Pamätná izba biskupa Rudolfa Baláža

Pamätná izba biskupa Rudolfa Baláža

V obci Nevoľné 6. augusta 2016, na sviatok Premenenie Pána, otvorili a požehnali pamätnú izbu biskupa Rudolfa Baláža.

Po Pamätných izbách biskupov Štefana Moysesa v Žiari nad Hronom, Jána Vojtaššáka v oravskej obci Zákamenné a Ambróza Lazíka v Trstíne pri Trnave tak na Slovensku pribudla ďalšia práve Rudolfovi Balážovi. 

Súčasťou expozície sú osobné veci pätnásteho biskupa Banskobystrickej diecézy, jeho liturgické rúcho, publikácie, ktorých je biskup autorom, ako aj busta z dielne akad. sochára  Milana Ormandíka. Návštevníci si tu môžu prezrieť prostredníctvom panelov aj rôzne fotografie a dokumenty, medzi ktoré patria napríklad karty k spisom, ktoré ŠTB viedla na Rudolfa Baláža v rokoch 1969 – 1989, Čestné občianstvo obce Nevoľné a Dekrét o priznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja, ktorý mu in memoriam udelil Ústav pamäti národa.

Pamätná izba bola otvorená pri príležitosti 5. výročia úmrtia Rudolfa Baláža, ktorý zomrel na následky krvnej embólie 27. júla 2011 vo svojej pracovni v Banskej Bystrici. Keďže je pamätných artefaktov väčšie množstvo, bude sa expozícia obmieňať. Všetky predmety uložené a vystavené v Pamätnej izbe sú darmi Biskupského úradu v Banskej Bystrici a priateľov biskupa Baláža. Pamätnú izbu obec Nevoľné pripravovala niekoľko rokov a na účely jej vytvorenia zrenovovala bývalú hasičskú zbrojnicu.

Nevoľné 6. 8. 2016

Otvorenie Pamätnej izby biskupa Mons. Rudolfa Baláža

V obci Nevoľné sa nachádza aj miesto posledného odpočinku biskupa. Neďaleko jeho hrobu sa nachádza Diecézne pietne miesto pochovávania potratených detí, ktoré sa na tomto mieste jeho tvorcovia rozhodli vystavať práve pre angažovanosť biskupa Baláža v téme ochrany a dôstojnosti života. Aj tunajší Kostol Premenenia Pána bol vystavaný práve zásluhou rodáka – vtedy kňaza Rudolfa Baláža. Pamätná izba tak bude ďalšou významnou pripomienkou biskupa v jeho rodnej obci.

Mons. Rudolf Baláž / epoxid / 2015

Akad. sochár Milan Ormandík

Rudolf Baláž sa narodil 20. novembra 1940 v Nevoľnom pri Kremnici ako najmladší zo šiestich detí. V časoch jeho detstva a mladosti bola v móde viera v človeka, ktorý na prvé miesta mal klásť vedu a pokrok, ktorých ovocím mal byť lepší svet. Ale nebol. Boli ním kataklizmy fašizmu a komunizmu. Keď Rudolf Baláž vyrástol, obom zlám sa postavil zoči-voči. Najskôr ako kňaz, za čo mu komunisti zobrali štátny súhlas, a neskôr ako biskup, keď na všetky -izmy, ich dôsledky a zvrátenosť poukazoval vo svojich homíliách. Vo februári 1990 bol menovaný biskupom Banskobystrickej diecézy, konsekrovaný bol kardinálom Tomkom 19. marca toho istého roku. Jeho pastorácia bola dynamická. Vytrvalo presviedčal všetkých, že Boh má úplne inú mieru na úspech. Takú, ktorá sa často vymyká našim predstavám. On, prvý syn tejto diecézy, sa rýchlo zorientoval a uvedomil si, že roky finančne i duchovne zanedbávaná diecéza si vyžaduje mnoho práce a odvážnych riešení.

Prišiel s myšlienkami obnovenia kňazského seminára, založenia Rádia Mária – neskoršieho Lumen a televízie LUX, vybudovania Diecézneho centra Jána Pavla II. a výstavby špecializovanej nemocnice Mammacentrum sv. Agáty. Pocit istoty, ktorý sa u neho dal často pozorovať, nadobúdal osobnou prípravou, modlitbou, rozjímaním a štúdiom problematiky. Záležalo mu, aby veriacich čo najviac obohatil v duchovnom a spoločenskom živote, pretože si uvedomoval svoju zodpovednosť na ich formovaní. Biskup Baláž bol aktívny v osobnom, duchovnom i spoločenskom živote. Práve láska k Bohu – Pravde, ktorá nás oslobodí, a láska k blížnym ho viedli v mnohých situáciách nemlčať. Dokázal otvorene vystúpiť voči politikom, nebál sa kritizovať ich konanie a presadzovať pravdu a spravodlivosť v tých najťažších chvíľach. Pred mocou sa nesklonil ako kňaz, robotník ani ako biskup. Hovoril, že biskup má byť vzorom, osobou, u ktorej sa vyžaduje absolútna vernosť pravde. Mnohé nepríjemnosti sa v jeho živote diali len preto, lebo neustále a pevne stál na pozíciách Kristovej pravdy.

Vplyv biskupa Rudolfa Baláža  a náboženský a politický život na Slovensku sa nedá upierať. S plnou silou sa vrhal do zápasov o Boha i do zápasov proti kultom, ktoré viedli ľudí do zúfalstva. Legendárne sa stali jeho kázne a katechézy, a hoci ku koncu už boli tichšie a jemnejšie, pravda v nich neustále spôsobovala výplach srdca. Ako následok jeho osobného hľadania a prijatia Pravdy, bol jasne formulovaný postoj ku komunizmu a fašizmu, ale aj západnému liberálnemu prístupu k životu. Stával sa čoraz presvedčivejším  a presvedčenejším obhajcom kultúry života. Jeho najbližší zvykli hovoriť: primálo diplomacie, priveľa priamosti. Taký bol. Neustále pripomínal, že život je zázračným darom – Božím darom, a keď ide o ochranu života, „Cirkev, tá nesmie mlčať!“ Myslenie a konanie biskupa Baláža je odrazom duše človeka, ktorý nadovšetko – nad výhody, slávu, slobodu či život – postavil zjavenú a darovanú Pravdu. Pravdu, ktorá oslobodzuje.

27. júla 2016 uplynulo 5 rokov od jeho odchodu do večnosti.

                                                                                                                                                                         

  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo