevenými trámami. Časti Skalného dómu sa zrútili počas zemetrasenia 11. júla 1927, steny zostali vážne popraskané. Možno sa domnievať, že v blízkom čase bude ďalšie zemetrasenie, ktoré zničí Skalný dóm a mešitu Al-Aksá nadobro...

Oktagonálna stavba má podstavec z pestrofarebného mramoru, vrchná časť je obložená majolikovými kachličkami zdobenými arabeskami, ktoré nechal v r. 1552 (za čias osmanskej nadvlády v Palestíne) vypáliť turecký sultán Sulejman I. v slávnych dielňach v perzskom Kašáne. 423 rokov predtým križiaci dobyli Jeruzalem a augustiniáni premenili Skalný dóm na kostol. Po dobytí Jeruzalema kurdským moslimom Saladinom v r. 1187, bol Skalnému dómu znovu vrátený status moslimskej svätyne. Vo vnútri sa nachádza skala (základný kameň vesmíru) ktorá sa podľa moslimov snažila nasledovať Mohameda, ale archanjel Gabriel ju zastavil, zanechajúc na nej odtlačok svojej ruky. Zreteľný má byť akože aj odtlačok kopyta Mohamedovho koňa. Skala je každý deň oblievaná voňavkami, aby ich vôňa veriacim pripomínala raj.

Saladinove rozhodujúce viťazstvo nad križiakmi v bitke pri Hattine (1187). Zdroj: Encyklopédia histórie sveta, vyd. 2009 (ISBN 978-80-7360-897-2), s. 149

Druhá najvýznamnejšia časť Chrámového obvodu je mešita Al-Aksá (Džami al-masdžid al-Aqsa alebo al-Masdžid al-Qibli), čo znamená Najvzdialenejšia. Postavená bola v r. 705. Podľa islamskej tradície je najvzdialenejším miestom od Mekky, ktoré vraj Prorok Mohamed navštívil. (Mohamedánom absolútne nevadí, že Mohamed zomrel v r. 632 o. l. a nikdy ani nebol v Jeruzaleme; Arabi sa dovalili do Jeruzalema až po r. 636. Najprv odkopírovali a modifikovali židovské náboženstvo a dotvorili ho kresťanskými a arabskými legendami, potom si zaumienili ukradnúť aj židovské územie Palestínu.)

K mešite patria aj štyri minarety (al-Facharíja, al-Ghawánima, as-Silsila, al-Asbát). Zvonku mešita pôsobí vďaka tmavej kupole neokázalo a skromne, interiér je však impozantný, rozľahlý. V r. 1951 tu "mierumilovný" palestínsky Arab Mustafa Shukri Ashshu (napojený na bývalého muftiho Jeruzalema Amina al-Husseina, kolaboranta s Hitlerom) úkladne zavraždil jordánskeho kráľa Abdulláha; jeho vnuk (neskorší kráľ Husajn, ktorý zomrel v r. 1999 a na jeho miesto nastúpil súčasný jordánsky kráľ Abdulláh II.) unikol smrti len o vlások, vďaka masívnym ozdobám, ktoré mal na hrudi. Stalo sa tak krátko po zavraždení niekdajšieho libanonského premiéra Riad Al Solha (odstráneného Sýrskou socialistickou nacionalistickou stranou) po neoverených fámach, že Libanon a Jordánsko spolupracujú na mierovej dohode s Izraelom. Abdulláh prišiel do Jeruzalema krátko nato, aby predniesol pohrebnú reč, no sám našiel v Jeruzaleme smrť...

Kráľ Abdulláh bol ten, ktorý si znepriatelil arabských nacionalistov (pre ktorých bola v r. 1964 vytvorená v Moskve "palestínska identita" ako protiizraelská zbraň) a nezákonne pripojil židovskú kráľovskú Judeu a Samáriu k Jordánsku (od r. 1950 sú územia známe ako "slávny" Západný breh). Za nelegitímny označila tento krok dokonca aj Liga arabských štátov. Naopak, uznania sa dočkal zo strany Veľkej Británie, Iraku a pozitívne signály prichádzali aj zo strany Pakistanu. (Rovnako ako dnes: mnohé arabské krajiny kritizujú zločiny Hamasu a ostatných "palestínskych" te.0.istov, no západný svet zatiaľ hádže všetku špinu a krivé obvinenia na Izrael.) Abdulláh mal napriek všetkému relatívne pozitívne vzťahy s izraelskými a západnými vodcami, čím si vyslúžil zlú povesť u islamských radikálov. Nedôveroval ani arabským vodcom, bol nepopulárny v mnohých arabských krajinách, a urobil si nepriateľov pre svoju ochotu pokúsiť sa dosiahnuť mierovú zmluvu s Izraelom (napokon k nej došlo za úplne iných okolností až v r. 1994).

Te.0.istická Sýrska socialistická nacionalistická strana (SSNP) je, žiaľ, aktívna dodnes. Po 7. októbri 2023, kedy Hamas, gazanskí civilisti a desiatky ďalších "palestínskych" radikálnych islamských zoskupení beštiálne zaútočilo na obyvateľov južného Izraela a občanov ďalších viac ako 20-tich štátov sveta, SSNP za bujarých osláv zablahoželala Hamasu k začatiu ofenzívy a požiadala Palestínsku národnú samosprávu (t. j. arabských okupantov Judey a Samárie), aby sa pripojila k boju.

Vráťme sa však ku Skalnému dómu, s ktorého históriou sa v islamských – umiernených aj radikálnych – kruhoch voľne manipuluje už počas celej jeho existencie. Západné médiá kvetnato opisujú jeruzalemský komplex moslimských stavieb Al-Aksá ako exotickú duchovnú svätyňu, ktorú uctievajú moslimovia na celom svete. Podobné dezinformácie o Jeruzaleme sa dostali do slovenského éteru aj vďaka Petre Kováč, protiizraelskej aktivistke, izraelofóbke a milovníčke konšpiračných teórií, ktorá zneužila aj Slovenský rozhlas na to, aby sťa kobra mohla pľuť svoj jed.

Často počujeme (najmä od tzv. "Palestínčanov") používanie výrazu al-Haram al-Sharif ako názov celej oblasti, ani čo by to bol nejaký mimoriadne mýtický alebo duchovný názov. Tento názov však pochádza až z 13. storočia, z mameluckej éry. Navyše nejde vyslovene o meno iba jednej konkrétnej lokality, ale popis akéhokoľvek islamského náboženského miesta. Západné médiá, tzv. "propalestínski" aktivisti, "ľudskoprávne" organizácie, konvertiti k islamu zo západného sveta... – tí všetci sú príliš často leniví na to, aby urobili akýkoľvek nezávislý výskum, a berú každú jednu moslimskú rozprávku za fakt. Hlavne, že sa poprú židovské väzby na danú lokalitu. Ale vzhľadom na politickú situáciu a neodkladnú potrebu znovuvybudovať židovský Chrám v Jeruzaleme, je to, čo títo moslimovia dnes hovoria o Jeruzaleme, veľmi lživé a vyžaduje si veľa odhaľovania.

Problematický je aj názov al-Aksá. Ten je vraj odvodený z verša v Koráne, ktorý hovorí, že Boh previezol „svojho otroka v noci“ z mešity Haram (interpretovanej ako Mekka, do mešity Aksá (interpretovanej ako jeruzalemská al-Aksá). Vykladači Koránu tiež interpretujú slovo „otrok“ ako vzťahujúce sa na proroka Mohameda, ale nemajú to čím potvrdiť. Ak bol týmto „otrokom“ skutočne Mohamed, tak si treba uvedomiť už zmienený fakt – v čase Mohamedovho života a arabského vpádu do Palestíny sa v Jeruzaleme žiadne mešity nenachádzali. O Jeruzalem sa začali Arabi (ktorí ešte neboli väčšinovo moslimovia) zaujímať až o viac ako štyri roky po Mohamedovej smrti. V tom čase to bolo byzantské kresťanské mesto s pretrvávajúcou židovskou prítomnosťou, ale určite ani s jedinou mešitou. Al-Aksá v Koráne teda opisuje mešitu lokalizovanú mimo Jeruzalema. Moslimovia tiež hovoria, že al-Aksá bola miestom dvoch udalostí: spomínaná Isra’ (Mohamedova cesta z Mekky do Jeruzalema zachytený v Koráne) a Mi’raj (Mohamedova spiatočná cesta z Jeruzalema do neba zachytená iba v nespoľahlivých a navzájom si protirečiacich hadísoch – prorokových slovách – nie v Koráne).

Ak teda Korán konkrétne nehovorí o Jeruzaleme (nezmieňuje ho ani jedinký raz; rovnako nie ani Palestínu), hadísy sú príliš nespoľahlivé a Mohamed tam nikdy ani nebol, prečo je Jeruzalem pre moslimov údajne taký dôležitý?

Alebo prečo je moslimami považovaná za svätú stavba, ktorej vnútro je popísané protokoránskymi veršami, veľmi podobnými tým v Koráne, ale líšia sa v niektorých formách znenia? Islam nič takéto netoleruje, keďže moslimovia veria, že Korán bol presne ten istý text v okamihu, keď bol zjavený Mohamedovi a ktorý on následne vyslovil...

A keby sme aj zabudli na Mohameda, faktom stále zostáva, že náboženstvo Umajjovcov drasticky pretvorili ich nástupcovia Abbásovci! Abbásovci schválne uvalili na umajjovské náboženstvo a históriu množstvo falzifikátov. Ak dnes navštívite Skalný dóm a vyhľadáte zasväcujúci nápis, nenájdete meno Abdul-Malika ako kalifa, ktorý ho postavil (hoci to zodpovedá historickej skutočnosti), ale meno abbásovského kalifa Al-Mamouna (vládnuceho v rokoch 810 – 833), veľkého sponzora hlavného korpusu islamskej literatúry. (V Bagdade postavil obrovskú knižnicu zvanú Dom múdrosti; vo veľkom sa prekladala všetka vtedajšia levantská, perzská a iná spisba do arabčiny...) To znamená, že viac ako storočie po vybudovaní Skalného dómu zapísal Al-Mamoun svoje meno namiesto Abdul-Malika.

Synagóga hlboko vo vnútri komplexu tunelov pod Múrom nárekov. Susedí s oblasťou, nad ktorou stáli staroveké židovské chrámy na Chrámovej hore a najmä vnútorná svätyňa Svätyne svätých. (Zdroj: Súkromný album Matúša Zeliesku, 2024)

Zo všetkého uvedeného vyplýva, že až do vzostupu politického sionizmu koncom 19. storočia, ktorý nadviazal na obdivuhodné úsilia protosionistov (Židia navrátivší sa v dvoch vlnách z Babylona v r. 538 – 515 pred o. l. a 457 – 424 pred o. l., Ezdráš, Nehemiáš, Hasmonejovci, Bar Kochba, Židia bojujúci proti Byzancii v 7. stor. o. l., Nachmanides budujúci židovskú náboženskú komunitu v Jeruzaleme v 13. stor., rabín Zvi Hirsch obhajujúci na začiatku 19. stor. židovský návrat do zeme Izrael, zakladatelia poľnohospodárskych škôl a komunít v Mikve-Izrael, Petach Tikva, Rišon Le-Zion, nes Ziona, Zichron Jaakov, Roš Pina...) – sa Jeruzalem nevyskytoval ako dôležité mesto v dejinách islamu ani v islamskej literatúre. Okrem Saladinovho oslobodenia mesta od križiakov nie sú žiadne správy o tom, že by moslimskí kalifovia niekedy v histórii organizovali nejaké špeciálne príležitosti v Jeruzaleme alebo zahŕňali Al-Aksá peňažnými darmi. Slávne islamské náboženské semináre sa konali v bagdadskej Azamiji (Al-Adhamiyah),alebo káhirskej mešite Al-Azhar (postavenej v 10. stor.), ale Jeruzalem nikdy neprodukoval slávnych islamských učencov.

Neexistuje žiadny historický záznam o moslimskej púti do Al-Aksá. Navyše Jeruzalem sotva figuruje v literatúre šiítského islamu. Šiíti dodnes nenávidia sunnitských Umajjovcov (za zabitie tretieho imáma Husajna v roku 680) a preklínajú čokoľvek spojené s Umajjovcami (ktorí postavili aj Skalný dóm). Pokiaľ ide o šiítov (Irán od r. 1979 a te.0.istický Hizballáh), komplex Al-Aksá postavili najhorší nepriatelia šiítov.

Prečo teda Irán a Hizballáh – fanaticky očakávajúci dvanásteho imáma a usilujúci sa o apokalypsu – predstierajú, že sunnitská Al-Aksá je ich nová Mekka? Je za tým špinavá politika, vražedná nenávisť voči Izraelu a celému Západu, a krvavý biznis (ktorého súčasťou je aj Katar, Palestínska národná správa, Hamas a všetky ostatné te.0.istické organizácie vyčíňajúce v Levante.

Útok Hamasu, gazanských civilistov a džihádistických brigád (príbuzných Fatahu, Hizballáhu aj ISIS-u) dňa 7. 10. 2023 (počas židovského sviatku Simchat Tora) označili architekti tohto vražedného plánu ako operácia Al-Aqsa Flood. Už i názvom tohto beštiálneho počinu sa odvolávajú na oslobodenie mešity, ktorá sa ani nespomína v Koráne, podobne ako sa nespomína Palestína či Jeruzalem. Hamas sa nijako netajil ani tým, že cieľom útoku na Izrael 7. 10. 2023 mali byť aj červené jalovice, ktoré podľa židovských náboženských zákonov zachytených v Tanachu budú hrať kľúčovú úlohu pri znovuvýstavbe židovského Chrámu v Jeruzaleme.

Takže keď sa západné médiá pokúšajú lživo zdôrazniť, aká historická a dôležitá je Al-Aksá pre moslimov, majte na pamäti, že takéto správy sú založené len na islamskej propagande, mytológii mohamedánov, starých dobyvateľských chúťkach zo 7. storočia o. l., globalizácii džihádizmu (čomu napomáha aj ultraľavica západného sveta) a ich snahe zničiť Izrael a vyhubiť židovský národ.

Väčšina národov sveta prechováva určitú nenávisť voči izraelskému národu. Slúži to však na ich preverenie, či chcú mať úžitok z vplyvu Izraela a z Tóry, alebo či namiesto toho chcú ďalej nenávidieť až do vlastnej konečnej záhuby.

Čoskoro príde čas, keď bude Tretí Chrám (hebr. Beit mikdaš ha-šliši) na hore Mória, skutočnom Sione, vybudovaný a posledná generácia židovského exilu sa stane prvou generáciou vykúpenia a nástupu doby Kráľa Mesiáša!

AM JISRAEL CHAI!

_____________________________________________________________________________________________________________

Zdroje a použitá literatúra:

[1] After earthquake and rain, damage reported at the Muslim structures on the Temple Mount - Israel365 News

[2] How important is the Dome of the Rock in Islam? - Middle East Transparent

[3] What Is Zion? - Chabad.org

[4] "Jerusalem's not in the Qur'an, and Muhammad was never there" :: Reader comments at Daniel Pipes

[5] 70 years ago, Jordan's king assassinated by Palestinian on Temple Mount - The Jerusalem Post

[6] Hamas Spokesman Abu Ubaydah Reveals: We Attacked after the Jews Imported Red Heifers | The Jewish Press - JewishPress.com | David Israel | 16 Shevat 5784 – Friday, January 26, 2024 | JewishPress.com

[7] The Blogs: Earthquakes Destroyed Masjid al-Aqsa on the Temple Mount | Micah Ben David Naziri | The Times of Israel

[8] NANDRÁSKY, K. (1994). Dejiny biblického Izraela. Bratislava : ECM spol. s. r. o., 192 s. ISBN 80-85733-16-1.

[9] RICHTER, M. (2019). Otvorené brány v múre času. Bratislava : Vydavateľstvo MilaniuM, 128 s. ISBN 978-80-89178-73-5.