Aprílové vedecké čriepky : O elektrine ktorú si sami vyrábame a vieme ju aj odmerať.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Aprílové vedecké čriepky : O elektrine ktorú si sami vyrábame a vieme ju aj odmerať.

Aprílový vedecký brloh svojou atraktívnou témou : Elektrina v našom tele - ako, a na čo si ju vyrábame? prilákal veľa záujemcov . Veľmi sme sa potešili tomu, že k už stálym účastníkom sa pridala aj skupina detí, ktoré pricestovali na brloh z Humenného. Veríme, že sa im v brlohu páčilo a že ich medzi nami privítame aj nabudúce. 

Svetom bioelektriny deti sprevádzal odborník naslovovzatý  RNDr. Ján Gálik, CSc. riaditeľ  Neurobiologického ústavu Slovenskej akadémie vied.  V teoretickej časti sa deti najprv dozvedeli o rôznych typoch buniek  v ľudskom tele, aby nakoniec  zakotvili pri tej najzaujímavejšej -nervovej bunke. Aby deti pochopili prečo je pre fungovanie ľudského tela  kľúčová spolupráca buniek, sami sa na bunky , snažiace sa zdvihnúť  ťažký náklad, zahrali .  Len spoločná akcia buniek spustená jedným povelom, v prípade buniek elektrickým impulzom  zabezpečí  fungovanie ľudského tela.  Bioelektrické signály sú veľmi slabé , dajú sa však namerať . Keď skončila teória,  brloh sa preklopil do tej  vzrušujúcejšej časti , každé dieťa si mohlo pomerať  elektrický záznam  svojho srdca a svalov. Deti si vyskúšali aj svoju schopnosť koncentrácie a relaxácie. Záujemcov bolo veľa a preto sa brloh pretiahol  a tentokrát trval dlhšie ako plánované dve hodiny.

Pre tých, ktorí sa nemohli  zúčastniť prinášame  aspoň zopár čriepkov.

Vedeli ste, že impozantný dôkaz o tom, že práca svalov je naozaj riadená elektrickými impulzmi získal profesor K. Warwick v rámci projektu Cyborg ?  Implantoval si  malé zariadenie do nervu v svojom ľavom ramene aby spojil svoj nervový systém priamo s počítačom. Pohyby jeho ľavej ruky boli následne presne kopírované pohybmi  mechanickej ruky, všetka potrebná informácia pre pohyb je teda sprostredkovaná prostredníctvom elektrických signálov. 

V klinickej praxi sa stretávame najčastejšie so záznamami elektrických signálov , ktoré riadia fungovanie svalov (EMG), srdca (EKG) a mozgu (EEG).

Najčastejšie používaný je  záznam impulzov riadiacich srdce elektrokardiogram - EKG, s ktorým ste sa už určite stretli. Prvý záznam, ktorý poskytol informáciu o fungovaní srdca , bol uskutočnený v roku 1902. Pôvodný prístroj pozostával z galvanometra , ktorý zaznamenával potenciálový rozdiel medzi  dolnými končatinami , a z neho sa získali informácie  o fungovaní srdca. Po sérii ďalších vylepšení a objavov , vrátane udelenia Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu v roku 1924  W. Einthovenovi za  vysvetlenie mechanizmu EKG, sa postupne počas prvej polovice 20.teho storočia  EKG prepracovalo až do súčasnej formy s 12 elektródami označovanými ako elektrokardiografické zvody. Dnes patrí  elektrokardiografia  k základnému vyšetreniu pacienta , ktorý sa sťažuje na problémy so srdcom , ale je aj súčasťou preventívnych zdravotných prehliadok.  Jej veľký význam spočíva v tom, že neinvazívnym spôsobom vie diagnostikovať   nepravidelnosti srdcového rytmu ako aj ischemickú chorobu srdca.

Experimenty súvisiace s meraním elektrických signálov svalov sú ešte oveľa staršie. Prvé dôkazy o vzťahu  medzi  sťahom svalu a elektrinou boli  demonštrované  už v 90tych rokoch 18 storočia experimentami  Galvaniho.   Prvú systematickú štúdiu  dynamiky a funkčnosti svalov  s využitím elektrickej stimulácie uskutočnil Duchenne v 60tych rokoch 19teho storočia.

V súčasnosti sa EMG  využíva na získanie informácie o fungovaní svalov a to ako pre liečebné účely tak aj v oblasti športu. Tam, kde víťazstvo a prehru delia len zlomky sekúnd , sa oplatí analyzovať  ako efektívne mení  sval   energiu  na výkon.

Prikladám niekoľko odkazov na literatúru ,kde sa  môžete o tejto téme dozvedieť viac.

A mám aj informáciu pre tých, ktorí  si tak ako ja myslia, že teória sa nikdy nevyrovná tomu, čo si môžem  sám vyskúšať.  Pán Gálik sa určite aj tento rok  v septembri zúčastní  Noci výskumníka  v OC Optima v Košiciach  a tam opäť umožní záujemcom pomerať  si svoju elektrinu .

 A tých, ktorým je pridlho čakať do septembra, srdečne pozývam na náš ďalší  Vedecký brloh : Ako sa stať záchranárom ?, ktorý sa bude konať  v sobotu 28. mája  o druhej poobede v Prvom Výmenníku na ulici Obrody v Košiciach. Je totiž pokračovaním toho aprílového , lebo košickí záchranári  v  ňom ukážu ako prostredníctvom  malého jednoduchého zariadenia , ktoré sa volá externý defibrilátor  aj deti môžu zachrániť život  tak, že vonkajším elektrickým impulzom  skúsia znovu naštartovať ľudské  srdce.  Nebudú chýbať ani klasické ukážky poskytovania  prvej pomoci masážou srdca na figuríne pod profesionálnym dohľadom. Deti sa naučia rozlíšiť základné príznaky zástavy srdca aj to, ako sa zachovať v situácii, keď treba konať okamžite . Budúci brloh teda prinesie skutočné praktické informácie.

 

Doplňujúce informácie :

https://www.youtube.com/watch?v=mpiZD9891p0

https://www.youtube.com/watch?v=1ovv6lmPHSI

https://www.youtube.com/watch?v=4vkbywows-o

http://www.kevinwarwick.com/

 

Informácie o májovom vedeckom brlohu :

 http://vymenniky.sk/blog/vedecky-brloh-ako-sa-stat-zachranarom/

 

 

 Foto: Renáta Zolnaiová

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo