Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
08. august 2016

Wikileaks – zákerný bacil, proti ktorému nemáme protilátky alebo Assange ako zloduch z Bonda

Zatiaľ čo liberálne demokracie západu zatiaľ nenašli recept, ako sa so zámerným únikom hacknutých dát (niekto menej prajný by povedal „sprostým fízlovaním“) vysporiadať, autokratickým režimom hromadné úniky dát nielenže neuškodia, oni vďaka nim rozkvitajú...
Wikileaks – zákerný bacil, proti ktorému nemáme protilátky alebo Assange ako zloduch z Bonda

Udalosti ostatných týždňov opäť jasne ukazujú, že s jedným z nebezpečných fenoménov digitálnej doby je rozmach & úspechy úniku tajných, dôverných, alebo súkromných dát a informácií do verejného priestoru. Či už ide o chronicky známu organizáciu „WikiLeaks“, alebo nedávno zverejnené dokumenty z daňového raja, tzv. „Panama Papers“. Ich autormi môžu byť agilní krátkozrakí novinári, ktorí, bez ohľadu na dôsledky, hľadajú za každú cenu pravdu alebo senzáciu. Tiež sa medzi nimi nájdu osoby, ktoré čiastočne trpia mesianistickým komplexom, čiastočne sa prostredníctvom investigatívnej práce na poli úniku tajných dát usilujú manipulovať celospoločenské (celosvetové) dianie, v žiadnom prípade k lepšiemu...

Jedným z najznámejších „bojovníkov za slobodu informácií“ jej Jullian Assange, zakladateľ serveru WikiLeaks, ktorý zverejňuje tajnú diplomatickú alebo vojenskú poštu, ktorú predtým nelegálne získali hackeri. Najnovšie sa nechal počuť, že sa WikiLeaks chystá zverejniť korešpondenciu Hillary Clinton, ktorá by ju mala zdiskreditovať. Klásť si otázku, komu by prípadná kompromitácia Hillary Clinton (ktorá má určite množstvo chýb a nedostatkov) pomohla, je asi zbytočné. V prvom slede Trumpovi, a následne „mocnému dubisku“ na východe, ktoré sa aj pomocou kybernetickej vojny usiluje rozložiť a destabilizovať západnú spoločnosť.

V prípade Wikileaks je najväčším problémom, že v žiadnom prípade nejde len o „investigatívnu žurnalistiku“ v celosvetovom rozsahu. V podstate je sekundárne, či je samotná destabilizácia hlavným cieľom  organizácie WikiLeaks, alebo jej členovia sledujú „ušľachtilejšie“ ciele, ako očista verejného života, mediálna sláva, prípade hysterická a úchylná snaha zverejňovať všetko, pretože rozklad a poškodenie spoločenského poriadku je jej najvýraznejším vedľajším efektom. WikiLeaks mnohí chválili za aktívnu účasť na tzv. Arabskej jari, no dnes, z odstupom piatich rokov vidíme, že bilancia je tristná. Skorumpované, ale vypočítateľné autokratické režimy nahradila nestabilita, chaos, rozvrat, prípadne fanatické sektárske útvary.

 Zakladateľ serveru Julian Assange je sebaľúby, nebezpečný, egocentrický šarlatán, ktorý zámerne a selektívne vynáša hacknuté informácie, ktoré mali zostať utajené. Reporty spravodajských služieb, prípadne tajné diplomatické  a vojenské depeše, nie sú tajné preto, že zlý a krvilačný západný establishment v spojení s vojensko-priemyselným komplexom sa usilujú o tajné sprisahanie, a ľuďom tak odopiera právo na informácie. Informácie sú tajné, lebo by v opačnom prípade mohli ohroziť bezpečnosť, ale aj životy ľudí so špeciálnou úlohou a zameraním, napr. diplomatov, alebo vojakov. Pokiaľ ide o zverejnenú súkromnú elektronickú poštu politikov netreba zabúdať, že aj verejný činiteľ je osoba, ktorá má nárok na určité penzum súkromia a intimity. V opačnom prípade sa stále masívnejším fízlovaním súkromnej korešpondencie začíname cez pomyselnú hypertransparentnú časovú slučku presúvať k dystopickej vízií Orwellovho románu „1984“.   

WikiLeaks a ostatné servery, kde sa zverejňujú dôverné, tajné a súkromné informácie predstavujú veľký problém najmä pre otvorenú, demokratickú západnú spoločnosť. Ide o bacil, voči ktorému si liberálne demokracie nestihli vytvoriť účinné protilátky. Zverejnenie citlivých údajov tak môže povaliť demokraticky zvolenú vládu, zdiskreditovať demokratického politika, no naopak pomôcť radikálnej antisystémovej strane, alebo populistovi s autoritárskymi pudmi.

Inzercia

Ako píše Hugo Rifkind v denníku Times, vo svojom komentári z 2. augusta „WikiLeaks pomáha zloduchom“ (WikiLeaks helps bad guys): „Niektoré formy vlády presakujú viac, ako iné. Myslíte, že vládni predstavitelia v Rusku, si posielajú utárané, indiskrétne, nebezpečné emaily? V Erdoganovom Turecku? V Iráne, Číne, alebo Saudskej Arábii? Aby ste mohli bezpečne klebetiť, riziko musí byť extrémne nízke. Musíte žiť v spoločnosti, ktorá je už beztak dostatočne otvorená.“V prípade potenciálneho zverejnenia Clintonovej e-mailov tiež Rifkind konštatuje, že Trumpovi budú jeho prívrženci za podlé, prízemné aj urážlivé výroky tlieskať, či ich vyriekne v súkromí, alebo na verejnosti. Snaha Julliana Assanga tak nie je ničím iným, len úsilím podkopať základy (iste nie dokonalého) západného demokratického poriadku cez voľby prezidenta USA. V konečnom dôsledku sa tak posilnia totalitné a autoritárske režimy, ktoré si želajú oslabený a rozvrátený Západ.

WikiLeaks tak nie je cnostný a užitočný novinársky projekt, ale škodlivá, toxická hračka v rukách zákerných manipulátorov, voči ktorému zatiaľ nie sme ako západná spoločnosť imúnni. Je úlohou novinárov, publicistov, ale aj politikov neustále nahlas a dôrazne poukazovať na odvrátenú tvár jej zdanlivo ušľachtilého cieľa.

P.S.: Séria akčných filmov o agentovi MI6 v službách Jeho Veličenstva, pôvodne z pera Ian Fleminga, nie sú len obyčajné akčné filmy, mali vždy väčšiu hĺbku, výpovednú hodnotu a filozofický rozmer a predstavujú akúsi reflexiu doby. Na fenomén WikiLeaks reflektovala aj predposledná "bondovka" Skyfall, kde tajný agent James Bond bojuje proti zákernému zloduchovi Silvovi, ktorý  zneužíva svoje hackerské schopnosti, aby podkopal, prípadne zničil Západ. Zloducha stvárnil španielsky herec Javier Bardem, pričom podobnosť s Julianom Assangom je príliš výrazná, aby išlo o náhodu. Kiežby jeho dolapenie bolo tak "jednoduché", ako v Skyfalle...

 

historik, externe prednášajúci na Pedagogickej fakulte UK poslanec petržalskej samosprávy, homo politicus...

Odporúčame

Blog
Zahoď starosti

Zahoď starosti

Zaiste mnohí poznáte pieseň Zahoď starosti od speváčky Jany Kociánovej. Aj keď ju mladšie ročníky zrejme nepoznajú, občas môžeme započuť na vlnách rádia jej veselú pesničku. Naplní nás optimizmom. Povieme si, to sa jej ľahko spieva... ale keby mala toľko starostí ako ja...

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.