Zmena politiky predpokladá zmenených ľudí - Ad: Memorandum k obnove KDH

Zmena politiky predpokladá zmenených ľudí - Ad: Memorandum k obnove KDH

Ivan Šimko pred pár dňami zverejnil materiál s názvom „Memorandum Kresťanskodemokratickej akadémie KREDIT k obnove KDH“, v ktorom sa pokúša formulovať „plán obnovy KDH“. Ide o dobrý materiál, ktorý analyzuje a navrhuje také kroky, s ktorými sa dá súhlasiť alebo aspoň polemizovať, lebo majú v sebe rácio. Materiál odpovedá na otázku „čo“ treba robiť. Už menej jasne hovorí o tom „ako“ to urobiť a v podstate bokom necháva otázku „s kým“ to urobiť. Myslím si ale, že otázka nositeľov zmien v KDH je kľúčová a z istého hľadiska dôležitejšia, než všetky ostatné.

Pokiaľ viem, zatiaľ nikto iný neprišiel s komplexnejším  textom k riešeniu situácie KDH ako práve Ivan Šimko. Patrí mu za to uznanie. Pôvodne som chcel na materiál napísať polemiku alebo aspoň recenziu, ale zdalo by sa mi to málo prínosné. To sa radšej s Ivanom Šimkom osobne alebo aj v širšom kruhu o jednotlivých návrhoch v pokoji porozprávam a v reálnom čase vymením názory. Ale predsa mi nedá nezareagovať aspoň na jeden moment.

Jadrom materiálu je hutne spracovaná tretia kapitola. Pri jej čítaní akosi prirodzene vyvstáva otázka o tom, kto by mal tento plán realizovať alebo ešte inak, kto je vôbec schopný takýto plán realizovať. Konkrétne, sú ľudia v KDH disponovaní takýto plán prijať a následne realizovať?

Šimko o personálnych predpokladoch zmeny v materiály nemlčí úplne. Sú tam badať náznaky toho, akými by mali byť realizátori tejto zmeny. V druhej časti venovanej analýze posledného volebného neúspechu hovorí o prvom kroku k zmene, ktorým má byť „odvaha uznať si chyby“ a nezotrvávať v nich. To implicitne predpokladá dostatočne sebakritických ľudí. Hneď nato sa v materiály spomína ako „najťažšia chyba“ z dlhodobého hľadiska to, že politici KDH sa odcudzili bežným ľuďom. Z toho sa dá usudzovať, že súčasná situácia si vyžaduje ľudí, ktorí sú schopní „spojenia“ s bežnými ľuďmi, neboja sa kontaktu a konfrontácie s nimi a majú na pamäti v prvom rade ich záujem a nie svoj či svojej strany.  A spomeniem ešte citát, ktorý sa nachádza v štvrtom bode tretej kapitoly o tom, že „obnova KDH musí vzísť z nového ducha, nie zo zmeny organizačných predpisov.“ Duch je niečo nedeliteľne spojené so životom, teda s človekom. Tento duch môže byť do istej miery odzrkadlený aj v  interných predpisoch strany či politickom programe, ale primárne musí byť prítomný v ľuďoch, lebo tí sú nositeľmi ideí.

Akého „ducha“ majú v súčasnosti ľudia v KDH? Čo ako KDHáci môžeme, ba až musíme urobiť pre to, aby sme sa otvorili tomuto „novému duchu“?

Musíme sa zmeniť. Zmeniť prístup, zmeniť nastavenie. Každý osobne, ale aj ako skupiny, ktoré tvoria napríklad miestny klub či okres a napokon aj ako celok, ako hnutie. 

Ťažko možno predpokladať to, žeby sa zmenili tí, ktorí používajú KDH iba ako prostriedok na dosahovanie svojich osobných cieľov a svojho prospechu. Takýto ľudia sa asi nezmenia, takýchto ľudí sa treba jednoducho strániť a nedovoliť im ďalej škodiť. Šanca na zmenu je možná iba u tých, ktorí úprimne chcú obnovu a reštart KDH ako hnutia, ktoré je najrelevantnejším nositeľom kresťanskej demokracie na Slovensku.

Aké zmeny by sa teda mohli a mali udiať?

Mali by sa zmeniť  tí dobrí ľudia, ktorí to s KDH myslia úprimne, sú pracovití, úprimní, čestní, ale boli doteraz ticho a pasívni. Mali by sa zmeniť z pasívnych na aktívnych. Myslím si, že je nevyhnutné zbaviť sa v tejto kľúčovej chvíli falošnej skromnosti či dobroty, ktorú niekedy ľudia z externého prostredia vnímali dokonca ako zbabelosť a bohužiaľ, v niektorých prípadoch ani nemuseli byť ďaleko od pravdy. Dnes je čas hovoriť pravdivo,  s odvahou, zreteľne a nahlas. Ak nebudú hovoriť úprimní a schopní ľudia s dobrým úmyslom, bude počuť hlavne tých druhých. A to KDH nijako nepomôže.  Toto je neľahká úloha na osobnú zmenu prístupu pre možno najväčšiu skupinu ľudí v KDH. V KDH je stále veľa dobrých ľudí, teraz je ten čas, aby si zobrali aj veľký vplyv.  

Pre KDH sú momentálne paradoxne veľmi dôležití ľudia z externého prostredia, ktorí sú mimo KDH ale inklinujú ku kresťanskej demokracii. Prečo? Lebo práve oni sú schopní priniesť potrebný odstup, ktorí KDHáci nemajú. Úzky kontakt s ľuďmi „zvonka“ pomáha  pozrieť sa na situáciu z nadhľadu a z hľadiska voliča, nie člena KDH. Tak ako v každej organizácii či profesii, aj v KDH je badať istá profesionálna deformácia, ktorá sa prejavuje napríklad tým, že si niektorí myslia, že veci musia ísť tak ako išli doteraz 25 rokov. KDH  a každý KDHák, ktorý chce pomôcť,  potrebuje odstup a nadhľad. Potrebuje nechať sa inšpirovať ľuďmi zvonka, ktorí nie sú zviazaní vnútrostraníckym videním a pýtať sa ich ako to vidia oni. Pri premýšľaní o záchrane KDH je nevyhnutné myslieť v prvom rade na ľudí, na voličov, nie na hnutie a jej členov. Politika je tu pre ľudí, je službou ľuďom, nie strane či hnutiu. Ak si toto uvedomíme, ak sa v tomto zmeníme, je následne šanca meniť aj obsahové a procesné veci.    

Ľudia z radov dlhoročných a zaslúžilých členov môžu pomôcť potrebnej zmene v KDH tak, že vedome zostanú v úzadí a nebudú priamo zasahovať do prebiehajúcich procesov. Niektorí najlepšie pomôžu svojimi radami a návrhmi skúsených (takto vnímam napr. aj materiál Ivana Šimka) a niektorí až svojou vedomou pasivitou vo vedomí, že nastal čas mlčania, čas svojou tichosťou neškodiť KDH. Toto je asi najťažšia úloha a vyžaduje najväčšiu vnútornú silu. Snáď je pre nich túžba po záchrane KDH dostatočnou motiváciou.   

Prakticky každý člen KDH môže urobiť ešte jedno. Môže podľa svojho vedomia a svedomia podporiť tých najlepších. Nie tých, o ktorých predpokladá, že mu môžu priniesť nejakú výhodu, ale tých, ktorí môžu svojimi schopnosťami a osobnostnými kvalitami najlepšie poslúžiť KDH. Každý síce máme iné predstavy o kvalite a schopnostiach osôb, ale ak práve kvalita bude našim meradlom, môžeme si byť istí, že sme urobili to najlepšie. Navyše ak sa vynasnažíme predpokladať u druhých dobrý úmysel, bude to dobrý základ na to, aby v skúške zmietanom KDH mohol začať viať „nový duch“.  

Je každého osobnou úlohou skúmať ako môže najlepšie pomôcť a v čom sa aj osobne zmeniť. Ak sa v KDH nenájde dostatočne významná skupina, ktorá to dokáže,  reštart KDH zostane iba želaním. Ak sa naopak v KDH zaktivizuje dostatočne početná a významná skupina mienkotvorných ľudí, ktorí budú schopní tejto zmeny, „plán obnovy KDH“ môže byť reálny, pretože bude stáť na nohách z mäsa a kostí.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo