Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. august 2016

Zapálili sme onen svet – recenzia literárnej oslavy spáchania neodpustiteľného hriechu

Vo svete, čo stratil kontakt s krásou a vnútorným svetlom, sa darí paródiám krásy, dekadencii a zvrátenosti. Slovensko dosiaľ chránila aj jeho malosť pred tým, aby sa na výslnie dňa dostali jedinci svojvoľne podkopávajúci princípy, na ktorých stojí spoločnosť. Tak tomu bolo až donedávna, kedy sa tá najprevrátenejšia forma „umenia“ dostala na predné pulty kníhkupectiev, podporená nemalou mediálnou kampaňou, a to zásluhou vydavateľstva Ikar.
Zapálili sme onen svet – recenzia literárnej oslavy spáchania neodpustiteľného hriechu

Reč je o novele Zapálili sme onen svet od mladého domáceho autora menom Sebastián Jahič, narodeného roku 1991. Debut doteraz neznámeho spisovateľa vyzerá ako položka vo vydavateľskom pláne, čo nadväzuje na sériu severských trilerov a domácich mafiánskych románov. Neviem, či Ikar nerozumie knihe, ktorú vydal a skutočne verí, že práca pána Jahiča je len ďalšou síce kontroverznou, ale rovnako plochou knihou, ako ľubovoľný krimiromán, alebo či svojvoľne zastierajú, že vydali prácu oslavujúcu protikresťanské postoje a tie najhoršie elementy v ľudskej spoločnosti. Užívanie drog, promiskuita a antisociálne správanie sú len povrchom knihy, pod ktorým sa ukrýva koketovanie so satanizmom a závažné teologické špekulácie, ktorými hlavné postavy ospravedlňujú svoje sebadeštrukčné správanie. Vzhľadom na duchovnú závažnosť knihy môžeme vyhlásiť, že aj zahraniční velikáni ako Dan Brown by sa pri svojej dezinterpretácii svätých textov mohli od pána Jahiča učiť.

Hlavnými postavami románu sú Sofia, devätnásťročné nadané dievča z usporiadanej rodiny, ktorej učaroval Havran, o sedem rokov starší vyznávač avantgardnej hudby, okultizmu a neskrývaný narkoman. Dej sa odohráva v rozmedzí dvoch týždňov, medzi prvým a pätnástym septembrom, počas ktorých Sofia utečie s Havranom od svojej rodiny, je uchvátená halucinogénmi, ktoré jej podsúva jej milenec, ako aj zasvätením do jeho kryptosatanistického učenia. Havran je akýmsi súdobým Judášom Iškariotským, ktorý verí, že páchaním zla napomáha naplneniu Božieho plánu, a teda (hoci autor to takto priamo neuvádza) každý jeho hriech je dobrom trojnásobným.

Hoci pána Jahiča vydavateľstvo prezentuje ako autora, ktorého vyhrabali zo slovenského literárneho undergroundu, pri čítaní Zapálili sme onen svet je len ťažké uveriť tomu, že kniha od počiatku nemala byť určená čo najširšiemu publiku, a to práve so zameraním na mladých dospelých, ba dokonca pubertálne deti. Sofia sa s Havranom zblížila cez facebook a až do dňa ich fyzického stretnutia nevedela, ako naozaj vyzerá. Po vzore zrejme súčasnej etikety vzťahov medzi mladými zažíva dvojica prvú sexuálnu skúsenosť už niekoľko hodín po zoznámení. Pristavil by som sa aj pri tom, že autor venuje opisu účinkov drog mimoriadne široký priestor. Nie je to opis vonkajšieho pozorovateľa, niekoho, kto sleduje účinky drog na inej osobe. Je to rozprávanie toho, kto drogu požil a prežíva zmenený stav vedomia. Z malebnosti autorovho vykresľovania si čitateľ odnáša pocit, že ten nemôže vychádzať z ničoho iného, ako z vlastných skúseností.

Keď na druhý deň Sofiu zháňa jej rodina, tá sa vzbúri a dáva prednosť úteku so svojím milencom, po ktorom pátra polícia. Nebudem sa venovať celému príbehu, ktorým sa vinie zvrátená okultná zápletka, stačí povedať, že Sofia klesá čoraz hlbšie ku dnu, ku ktorému ju sťahuje pokrytecký Havran. Dvojica na úteku prežije niekoľko dní na chate, do ktorej sa vlámu, potom ju Havran vezme do Viedne, aby ju zasvätil do satanistickej sekty. Nakoniec sa ukazuje, že Havran pohol svoju bývalú milenku k rituálnej samovražde, a Sofia bola od počiatku len jeho ďalšou vytipovanou obeťou.

Skutočne pohoršujúca je samotná postava Havrana a všetkého, čo predstavuje. Až keď ho Sofia osobne spoznáva, ukazuje sa, že je to asociál žijúci mimo spoločnosti, bez zamestnania a adresy, obetujúci svoj civilný život tomu, aby vykonal svoju „čiernu (duchovnú) púť“. Opovrhuje väčšinou ľudstva a spoločnosti. Havranova horlivosť, s ktorou predstavuje svoje náboženské predstavy, by mohla byť vzorom aj pre veriacich. Je presvedčený o skorej apokalypse a o tom, že je potrebné napomôcť príchodu Antikrista, nakoľko jeho vláda na Zemi má byť nevyhnutným prekurzorom k Poslednému súdu. Havran a Sofia sú presvedčení o tom, že prostredníctvom svojho fyzického a aj duchovného sebazničenia „spasia svet“ (s. 142). Nakoniec Havranove politické názory sú predstavené len letmo, vyplýva z nich však, že je zástancom nedemokratickej, hierarchickej spoločnosti a sám seba považuje za akéhosi duchovného aristokrata.

Možno je to len môj pocit, ale z toho, čo čítam medzi riadkami si odnášam dojem, že autor sa ak nie celkom, tak aspoň z veľkej miery s postojmi prezentovanými hlavnou postavou románu stotožňuje. Je to veľmi nebezpečné, nakoľko kniha sa tak stáva akousi skrytou propagandou a agitáciou v prospech náboženského a politického extrémizmu v pozadí príbehu. V pamäti mi ostala jedna pasáž z knihy, ktorú by som rád na tomto mieste uviedol:

Inzercia

„Napokon, aj obyčajní, bežní ľudia z toho budú mať prospech,“ uvažoval Havran. „Musíš im ukázať diabla, aby sa medzi nimi našli takí, ktorí sa pozdvihnú, aby sa stali anjelmi. To je asi nedostatok našej súčasnosti, nie? Chýba nám nejaký poriadny, veľký antagonista, žalobca a protivník spoločnosti.“     

Zdá sa, že autorovou ambíciou je úlohu tohto „antagonistu spoločnosti“ zaujať. Ťažko povedať, či sa jedná o pokus o ospravedlnenie počínania autora, ktorý napísal knihu plnú blúdenia a duchovnej ničotnosti.

Konzervatívny čitateľ by mal venovať tejto knihe pozornosť čo najskôr, lebo ak to nespraví teraz, tak sa jej bude musieť venovať potom, čo si ju prečítajú jeho deti. Ikar je popredné slovenské vydavateľstvo, ktoré dokáže pretlačiť túto knihu medzi širokú spoločnosť, a vzhľadom na propagáciu venovanú knihe (prvýkrát som zaznamenal jej existenciu v poprednom periodiku, v kníhkupectvách sú plagáty, že sa jedná o „slovenský triler so svetovými kvalitami“) v nich asi planie nádej, že Jahič bude ich novým ťažným koňom. Kniha je napísaná spôsobom príťažlivým najmä pre mladých. Svojím spôsobom to je dojímavý a tragický príbeh, svedectvo o tápajúcich mladých dušiach v modernom svete. Ústredným motívom je láska zrodená v zaprášených chodbách a pod vplyvom omamných látok, príbeh o hľadaní dobrodružstva a (falošného) oslobodenia. Spolu s ním autor čitateľovi predsúva doslova samovražedné rozpoloženie hlavných postáv a ich závažné teologické špekulácie, ktoré tento postoj ospravedlňujú. Sám nie som kvalifikovaný na to, aby som mohol teologické špekulácie prezentované v knihe adekvátne vyvracať, a apeloval by som na to, aby sa naši pastieri tejto knihe venovali a bludy, ktoré som opísal v tomto článku len zbežne, jeden za druhým vyvrátili.

Zapálili sme onen svet je, bojím sa to priznať, dielo zaujímavé aj pre katolíckeho čitateľa. Skvele ilustruje sociálny rozklad sekulárnej spoločnosti. Kým „hrdinovia“ mafiánskych románov páchajú zlo pre získanie moci v tomto svete, Jahičove postavy idú ešte ďalej a otvorene sa búria proti Božiemu poriadku. Neviem, nakoľko je knižný opis undergroundu plného drog, nebezpečných ideológií a black metalu reálny, ale znie veľmi uveriteľne. Je to príbeh zblúdenia, z ktorého už, žiaľbohu, nebolo návratu. Domnievam sa, že predovšetkým rodičia by sa mali aj prostredníctvom tejto knihy oboznámiť s nástrahami, ktoré súčasný svet pre ich deti predstavuje. Môže byť len otázkou času, kedy sa tragédie opísané v tejto knihe premietnu do skutočnosti. Pamätajme, že Sofia sa zoznámila s Havranom na sociálnej sieti, teda presne na tom mieste, ktoré väčšina rodičov nepozná a nemá na ňom svoje deti pod kontrolou.

Svetobežník a disident v mene tradície proti modernému svetu. Kontakt: sergej.mojzis@gmail.com

Odporúčame

Blog
Zahoď starosti

Zahoď starosti

Zaiste mnohí poznáte pieseň Zahoď starosti od speváčky Jany Kociánovej. Aj keď ju mladšie ročníky zrejme nepoznajú, občas môžeme započuť na vlnách rádia jej veselú pesničku. Naplní nás optimizmom. Povieme si, to sa jej ľahko spieva... ale keby mala toľko starostí ako ja...

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.