Dovolím si malú a veľmi osobnú spomienku.  Keď sme sa zoznámili s Veronikou,  chvíľu na to som sa zoznámil aj s mojim budúcim svokrom Alojzom.  Hneď to bolo, akoby sme sa poznali 20 rokov.  Bol to veľmi príjemný, pokojný a priateľský diskutér. Dobrý človek.

Dalo sa s ním dlhé chvíle diskutovať, či je najväčšie dielo svetovej modernej literarúry Ulysses od Jamesa Joycea alebo Hľadanie strateného času od Marcela Prousta.  

Okrem medicíny, psychiatrie, v ktorej bol svetová špička, bol napríklad členom Newyorskej akadémie vied  /New York Academy of Science/ od roku 1994,  bol renesančným človekom. Jeho celoživotná vášeň bola literatúra.

Legendárne boli jeho piatkové  popoludňajšie návštevy Artfóra so skupinou svojich priateľov – literárnych fajnšmekerov.  V piatok podvečer prichádzali do kníhkupectva  nové  knihy a chceli byť prví  pri výbere nových titulov.  Potom sa stretli v kaviarni u Krajniaka, chválili sa svojim úlovkom a vysvetľovali ostatným, prečo si vybrali práve tento titul. Alojz kupoval knihy zo všetkých vedných oblastí, mal neuveriteľne široký záber. Akoby povedal Matej Bel, vždy kúpil tak pol metra kníh. Keď som sa pýtal, aké má plány s tými knihami, povedal, že ich musí prečítať do budúceho piatku, lebo potom prídu nové.  

Najneuveriteľnejší zážitok s ním som mal, keď ma poprosila Monika Kuhajdová , či by som nevybavil stretnutie členov Spoločenstva Ladislava Hanusa s docentom Rakúsom.  Prišlo asi 25 absolventov najrôznejších vysokých škôl a univerzít do jeho pracovne, kde boli steny od podlahy po strop zapratané knihami. Ako prichádzali, s každým si podal ruku a spýtal sa ho, z akého je odboru.  Jeden povedal že je zoológ, genetik, filozof...  On potom vytiahol z knižnice knihu z jeho odboru, povedal, že to je najaktuálnejšia práca z jeho branže a špeciálne mu odporúča nahliadnuť do najzaujímavejšej kapitoly tejto knihy....   Pri lúčení nám recitoval Shakespeara v origináli...

Bol to skvelý manžel, otec, starý otec a svokor.  Mal 13 vnúčat, bol s nimi stále v kontakte, vždy zisťoval čím žijú, čo ich teší, čím sa trápia.

         Alojz, verím, že si už čítaš vo veľkej nebeskej knižnici. Budeme ťa stále ľúbiť.