Čo môže dnešnému človeku povedať história?

Čo môže dnešnému človeku povedať história?

V dnešnej dobe kedy nám všetko príde samozrejmé, nám neraz unikajú základné otázky typu: prečo veriť? aký je zmysel môjho života? Do tejto kategórie patrí aj otázka čo nám môže ľudom 21. storočia povedať naša minulosť? Myslím si, že Slováci nie sú veľmi „historicky“ založení. Toto národné povedomie sa zdeformovalo nielen obdobím socializmu ale deformuje sa naďalej dnešnou konzumnou spoločnosťou ktorá je zameraná na „tu a teraz.“ 

Mravný relativizmus prekrúca pravdu - z normálneho sa stáva nenormálne a naopak. Tí, ktorí sa snažia žiť poctivo a charakterne sa stávajú terčami výsmechu od „osvietených“ ľudí. Tieto negatívne javy sa už vyskytovali v minulosti a predsa sa znova ukazujú aj v súčastnosti. Existuje mnoho ľudí, ktorí sú ľahostajní k dejinám Slovenska. Veľa katolíkov nemá mnoho vedomostí z dejín ich Cirkvi. To je však veľká škoda že sa takto chápu dejiny. Je potrebné štúdium minulosti aby som vedel aké sú moje korene a či moje korene nie sú deformované.

V profánnej literatúre sa niekedy objavuje slovné spojenie temný stredovek. Je to narážka na dejiny Cirkvi, ktorá podľa jej odporcov manipulovala nevedomý ľud, zneužívala svoju moc na potlačenie iného myslenia a pod. Bohužiaľ mnoho ľudí sa zjednodušene a tendenčne domnieva, že stredoveká Cirkev bola len o upaľovaní čarodejníc, inkvizícii a kupčeniu s odpustkami. Keď som si čital v knihách o týchto udalostiach uvedomil som si, že pravda je omnoho zložitejšia ako sa zdá na prvý pohľad. Je potrebné vziať do úvahy aj dobu a úmysly jednotlivých aktérov. Nechcem tým povedať že členovia katolíckej Cirkvi nerobia chyby ale priviedlo ma to k hlbšiemu poznaniu skutočnosti. Preto si myslím, že štúdium histórie z kníh odborníkov vedie k objektivite. Historik by mal byť na prvom mieste verný pravde, nie ideológiam. Láska k pravde je silným motívom prečo študovať dejiny.

Je faktom, že odvrhnutie kresťanských koreňov v 18. a 19. storočí viedlo k mravnému a duchovnému úpadku. Osvietenectvo a ateizmus sa vnímali ako oslobodenie od „tmárstva“ a „povier“ avšak priviedli svet do skutočnej temnoty - diktatúr fašizmu a komunizmu. Tieto násilné režimy zavraždili milióny ľudí. Náboženstvo je neraz kritizované za fanatizmus. Ukázalo sa však čo to znamená keď bezbožnosť dosiahne fanatické rozmery. Páčil sa mi výrok jedného filozofa: Najväčšou otázkou nie je komunizmus verzus individualizmus, Európa verzus Amerika ani dokonca Východ verzus Západ. Tou najväčšou otázkou je to či človek môže žiť bez Boha. Vedecký vek splodil veľké objavy v medicíne a v technike ale aj atómové zbrane. Samotný rozum nestačí. Morálne hodnoty sú potrebnejšie ako výkonná ekonomika. Dnešný človek sa môže poučiť na chybách svojich predkov, ktorí sa nechali nalákať na prázdne sľuby populistov.  

Manipulátori ako Adolf Hitler víťazili aj vďaka pohodlnosti slušných ľudí. Len zopár odvážlivcov sa v Nemecku postavilo na odpor. Dnes je v Hitlerovom rodnom meste v Rakúsku postavený pre domom, kde sa narodil, pamätník s výstražným heslom: Už nikdy viac fašizmus. Milióny mŕtvých varujú.  Nie je to pararela s dneškom keď neraz radšej mlčíme vtedy keď sa treba ozvať? 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo