Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
14. máj 2016

Môj život vo verejnej správe - vedúce kádre

Po dlhšej odmlke sa skúsme pozrieť, v akom stave sú lídri štátnych úradov. Lebo nie každý z nich je usmiaty krízový manažér. Čím nižšiu úroveň v rámci verejnej správy vedúci zamestnanec zabezpečuje, tým je neviditeľnejší. A to im vyhovuje.

Autor toho blogu zažil v štátnej správe veľa. Na začiatok ambiciózneho straníckeho dosadenca, ktorý mal milión, často dobrých nápadov.

Kreatívec
Postupujúci čas mu z dobrých nápadov uberal, nominant skĺzal do rutiny. Okrem toho začal zo svojej pozície s kreatívnym vysvetľovaním zákona. Nikto mu nikdy nedokázal korupčný úmysel, ale nik sa o to vlastne ani nesnažil. Po voľbách ho odvolali, zamestnal sa ako poradca v spoločnosti, ktorá v čase jeho pôsobenia vo verejnej funkcii závisela od jeho dobrej vôle.

Správca
Nahradil ho človek, ktorý ponúkanú funkciu naozaj nechcel robiť. Pochádzal zvnútra organizácie a svoje pôvodné miesto v úrade nechal neobsadené. Uvedomoval si, že je len dočasným správcom a pri prvej možnej príležitosti vo vedúcej funkcii skončí. Kúril, svietil, snažil sa povzbudzovať ľudí do väčšej aktivity. Po ďalších voľbách mu jasne povedali, že jeho služby nie sú viac potrebné a odišiel. Do firmy, ktorá predtým závisela od jeho rozhodnutí... V tejto firme je doteraz súčasťou stredného manažmentu. Pre štátnu správu to znamená mínus jeden technicky zdatný káder, ktorý rozumel tomu, čo robil.

Likvidátor
Nahradil ho žoviálny likvidátor. Začiatkom tisícročia vytiahol zo štátnej správy lukratívnu časť a spravil z nej štátnu akciovku. V lukratívnej, vlastnými silami založenej štátnej akciovke sa následne stal riaditeľom; neskôr bol spokojný aj s miestom, z ktorého už raz odišiel. Jeho jediný vklad do druhého funkčného obdobia bol, že štátny úrad zrušil definitívne a spojil ho s ďalším štátnymi úradmi spôsobom, ktorému chýbala logika a odborné zdôvodnenie. Jediné, čo absurdnú fúziu hnalo, bola politická vôľa za každú cenu ukázať, že aj Ficova vláda je schopná spáchať reformu verejnej správy.

Nemo
Už v rámci novokonštituovanej štruktúry bolo treba obsadiť vedúce miesta; doterajší vedúci boli reformovaní do vyšších platových tried. Keďže aj smerácky klobúk s králikmi sa dokázal vyprázdniť, vybrali si mladého právnika. Na jednej strane to znamenalo, že mohli ukázať otvorenosť vo vzťahu k obsadzovaniu funkcií nestraníkmi. Na druhej strane o kandidátovi dobre vedeli, že je tvárny. Hoci tento človek je plný ideálov a nepochybne čistý, jeho originálny prínos pre organizáciu bol malý. Doteraz to asi netuší, ale jeho jediná úloha na riaditeľskej stoličke bola poslúchať. Plní ju na jednotku.

Externista
Posledným personálnym ťahom, o ktorom autor vie, bolo angažovanie manažéra z firmy, ktorá závisela od rozhodnutí úradu. Hovoríme o špecializovanej štátnej správe, v ktorej nie je jednoduché vychovať odborníka. Odborná úroveň tohto nominanta preto na pretrase nie je. Tento človek bol ale spolumajiteľom inej eseročky. Eseročka prinášala ročne niekoľko doslova drobných, jednotiek eur. Po nástupe spolumajiteľa do štátneho úradu (a jeho zákonom vynúteného odchodu z eseročky) zrazu firma začala otáčať najprv desaťtisíce a potom státisíce eur. Nevypovedateľných štátnych eur. Existujú len dve možnosti. Buď niekto svojej exfirme pomohol alebo si firma oddýchla, keď sa zbavila najväčšej brzdy. Neviem, čo je z hľadiska daňového poplatníka smutnejšie.


ESO
Zmyslom týchto riadkov bolo ukázať, čo všetko sa dialo okolo jednej riaditeľskej stoličky v štátnej správe počas piatich rokov. Nádejať sa, že zamestnanci verejnej správy, ktorí denne vidia, kto im velí, ako sa tam dostal a dokedy tam asi bude, sa systému skôr či neskôr neprispôsobia, je hlúpe. Žiadna marketingová reforma verejnej nie je samospasiteľná. Na začiatku treba dať skeptickým zamestnancom štátnej správy nádej, že im konečne začnú veliť ľudia, kotrí ich agendu chápu.

Inzercia

Som, ktorý som. Syn, manžel, otec, brat.

Odporúčame

Blog
Svet podľa Fica

Svet podľa Fica

Hodiny nad dverami nemocničnej izby práve načal nový deň, pondelok 1. 2. 2016. K posteli vážne zraneného Róberta pristúpil mierne zapáchajúci spustnutý muž. Pozrel si Róbertov chorobopis a vtiahol sopeľ hlbšie do nosa. - No, mladý pán, vymeníme infúziu, - usmial sa na pacienta oboma zubami. - Kto ste, preboha?, - s hrôzou sa pýtal Róbert. - Ja som sestrička. Presne podľa vašich predstáv...

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.