Vo Francúzsku som rebel a fundamentalista (reakcia)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vo Francúzsku som rebel a fundamentalista (reakcia)

Nie je to kritika článku, reakcia áno. Očakával by som nielen popis nešťastnej situácie, ale aj "klíčky" nového života tejto "prvorodenej dcéry" cirkvi. Pre jasné a zrozumiteľné i poučné pochopenie situácie sa žiada uviesť aj sociologické, politické, antropoligické príčiny, antiklerikálne postoje a ešte mnoho iných príčin. Poukázať na to, že ani biskupom a kňazom nie je ľahostajné, v akej situáciii ich veriaci žijú. Taktiež sa žiada povedať, že tamojšia cirkev zaplatila daň aj za to, že sa pokúšala o "nové riešenia" cestou tzv. robotníckych misionárskych kňazov. Nerobili to so zlým úmyslom. Aj v najvyšších štruktúrach cirkvi francúzska cirkev mala svojich vynikajúcich ľudí, v teologii skvelé osobnosti. Ako by sme mohli na to všetko zabudnúť?

Na Postoji som si prečítal rozhovor so slovenským kňazom Jozefom Huttom, ktorý pôsobí vo Francúzsku a je inkardinovaný v diecéze Nice. Priznám sa, že svojho kolegu kňaza Huttu osobne nepoznám, neviem, čo ho motivovalo ísť do pastorácie vo Francúzsku a neviem nič ani o jeho pôsobení. Preto by niekto mohol povedať, prečo potom píšem túto reakciu? Iste, chápem. Ale mám na to svoje dôvody, ktoré vysvetlím.

(1) Na fotografiách je kňaz Jozef Hutta stále vyobrazovaný ako skutočný liturgický tradicionalista. Má oblečené „husličkové“ kňazské omšové rúcho, prísne zložené ruky, na oltári sú poukladané zarámované omšové modlitby (predpokladám, že v latinčine). Toto samo osebe iste nepovažujem za nesprávne, ak sa to koná podľa predpisov pápeža Benedikta XVI. (Summorum Pontificum z roku 2009). Ale teraz k samotnému rozhovoru. Jozef Hutta svoje odpovede popisuje veľmi negatívne, miestami až dramaticky. Aj keď nepoznám cirkev vo Francúzsku, predpokladám, že situácia tam nie je ružová. K problému zanedbania katechizácie vo Francúzsku sa vyjadroval už kardinál Jozef Tomko a poukázal na jej fatálne následky. Svoje spôsobila aj radikálna sekularizácia, najmä bojovný antiklerikalizmus, že cirkev vo Francúzsku šla do kolien. Že je tam zásadný vplyv laikov na cirkevné dianie, to je tiež známe. Iste, obmedzuje to slobodu hierarchie. Ale ešte v 50 rokoch minulého storočia mala hierarchia v spoločnosti určitý vplyv. Spomeniem napr. novelu nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Mauriaca „Bozk malomocnému“. Na druhej strane, za Jána Pavla II. sa konala Nizozemská Biskupská synoda v Ríme, aby sa eliminovali média a biskupi sa mohli slobodne vyjadrovať (kardinál Tomko). Ale zdá sa, že to sa minulo účinku, lebo po návrate domov sa biskupi dostali do rovnakej situácie, v akej boli pred synodou. V rozhovore kňaz Hutta „vykresľuje“ takmer všetko negativistický a ako keby jedinou spásou francúzskej cirkvi mala byť „tradičná liturgia“. Proste, chýba mi v tomto rozhovore určité sociálne, kultúrne, teologické či iné zdôvodnenie príčin tej nešťastnej situácie, v ktorej sa súčasná cirkev vo Francúzsku nachádza.

(2) Myslím si, že spiritualitou francúzskych kňazov bol formovaný súčasný patrón kňazov sv. Ján Mária Vianey alebo kardinál Róbert Sarah (pochádza z Francúzskej kolónie – Guiney). Francúzsko malo mnoho vzácnych cirkevných osobností aj v teologickej oblasti ako Yves Congar a iní. Cirkev vo Francúzsku sa pustila odvážne do viacerých pastoračných projektov, ako napr. projekt pracujúcich/zamestnaných kňazov misionárov po II. svetovej vojne, ktorý spustil kardinál Suhard. Na druhej strane, oficiálnou štátnou ideológiou bolo oddávna eliminácia kresťanstva z verejného života, ktorá sa aj prejavila. V roku 1968 zasiahla Západ sexuálna revolúcia s fatálnymi následkami pre sociálny status kňaza v spoločnosti a odchodom z kňazských radov. Mladí ľudia húfne sa prestali ženiť a vydávať, lebo to považovali za zbytočné. Truc proti všetkému tradičnému a kresťanskému bol každodennou realitou. V takýchto podmienkach sa biskupom i kňazom pracuje len veľmi ťažko a pracuje sa s minimálnym úspechom, resp. neúspechom. Západ vôbec a najmä Francúzsko sa stalo v istom zmysle „experimentom“ presadzovania spoločnosti bez Boha. Preto si myslím, že francúzska cirkev je v súčasnosti značne poškodená, miestami zdecimovaná. Ale nemyslím si, že by sa malo zostať iba pri popise reality, ale usilovať sa odhaliť a pomenovať aj príčiny, ktoré k tomu viedli. Možno od kňaza by som ti priam očakával.

(3) Dovoľte, aby som poskytol aj alternatívne videnie problémov. V roku 1988 sa konala v diecéze Le Mans Diecézna synoda a miestny biskup Mons. Georges Gilson o tom napísal útlu knihu, ktorú vydal vo francúzštine v Paríži. V roku 1990 sa objavil aj jej taliansky preklad. Kniha ma vnútorne veľmi oslovila, lebo popisuje problémy francúzskej cirkvi „očami biskupa“, majúceho starosť o spásu nesmrteľných duší. Nevyhýba sa kritickému popisu ťažkostí, ale kladie si aj otázky, zvažuje iné možnosti, vyhodnocuje postoje a reakcie. A hľadá zdôvodnenia, teologické, sociologické, antropologické. Proste je to niečo, čo sa od biskupa priam očakáva. Neskôr sa stal arcibiskupom v Sens-Auxerre. Tam som ho oslovil a overením úprimnosti mojich zámerov vtedajším spišským biskupom Mons. Františkom Tondrom a on dal súhlas na preklad svojej knihy do slovenského jazyka a preklad bol publikovaný Kňazským seminárom biskupa Jána Vojtaššáka v roku 2001. Tejto knihe sa vtedy nevenovala zásadnejšia publicita: problémy francúzskej cirkvi sme ešte na Slovensku neprežívali a kto by sa mal zamýšľať nad budúcnosťou, že aj k nám raz podobné problémy môžu „zavítať“. Dnes sa píše rok 2016 a keď sa pýtam niektorých spolubratov kňazov, či už „symptómy“ podobných problémov už dnes vo farnostiach pociťujú, stretávam sa s odpoveďami ako „nie“, ale objavia sa už aj odpovede „áno“. Stále však prevažujú odpovede typu „nie“. Na druhej strane, ak na Slovensko prídu kňazi zo zahraničia, udivia ich spravidla dve protichodné veci: v našich dekanátoch je dostatok a relatívne mladých kňazov a, na druhej strane, svetáckosť kňazského oblečenia (do kňazskej spoločnosti už neprídu oblečení ani v košeli s kňazským kolárom a to už nehovorím o kňazskej reverende). Minule bol tu istý kňaz z Brazílie, ktorý pôsobí v Prahe, hovorí dobre česky a práve toto mi otvorene povedal ako svoj dojem. On sám bol oblečený v košeli s kňazským kolárom a v tmavom oblečení so sakom.

Suma sumarum. Kardinál Sarah povedal toto: „Nech už kríza cirkvi spočíva v čomkoľvek, vždy prichádza cez krízu biskupov a kňazov“. Azda nám to môže poslúžiť na zamyslenie.

     

Georges Gilson na narodil v roku 1927. Po štúdiách v Ríme sa stal pomocným biskupom v Paríži (1976-1981), potom diecéznym biskupom v Le Mans (1981-1996) aby napokon skončil v Sens-Auxerre ako arcibiskup (1996-2004). Od roku 2004 je emeritným biskupom Sens-Auxerre.

Obrázky prevzaté: www.postoj.sk;  www.zachej.sk;   www.sens.fr

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo