V tejto krajine si každý chce založiť vlastnú stranu a následne sa chce spájať, aby sa vôbec a takmer za každú cenu dostal do parlamentu.
Som empatický v tom, že byť v parlamente je veľmi lukratívna záležitosť.
Vytvárať však bizarné pseudo-strany vnímam v mnohých prípadoch ako projekty slúžiace svojim majiteľom a nie politické strany.
No a tie niektoré slabé osobnosti, ktorí privoňali k politike a pochopili, že sa dá dobre žiť zo štátnych peňazí aj bez roboty a schopnosti niečo vytvoriť, si chcú pozície zachovať a tak sa tlačia do parlamentu.

Účasť na parlamentných voľbách by mala byť podmienená aj aktivitou strany v minulosti, nemalo by byt veľa strán a mali by byť iné podmienky.
Často mám prianie, aby sa existujúce strany a voliči „polepšili“ a aby sme sa mohli vrátiť do „normálu“.
Toto už asi nie je možné. Spoločnosť je natoľko chorá, že už evidentne kolabuje. Niekto sa potrebuje poučiť na vlastných chybách, nestačia mu skúsenosti a poučenia z dejín.
Problémom tu nie je všeobecné volebné právo, ale politický systém, v ktorom vlastne ani nie je koho často voliť, lebo v mojom blízkom okolí ľudia nevidia v ponuke žiadnu politickú silu, ktorá by úprimne chcela zmeniť politický a volebný systém tak, aby bol naplnený druhý článok ústavy.  
Podľa druhého článku Ústavy „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich zástupcov alebo priamo“. A keby sme sa náhodne opýtali ľudí na ulici, kto z nich má v Národnej rade a vláde svojich zástupcov, našli by sme jedného z desiatich?
Mám obavu, že tento systém sa nedá polepšiť a ani sa nechce. Jediná možnosť je revolúcia hlavne v hlavách ľudí a politických elít.
Lenže najťažšou, najbolestnejšou a najdôležitejšou revolúciou je revolúcia vlastného Ja.
Mali by sme chcieť viac sami od seba. Viac rozumieť svojim potrebám a dôsledne ich odlišovať od  módnych vplyvov a názorov nekvalifikovaných "mienkotvorcov".
Mali by sme dať viac energie a razantnosti do toho, čo považujeme za dôležité. Len by sme potom museli byť aj ochotní niesť zodpovednosť za svoje činy a to sa bohužiaľ mnohým nechce.

Zmena musí nastať už v každom z nás, aby nám záležalo na tých druhých viac. Potom sa možno ukáže aj riešenie.
Nastala doba kedy si každý musí urobiť svoju súkromnú revolúciu sám v sebe. Je to ťažké a práve o to ide, že námahou "rastú svaly", v tom prípade duchovné svaly.
Teda už nie prázdne rituály, ale ozaj premena k lepšej morálke a zušľachteniu srdca.

Dušan Piršel