Brániť vieru? Nie, zaujímajte sa o povahu vedy! Pomôžete obom.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Brániť vieru? Nie, zaujímajte sa o povahu vedy! Pomôžete obom.

„Náboženstvo nemožno jednoducho tolerovať. Treba mu čeliť a argumentačne ho konfrontovať vždy, keď vzrastie jeho vplyv.“

Tak popísal Simon Hooper vo svojom komentári ešte v roku 2010 proaktívnu stratégiu hnutia novinársky označovaného ako „New Atheism“. „Ich tón je príliš konfrontačný, než by bol vľúdne presvedčivý,“ aj týmito prívlastkami Hooper onálepkoval v rovnakom texte spôsob jednania jeho hlavných aktérov. Agenda súčasného protináboženského ateizmu reprezentovaná aktivitami Richarda Dawkinsa, Sama Harrisa a ďalších predstaviteľov v sebe kombinuje prvky sekulárneho humanizmu a aktívneho antiteismu[1]. Navyše jeho zástancovia používajú argumenty z vedeckej perspektívy. Napriek tomu, že ateizmus nikdy nebol zakorenený v jednotnej filozofickej línii, aktívne výpady vedeckým palcátom sa stávajú stereotypným predpokladom aktivít „pravoverného ateistu“.

V predchádzajúcom texte som zdôrazňoval ústup cirkvi a veriacich z bojiska vedeckej racionality a potrebu k jej návratu.  Z reakčnej vlny bolo možné vysledovať rôzne interpretácie tejto správy a dva krajné, proti sebe smerujúce reakčné postupy.

„Vieru treba vedecky dokazovať.“

Jedným z rozumových prístupov je snaha dokazovať pravdivosť biblických skutočnosti a vieroučných právd prostredníctvom vedeckých postupov a znalostí. Tento prístup môže priniesť zaujímavé obranné argumenty a postupy. Na druhej strane, ak sa rozhodnete bojovať tento doslovný boj, vstupujete do vopred prehratého boja. Čaká na vás vyše 31000 biblických veršov, vyše tisíc kapitol, ktoré písalo približne 40 autorov v priebehu 1600 rokov[1], ktoré navyše obsahujú témy, ako je stvorenia vesmíru a všetkého živého, stovky fyzikálnych a biologických nepravidelností a vyobrazenie apokalypsy. Ich konzistentnosťou a referenciou k súčasnosti sa cirkev zaoberá už dve tisíc rokov. Ak sa považujete za katolíka, tak k tomu pripočítajte 900 strán Katechizmu Katolíckej cirkvi. A na matematický dôkaz, že ľudská formálna logika je nedokonalý nástroj pri dokazovaní, prišlo ľudstvo až nedávno. 

Navyše musíte očakávať, že vám vaši oponenti budú klásť otázky, ktoré by ste mali zodpovedať samozrejmými a jasnými reakciami. Prístup vedenia diskusie bude v skutočnosti ignorovať komplexnosť tém a vzťahov, na ktoré sa pýtajú. Ak pristúpite k odpovediam, len objasnenie ich skutočnej komplexnosti vás oberie o všetok voľný čas. Naopak utváranie budúcej sady otázok a iných dotazov súperom zaberie minimum času a námahy. Komplexnosť vzťahov a multidisciplinárna povaha tém hrá len vo váš neprospech. Nakoniec sa vaše vysvetlenia stratia v záplave slov. Tento postoj môže poslúžiť ako zaujímavé intelektuálne cvičenie, ale ako efektívna argumentačná stratégia je to veľmi ťažko uplatniteľný nástroj.

„Opodstatnenosť viery netreba obhajovať.“

Viera si žije vlastným životom. Vedecké poznatky s ohľadom na hľadanie miesta pre vieru nie je vôbec potrebné komentovať. „Viera je istá, istejšia než akékoľvek ľudské poznanie, lebo sa zakladá na samom slove Boha, ktorý nemôže klamať. “ (KKC 157)  Do dnešných dní sa zdôrazňuje tradičný pohľad Tomáša Akvinského, že „istota, ktorá pochádza z Božieho svetla, je väčšia ako tá, ktorá pochádza zo svetla prirodzeného rozumu“.  Ak sa dotiahne tento koncept ad Absurdum, problém teda buď neexistuje alebo ho môžeme považovať za podružný. Navyše vedecké poznanie už nepatrí do sféry, ku ktorej by mali kňazi alebo cirkevné organizácie kompetenciu sa vyjadrovať. Ak by to robili, považovali by sme to dokonca za škodlivý jav.

S vyššie spomínaným názorom by sa dalo bezvýhradne súhlasiť do momentu, pokiaľ od kňazov očakávame len teologickú argumentačnú muníciu. Taktiež tento ideový  výklad predpokladá, že argumentačné zneužitie vedeckých výstupov zanecháva len krátkodobé a zanedbateľné straty. Tie sa vykompenzujú vďaka „Božej garancii“. „Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ (Rim 8, 31b). I s týmto stanoviskom by sa dalo súhlasiť za podmienok, že Boh zaručuje prežitie viery. Avšak tak, ako praktické vytlačenie kresťanstva z Blízkeho východu a severu Afriky, ani potenciálny rozklad západnej kresťanskej civilizácie nemusí protirečiť prežitiu kresťanstva v globálnom meradle. Príklady, kedy sa ľudia zaštítili Božími zárukami s tragickými následkami, je mnoho.  Nakoniec pri obhajobe významu smutných historických scén Božieho výpravného veľkofilmu skončíme pri uzemňujúcom vysvetlení zo starozákonnej knihy Jób. Cez túto argumentačnú zastávku autobus nechodí.

Zároveň musíme uznať, že Augustínove synergické „cháp, aby si veril: ver, aby si chápal,“ z rôznych dôvodov padlo na úroveň pekného myšlienkového obratu, kde sa prakticky a masívne uplatňuje len druhá časť výroku.

Tento prístup logicky vedie len hlbšiemu náboženskému chápaniu skutočností, ale bez referencie k lepšiemu poznávaniu reálneho okolitého sveta. Načrtnutý sebazdokonalovací kruh sa rozpadne. Produktom je i cirkev (laici i kňazi)  neschopná obhájiť aktuálnosť a „modernosť“ svojho pôsobenia na tomto svete  nad rámec charitatívnej neziskovej organizácie. Toto symbiotické spolužitie sa dá udržať iba prostredníctvom obnovy dlhodobého, systematického a úprimného záujmu o skutočnú povahu poznania, ktoré ľudstvo postredníctvom vedy v súčasnosti dostáva (doplnené 22.08.2016 13:57).

Aktívny záujem o skutočnú povahu vedy, pomáha vede i viere.

Príklady riešenia som načrtol už skôr. Spočíva v ďaleko pragmatickejšom prístupe k pomoci od Boha i v otázke obrany svojho duchovného rámca. Nie je náhoda, že si múdrosť, ktorú Slováci poznáme v zľudovelej forme: „Pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže,“ našlo v rôznych obmenách cestu od antickej civilizácie cez západnú kultúru až do Koránu. Častejšia aplikácia tohto prístupu i v argumentačnej sfére, paradoxne, vedie k nečakanej win-win situácii v imaginárnom konflikte vedeckého poznania a duchovného vnímania.

Kňazi postúpia o niekoľko stupňov vyššie na rebríčku intelektuálnej vážnosti a schopnosti lepšie chápať okolité súvislosti. Veriaci získa fungujúci argumentačný štít a cirkev sa oprostí od svojej otravnej nálepky hlúpeho stáda. Navyše veda získa ďalších strážcov rýdzej kvality očisťujúcich jej produkty o prímes nabaleného ideologického marketingu. Ak by sa zdalo, že veriaci a kňazi používajú len ideologickú argumentáciu, ich poznámky sa dajú ľahko zmiesť zo stola. Zväčša sa takéto argumenty vyfiltrujú v diskusii samy.  

Ak sa kritika vedie na úrovni vedeckej racionality, skutočne nezaujatý vedec prijme argument od hocikoho, kto poskytuje správnu interpretáciu. A to je pravá podstata vedy - odhaľovať skutočnosť. Zaoberať sa tým, kto rozpráva a nepočúvať obsah toho, čo hovorí, je v rozpore so záujmami vedy. A preto nemôže byť cirkev z diskusie vylúčená. Cirkev ma drsnú kvalifikáciu prameniacu v scholastickej tradícii.  Žiaľ, fatálne jej chýba znalosť súčasnej povahy vedy a živý kontakt s ňou. Marketingový  potenciál apologetickej línie zlyháva na nedostatku aktívneho záujmu zo strany bežnej cirkvi a skúseností s terajšou vedou.

A toto vákuum pozornosti a náklonnosti k vede využila veľmi úspešne protistrana, ktorá podstatu vedy a vedecké výsledky zideologizovala. Priradila vede božské vlastnosti, ktoré nemá. Ateizmus obohatený o prvky náboženského dogmatizmu  ovládol diskusiu o vede.

 

[1] en.wikipedia.org
Zdroj titulného obrázku: http://www.inquisitr.com/2539980/atheist-beliefs-in-america-2015-pew-poll-atheism-religion-spiritual-church/

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo