Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. február 2024

Maďarskí slovakisti o uhorských dejinách (KNIHA)

Kniha, akej na našom trhu ešte nebolo.
Maďarskí slovakisti o uhorských dejinách (KNIHA)

Terra Recognita („znovuobjavená krajina“), združenie založené v roku 2005 maďarskými výskumníkmi a doktorandmi, vydalo v roku 2013 vysokoodborný a skutočne podnetný zborník príspevkov pod názvom  Rozštiepená minulosť. Kapitoly z histórie Slovákov a Maďarov. Napriek tomu, že medzi pôvodcami príspevkov nachodíme aj Józsefa Demmela, na Slovensku už dávno nie neznámeho slovakistu (a autora výnimočnej knihy o Štúrovi), zborník zostal na Slovensku čiastočne neznámy, čiastočne nepochopený – na stránkach veľkých kníhkupectiev nenájdeme jediný názor čitateľa, a na Databáze kníh hodnotilo zborník iba 5 čitateľov, a to celkovo na 64 %. Naše uhorské dejiny sú skutočne rozštiepené – pohľad slovenského a maďarského dejepisectva sa priepastne odlišuje, a mladí Slováci a Maďari vyrastajú s vedomosťami akoby o dvoch rôznych Uhorskách. Nahliadnuť do vybraných kapitol našich spoločných dejín preto nezaškodí ani jedným, ani druhým.

Po príjemnom úvode od slovenského historika Romana Holeca nasledujú samotné príspevky iba s malým množstvom obrázkov a tabuliek. Každý zo 16 príspevkov má tak po 10 strán pri veľkosti listu A5, teda nejde o náročné ani zdĺhavé čítanie, a každý príspevok odkazuje na 20 – 40 poznámok na konci kapitoly (zdroj tvrdenia alebo vysvetľujúca poznámka). Maďarskí slovakisti, z prác ktorých sa tento zborník skladá, ovládajú slovenčinu, v pôvodine čítajú Štúra či Hurbana, a aj z nich vo svojich príspevkoch citujú (a neostýcham sa riecť, že prečítali viac slovenskej spisby 19. storočia ako väčšina Slovákov). Netaja slovenský pôvod Ľudovíta Košuta (Kossuth Lajos), ani veľkosť Ľudovíta Štúra (Stúr Lajos), akurát sú viac-menej nezaujatí na obidve strany, čo sa niekomu nemusí páčiť (teda nezavďačia sa ani hejmaďarom, ani hejslovákom). Kniha ponúka naozaj obohacujúci pohľad na slovensko-maďarské dejiny, nešetrí ani slovenské, ani maďarské zjednodušujúce výklady jednotlivých úsekov spoločných dejín.

Boli Maďari jediní, kto chcel vo svojom štáte iba svoj národ? Akú úlohu zohral pri pomaďarčovaní ruský cár Mikuláš I.? Koľko maďarských civilistov zahynulo v dôsledku rozhodnutia povstaleckej Slovenskej národnej rady? Aký údel stretol (a stretá) Slovákov v Maďarsku? Aj na tieto otázky nájde pozorný čitateľ odpovede.

Táto kniha je vo svojej podstate prelomová, a keby sa stala známejšou, stala by sa prelomovou pri pretváraní, urovnávaní a zlepšovaní slovensko-maďarských vzťahov. Budem sa preto nádejať, že stúpne počet Slovákov tento zborník prečítavších a, v neposlednom rade, pochopivších. A najlepšie by bolo, keby podobný zborník vydala aj slovenská strana (t. j. historici so zameraním na dejiny Karpatskej kotliny v 18. – 20. storočí), a aby bol následne preložený do maďarčiny (aby sa zaujímavá maďarská samovrava zmenila na podnetný slovensko-maďarský rozhovor). Pravda, veľmi by záviselo od toho, ktorí slovenskí historici by sa na príspevkoch podieľali.

Keď človek číta argumentačne silnú knihu, neraz podvedome podlieha jej podprahovému pôsobeniu. S cieľom takémuto javu predísť, nie je na škodu sa vopred oboznámiť s nedostatkami diela:

  1. Podkapitola začínajúca na strane 32 je napísaná veľmi nešťastne, skôr však z nevedomosti, ako so zlým úmyslom: píše sa tu o mladom osídlení rôznych častí Slovenska, napr. Liptova, no teórie o temných hvozdoch sú dávno prekonané tak archeológiou, ako i dejepisectvom a jazykovedou: podkapitolu preto odporúčam porovnať s Dvořákovou knihou Stopy dávnej minulosti 4. Slovensko v Uhorskom kráľovstve (kapitola Staré Slovensko, alebo aspoň strana 224), alebo s obsiahlym vedeckým dielom Jána Stanislava Slovenský juh v stredoveku I.
     
  2. Zatiaľ čo Horthyho zriadenie je v zborníku tolerované, prvá Slovenská republika (dobovo aj Slovenský štát) je spomenutá dvakrát, pričom raz ako „slovenský štát“, raz ako „tzv. slovenský štát“, a aj prístup vedenia tohto štátu k maďarskej menšine je kritizovaný. Skutočne by si zborník zaslúžil slovenskú odpoveď, pretože tak, ako my podvedome prehliadame mnohé maďarské stanoviská k určitým slovensko-maďarským problémom (pomaďarčovanie z ich pohľadu, Benešove dekréty...), i Maďari, hoci slovakisti, prehliadajú podaktoré stanoviská a pohľady slovenské, v súvislosti s čím kapitolu začínajúcu na strane 156 odporúčam doplniť o slovenský pohľad v jedinečnej knihe Juh Slovenska po Viedenskej arbitráži 1938 – 1945, a podkapitolu začínajúcu na strane 146 odporúčam porovnať s Mičianikovým rozsiahlym dielom Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938 – 1939.

Vo výsledku teda možno knihu vrelo odporúčiť každému, kto už o našich dejinách čo-to vie, pretože takéhoto človeka kniha obohatí. Ak však človek nečítal nič, a nemá poňatia, za akých podmienok vznikalo národné hnutie, za akých podmienok pretavovalo sa uhorské vlastenectvo (patriotizmus) na slovenské a maďarské národovectvo (nacionalizmus), ako zložito tvarovali sa moderný slovenský národ, Česko-Slovensko či Slovenský štát, prečítajúc si túto knihu, prebral by podvedome maďarský pohľad, nemajúc zatiaľ nijaký vlastný, slovenský.

Inzercia

Citát z knihy, týkajúci sa medzivojnovej maďarskej politiky: „Slovákom sa podľa maďarskej rétoriky právom zdalo, že Maďarsko považovalo etnickú revíziu za prvý krok k realizácii úplnej revízie.“
 

...pred čítaním tejto knihy odporúčam prečítať knihu LETZ, Róbert a kol.: Slovenské územie v historickom kontexte. Martin: Matica slovenská, 2017.
...po prečítaní knihy odporúčam pokračovať knihou DEMMEL, József: Panslávi v kaštieli. Zabudnutý príbeh slovenského národného hnutia. Bratislava: Kalligram, 2016.


[Na snímke je výjav z bitky pri Moďoróde (Mogyoród), odohravšej sa 14. marca 1074.]

 

Súc poslucháčom vysokej školy, prichodím do styku s rôznymi knihami, ktoré sú neraz, na veľkú škodu slovenskej pospolitosti, širšiemu okruhu čitateľov temer neznáme. Milerád preto svojím málom, t. j. prostredníctvom písania dobrozdaní, dopomôžem k ich zviditeľneniu.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.