„Mnohí “kresťania" si osvojili postoj komunistov-ateistov a liberálov-humanistov, podľa ktorých je náboženstvo “súkromnou vecou" (osobnou záľubou, potešením, posilou), duchovnou sférou, čiže oblasťou mimo nášho viditeľného a hmatateľného sveta.“ Hovoril na sympóziu s názvom Kresťanskosť v politike 11. mája 1991. „Na vyššie spomínaný blud “oddeľovania viery od každodenného života" nadväzuje “idealistický" postoj mnohých kresťanov k politike. Títo “duchovní", dobromyseľní kresťania sa honosia tým, že sú “ľuďmi mimo politiky". Zo zlých skúseností vidia v politike “špinavé remeslo", “panské huncúctvo“, stelesnenie “moci, násilia, egoizmu" -skrátka veci “tohto sveta". Politiku teda prenechávajú “odborníkom tohto sveta". Gunčaga zdôrazňuje: „Dnešný kresťan nemôže vytvárať deliacu hranicu medzi sebou a svetom, v ktorom žije a medzi svojou vierou v Boha a svojou úlohou vo svete. “Byť vo svete a pre svet znamená pravý kresťanský život. Kde inde by sme mali uplatniť svoje kresťanstvo, ak nie na tejto zemi?"
Kde je podľa Gunčagu zdroj angažovanosti kresťana v politike? „Svoje sily, svoj zápal čerpajú z plného života modlitby, zo spojenia s Kristom v Eucharistii, zo spoločenstva Cirkvi, z rozjímania, ktoré je v ustavičnej rovnováhe s činnosťou. (...) Túto premenu života v Kristovom duchu musí začať každý z nás osobne. Tu nejde na prvom mieste o zmenu pomerov okolo nás, ale v nás samotných. Len cez našu osobnú premenu zmeníme aj pomery okolo nás, v našom malom i veľkom svete.“
Nemigrujme do svojho vlastného sveta
"Aj my sme deti svojej doby. Nemôžeme ignorovať realitu, v ktorej žijeme. Aj našu osobnú originalitu ovplyvňuje spoločnosť, v ktorej pracujeme. Odcudzili by sme sa sebe samým, keby sme “emigrovali" do svojho “vlastného sveta", zdôrazňuje Gunčaga, no zároveň poukazuje na neagažovanosť kresťanov. Podľa jeho mienky je aktívnych ani nie percento, ale len promile kresťanov. Akoby kresťania boli len konzumenti cirkevného života. "Toto “spoliehanie sa na Cirkev", ktorú stotožňovali s duchovenstvom (s kňazmi, biskupmi a pápežom), prešlo absolútnej väčšine veriacich (laikov) nielen “do krvi", ale aj do “génov". Veriaci tento pohodlný postoj druhoradých, konzumných členov Cirkvi “zdedili".
Meditácia
Na celoslovenskom sympóziu 18. júna 1994 k téme Kresťan v rodine hovoril o dôležitosti modlitby, spytovania svedomia. Na téme meditácie povedal: "Kde sa naučíme takejto plnej, dôstojnej, do života súcej modlitbe? V každodennom, aspoň desaťminútovom rozjímaní! Bez meditácie niet plného duchovného života. Bez prežívania božských právd, bez konfrontácie Kristovej náuky s naším konkrétnym životom vytvoríme deformáciu, spotvoreninu kresťanského života, nevychováme ani seba, ani svoje deti zvnútra, ale vypestujeme formálny, tradičný, neživotný katolicizmus!
Čo sa odohráva v meditácii? Čo je podstata rozjímania? Staviam sa bez pretvárky k Bohu a k sebe samému. Skúmam svoje vnútro, osvojujem si Kristove pravdy, impregnujem, napúšťam sa nimi! Podľa neho upravujem svoje skutky. Pre meditáciu si musíme vybrať individuálne vhodný čas, keď sa môžeme najľahšie sústrediť. Čas venovaný meditácii nestratíme, ale získame. Nabijeme sa osviežujúcou duchovnou energiou. Potom ľahko predbehneme tých, ktorí nemali čas nabiť si duchovný akumulátor.
Meditácia je najlepším fyziologickým, nenásilným sedatívom, nervový systém ukľudňujúcim liekom, v každodennom zhone a spleti myšlienkových prúdov. Je najlepšou obranou proti invázii ozrutnej obludy modernej mašinérie zautomatizovaného sveta do nášho vnútra. Je skvelou ofenzívou proti vlastným chybám, povrchnosti, priemernosti, egoizmu, prízemnosti, hmotnému zotročeniu!
Pri meditácii si uvedomím, prežijem Božiu prítomnosť, naplním sa Bohom, potom si zoberiem pripravenú myšlienku, rozmýšľam o nej, rozdrobím si ju tak, aby som ju lepšie preskúmal a strovil. Potom si spravím presný, uskutočniteľný plán, ako premením prisvojenú myšlienku na terajší život, život vlastný, dnešný, pozemský. Doma, na ulici, v autobuse, dielni, úrade, na poli, v stajni, pri posteli chorého, na schôdzi parlamentu! Takto vtelím Kristovo zmýšľanie do svojho vlastného. Moje zmýšľanie sa postupne stane Kristovým zmýšľaním. Meditácia, ktorá nevychádza zo života, ktorá neovplyvní náš bežný život, ktorá ide iba paralelne so životom, vedľa neho, ako niečo mystické, čisto duchovné, sviatočné, nedeľné, kostolné, je iba karikatúrou zmyslu tohto slova. Potom je to strata času. A čas je najcennejšia vec. Cennejšia ako peniaze, hoci sa vraví, že čas sú peniaze. Čas má svoju hodnotu aj vo večnosti. Celý čas musíme dať k dispozícii Kristovi. Ak pochopíme stupnicu hodnôt všetkých vecí, nikdy nepovieme: “Nemám čas pre meditáciu!" Lebo by sme vlastne povedali: “Nemám čas pre Krista!"
Eucharistia
Zdôrazňoval účasť na svätej omši a svätom prijímaní. V publikácii Nekonvenčný kresťan píše: "Ako sa ospravedlním, že som ignoroval pozvanie takého vznešeného Hostiteľa???
V tomto ignorovaní esencie kresťanstva je príčina neduživosti, chorľavosti, duševných šuchot, priemernosti, lenivosti, ťarbavosti, neživotnosti, konformnosti, utiahnutosti, nepríťažlivosti, lekvárovitosti, mrzutosti, náladovosti, sviatočnosti a školeného farizejstva premnohých kresťanov, ktorí sú zapísaní v Knihe narodených a pokrstených!!! Kde získava pravý kresťan svoju silu, vytrvalosť, vitalitu, príťažlivosť, obetavosť, altruizmus, kultivovanú originalitu osobnosti, stále radostnú, usmiatu tvár, slnko v srdci, aj keď prší? Kde dosiahne maximum svojho pozemského počínania? Kde okúsi, aký sladký je Pán? Kde získa srdce, ktoré sa chce stále rozdávať, ktoré chce byť všetkým pre všetkých? V bielom kúsku nekvaseného chleba, ktorý Kristus premenil na seba!!! Eucharistia je hlavný prameň svätosti rodiny, otca, matky, detí! V Eucharistii je žriedlo energie pre realizáciu janovského aggior-namenta, pre uskutočnenie druhého Krista vo mne, v tebe, v nás všetkých! Cez anjelský chlieb posvätíme náš súkromný i verejný život, cez chlieb života prinesieme Krista všetkým ľuďom dobrej vôle!
Eucharistický chlieb asimilujeme, vbudujeme do svojej duše, krvi, mozgu, svalov, on sa prejaví v našich myšlienkach, pohyboch, slovách, činoch tak, že bude v nás žiť Kristus!
Ježiš v Eucharistii nás uschopní, pripraví na boj za plný, radostný, dôstojný život všetkých ľudí ako detí jedného Nebeského Otca!"
Odkaz Jána Gunčagu
„Žiť ako angažovaní kresťania, ako kresťania z povolania, ako radí sv. Pavol: “Všetko, čo hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi" (Kol 3,17). V tom bude plnosť nášho života, naša svätosť, ku ktorej sme povolaní.“
DOPLNENÉ (20.10.2023): Relácia na TV Lux k osobnosti MUDr. Jána Gunčagu.
František Neupauer
Zdroj:
GUNČAGA, Ján: Nekonvenčný kresťan. Bratislava : Lúč, 1997. 376 s.
GUNČAGA, Ján: Nekonvenčná politika a slovenská identita. Prešov : VMV, 1998. 207 s.;
GUNČAGA, Ján: Laik ako kresťan z povolania. Prešov : VMV, 1999. 108 s.;
Foto: Archív ÚPN
Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.