Reakcia na: Ježišova matka očami Koránu

Reakcia na: Ježišova matka očami Koránu

Z uvedenej štúdie o postavení Ježišovej matky v Koráne nadobúda čitateľ dojem, že vzhľadom na široký priestor, ktorý Mária zaujíma v Koráne, plní pre islamské spoločenstvo funkciu „matky veriacich“ (Ludwig Hagemann Maria, in Islam-Lexikon).

Ako uvádza text Korán venuje Márii viac pozornosti než Nový zákon. O Ježišovej matke sa hovorí v šiestich súrach v 38 veršoch . Ak uznáme pravdivosť tohto tvrdenia, tak by model Márie „panny a matky“ (bez privilégia Božej matky, pretože Korán neuznáva Ježiša ako Božieho Syna) musel prerásť do sociálnych a spoločenských vzťahov tak, ako to funguje v samotnom kresťanstve. Kresťanská vierouka sa na ženu díva na základe svojho učenia o rovnocennosti pohlaví a nepovažuje ženu za menejcennú. Dovolím si tvrdiť, že je to hlavne preto, že práve Mária predstavuje najvyššiu ľudskú dokonalosť. Ona svojou absolútnou ochotou prijala najvyššiu mieru Božej milosti. Ona bola postavená na kráľovský stolec a dosiahla tak najvyšší stupeň emancipačných snáh žien v dejinách celého ľudstva.

K téme:
Ježišova matka očami Koránu Zdieľať

Islam naproti tomu nepovažuje muža a ženu za rovnocenné bytosti. Muž je uprednostnený pred ženou a má právo ženu aj trestať: „Muži majú prednosť pred ženami (sú za ne zodpovední), pretože Alah dal prednosť jedným pred druhými aj preto, že muži dávajú z majetku svojim ženám. Čnostné ženy majú byť poslušné, verné a mlčanlivé, aby ich aj Alah ochraňoval. Ale tie, ktorých neposlušnosti sa obávate, varujte a vykážte im miesta na spanie a bite ich!“ (súra 4, 35). Nakoniec postavenie žien v islame je dnes známe násilníckymi aktivitami Boko Haram v Nigérii alebo na samotnom území ovládanom ISIS. Je teda platný výklad o žene Márii, ktorá podľa všetkých zdrojov v Koráne je vlastne moslimka?

Je nepopierateľné, že dnešná Európa čelí novým výzvam. Príchod utečencov z moslimských krajín logicky stavia nás kresťanov pred otázku, čo vlastne islam je? Môže sa stať, že niektorí kresťania budú dokonca vystavení príťažlivosti islamu. V tejto súvislosti by som rada odporučila dielo významného francúzskeho mysliteľa Alaina Besançona „Svoboda a pravda“. Otázkou islamu sa podrobne zaoberá vo svojich esejach, kde prezieravo a s nadhľadom hodnotí tendencie kresťanských teológov aj katolíckych kňazov (otec Louise Massignon) sympatizujúcich s islamom. Dovolím si odcitovať pasáž, ktorá sa týka aj našich zamyslení o Ježišovi a Márii v Koráne.

„Keď listujem v knižniciach v literatúre naklonenej islamu, väčšina kníh je dielom katolíckych kňazov ovplyvnených Massignonom. Ich sympatie k islamu vyplývajú z niekoľkých základných pocitov. Kritici nášho liberálneho, kapitalistického, individualistického a kompetitívneho moderného sveta objavujú krásne veci v tradičnej moslimskej civilizácii, do ktorej sa premietajú opačné aspekty: stálosť tradície, duch spoločenstva, vrelosť ľudských vzťahov. Títo cirkevní predstavitelia znepokojení ochladnutím viery a praxe predovšetkým európskych kresťanov, obdivujú moslimskú zbožnosť. Rozplývajú sa nad ľuďmi, ktorí na púšti alebo v nejakej priemyslovej hale v Nemecku alebo vo Francúzsku päť krát denne padajú na tvár k zemi počas rituálnej modlitby. Tvrdia, že je lepšie v niečo veriť, než neveriť vôbec ničomu a predstavujú si, že keď veria oni sami, veria v podstate v tú istú vec ako moslimovia. Zamieňajú si pritom vieru so zbožnosťou. A sú tiež veľmi šťastní, keď sa dozvedajú, aké mimoriadne miesto zaujíma v Koráne Ježiš a Mária, bez toho že by si uvedomovali, že ide o obyčajné homonyma majúce s historickým Ježišom a Máriou, ako ich oni poznajú, spoločné iba meno.“

Ďalej autor poukazuje na dôsledok takýchto počinov aj vo vzťahu k židovstvu, pretože potom sa islam javí lepší, ak uctieva Ježiša a jeho matku, čo židia nečinia. Katolícka cirkev však túto asymetriu vyslovene odsúdila, tvrdí Besançon. Ak by na ňu pristúpila, poprela by svoju vlastnú filiáciu, svoj počiatok v Abrahámovi a izraelských prorokoch, odtrhla by sa od svojho zdroja a svojich dejín. Z evanjelia by sa stal druhý Korán a rozplynul by sa v univerzalizme. Preto je treba opatrne používať aj ďalšie zavádzajúce výrazy ako sú „tri abrahamovské náboženstvá“, „tri zjavené náboženstvá“ a najviac „tri náboženstva knihy“. Autor dôrazne upozorňuje na to, že ľahkovážnym prístupom k islamu by mohla nastať situácia podobná v dobe svätého Jána Damašského, kedy si ľudia kládli otázku, či nie je islam jednou z foriem kresťanstva.

Na záver snáď len toľko, je bezpochyby užitočné viesť diskusiu o islame a našom kresťanstve aj cez médiá. Je to priam nevyhnutné práve pre to, že čo nevidieť budeme aj my na Slovensku konfrontovaní s týmto náboženstvom. A keď chceme viesť s islamom dialóg, musíme najprv spoznať sami seba, hĺbku našej viery a určite dôjdeme k presvedčeniu, že pravdy predkladané Katolíckou cirkvou v Svätom písme nemôže ohroziť žiadna koránová zavádzajúca interpretácia.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo