Ako je to u nás

Zárodok nášho školského systému zasiala Mária Terézia. V druhej polovici 18. storočia zaviedla povinnú školskú dochádzku pre deti od 6 do 12 rokov. Cieľom bolo naučiť deti čítať, písať, počítať. Aby Uhorsko nezaostávalo. Odvtedy sa mnohé zmenilo a posledných 30 rokov tvoríme náš vzdelávací systém samostatne. Takto sa dá znázorniť graficky: 

 Hore je časová os, na ktorej je ružovou úsečkou naznačené obdobie povinnej školskej dochádzky. Povinne teda chodíme do školy od 5. roku života (jeden rok materskej školy) do 16. roku života (jeden rok na strednej škole). Modré farby znázorňujú predškolské obdobie, fialová je základná škola, žltá je všeobecné vzdelávanie na základnej a strednej škole (8, 6, 5, 4-ročné gymnáziá), hnedá farba je pre odborné stredné školy, zelené sú vysoké školy a tmavomodrá medzitým znázorňuje nadstavbové nevysokoškolské štúdium. Užšie čiarkované pásiky znázorňujú medzinárodné rozdelenie vzdelávania podľa ISCED (International Standard Clasification of Education).

Až keď tento graf porovnáme so školským systémom v Francúzku alebo Nemecku, objavíme množstvo nelogických „zubov“.

Nezodpovedané otázky

Povinné vzdelávanie ukrojí zo života človeka najdynamickejšie obdobie. Z dieťaťa sa stane dospelý človek. Tento čas sa nedá vrátiť ani nahradiť. Jeho premrhanie má katastrofálne následky pre človeka i pre spoločnosť. Aké sú teda ciele, ktoré chceme dosiahnuť v rámci povinného vzdelávania? Ako dlho má trvať? Kedy má začať a kedy skončiť? Má byť vôbec povinné? Majú sa naše deti vzdelávať čo najdlhšie spolu, alebo ich máme čo najskôr rozdeliť podľa výkonnosti a vzdelávať ich v rôznych školách?

Zmyslom vzdelávania je, aby sa každý rozvinul po hranicu svojich ľudských, mentálnych, fyzických, charakterových možností a predpokladov. Aby každý (s výnimkou ľudí s vážnym hendikepom) bol na konci povinného vzdelávania schopný postarať sa o seba, zamestnať sa, vytvárať zdravé vzťahy, prinášať osoh sebe i spoločnosti alebo úspešne pokračovať v ďalšom vzdelávaní (vysoké školy, nadstavba).

Obávam sa, že na toto samotná povinná školská dochádzka nestačí. Ona ešte nezaručuje, že človek nejaké vzdelanie alebo zručnosť nadobudne. Stačí len pasívne chodiť do školy.

Za zváženie stojí zaviesť povinnosť alebo silnú motiváciu k tomu, aby na konci povinného vzdelávania ovládal každý zdravý mladý človek istý súbor zručností, ktoré ho uživia. Vzdelávací systém, na konci ktorého je pomerne veľká časť inak zdravých mladých ľudí negramotných alebo neovládajúcich žiadne remeslo, považujem za obrovské celospoločenské zlyhanie.

Kedy začať

Niektoré krajiny (napríklad Francúzsko) začínajú s povinným vzdelávaním od 3 rokov. Švajčiari v štyroch rokoch, viacero krajín vrátane Slovenska v piatich, inde aj v šiestich. Závisí to od podmienok, potrieb a okolností v konkrétnej krajine. U nás sme len nedávno zaviedli povinný rok predškolskej prípravy (v materských školách), aby sme dali aj deťom z menej podnetného prostredia šancu pripraviť sa na školu. Prax ukazuje, že v prípade detí z málo podnetného prostredia (z rómskych osád) to nestačí.

Tu je treba začať ešte aspoň o rok skôr s premysleným celodenným programom pre deti a súbežne so systematickou prácou s rodičmi. Bez dobrého osvojenia si vzdelávacieho jazyka je nemožné tieto deti plnohodnotne vzdelávať. A na jeho osvojenie potrebujú čas a vhodné podmienky. V prípade, že rodičia chcú, aby dieťa ostalo doma o rok dlhšie, nech preukážu, že dieťa sa jazykovo i mentálne primerane rozvíja v domácom prostredí.

Ako dlho povinne vzdelávať

Česko, alebo Švajčiarsko povinne vzdeláva svojich mladých do ukončenia 2. stupňa základnej školy (do 15. roku života). Väčšina krajín vyspelého sveta však povinne vzdeláva do 18. alebo 19. roku, teda do času, keď študenti ukončia niektorú formu stredoškolského vzdelávania (všeobecného alebo odborného). Dôraz sa kladie na to, aby každý končiaci študent/učeň ovládal nejaké remeslo alebo bol pripravený na ďalšie vzdelávanie. U nás na Slovensku (ak žiak predtým neprepadol) je povinnosť absolvovať 1 rok na nejakej strednej škole bez jej ukončenia. Tento absurdný stav nedáva zmysel.

Chceme vzdelávať spoločne alebo selektívne? Fínsky alebo nemecký model?

V Nemecku dochádza po prvom stupni základnej školy (už v 10. roku ) k rozdeleniu žiakov do piatich rôznych typov škôl podľa ich schopností učiť sa. Tie pomalšie deti sú tak už pomerne skoro predurčené na remeslo a strácajú možnosť neskôr študovať na vysokej škole. Inde vo vyspelom svete sa všetci žiaci vzdelávajú spoločne do 15. (vo Fínsku až do 16.) roku života a potom sa rozhodujú pre odborné školy alebo všeobecné školy.

A čo my? Z nemeckého modelu sme si vybrali skorú selekciu v prípade 8-ročných gymnázií a časti konzervatórií. Ale ani to sme neurobili poriadne. Nie po 1. stupni základnej školy, ale o jeden nezmyselný rok neskôr. Po čiastočnej selekcii po 5. ročníku vzdelávame ostatné deti spolu.

Zmyslom čo najdlhšieho vzdelávania všetkých spolu je inklúzia a spravodlivosť a tiež to, aby tí najlepší inšpirovali ostatných a pomáhali tak slabším. Zmyslom selektívneho systému je, aby sa všetky skupiny vzdelávali čo najefektívnejšie. Aby tí najrýchlejší mohli napredovať bez zdržiavania, svojím tempom a aby sme tým najpomalším prispôsobili vzdelávanie ich potrebám a tempu.

Náš systém v tomto kontexte nedáva zmysel a pripomína elitárstvo. Tých najšikovnejších (5 percent populačného ročníka) sme vybrali zo systému do elitných 8-ročných gymnázií (selektívny systém) a tých ostatných sa snažíme vzdelávať spoločne. A výsledky v porovnaní s vyspelým svetom? Mizéria...

Riešenie

Najprv sa dohodnime, že si nebudeme školský systém kaziť všelijakými nepremyslenými zásahmi, motivovanými uplácaním voličov, s vidinou lepšieho volebného zisku. Z forhendu či bekhendu  nám tu rôzni klauni sľubujú raz obedy zadarmo, potom lyžiarske výcviky zadarmo, potom tretie hodiny telesnej výchovy... To je cesta do pekla.

Zvážme začiatok povinného vzdelávania posunúť o rok skôr, teda od štyroch rokov. Ak chcú rodičia nechať dieťa doma do piatich rokov, nech preukážu, že sa dieťa správne vyvíja a ovláda vzdelávací jazyk. Toto opatrenie zvýši šance detí z málo podnetného prostredia.

Zmeňme povinnú školskú dochádzku na povinnosť získať niektoré z typov stredoškolského vzdelania ukončené osvedčením (výučným listom, certifikátom, maturitou), aby bol každý zdravý človek po skončení povinného vzdelávania schopný zamestnať sa. Človek, ktorý sa nechce vzdelávať, nech nemá nárok na žiadne sociálne dávky.

Prehodnoťme všetky okolnosti a rozhodnime sa pre komprehenzívny (spoločný) alebo selektívny systém podľa konkrétnych potrieb našej krajiny. Súčasný hybridný systém nikde nefunguje.

Zabezpečme dostupnosť pomáhajúcich profesií (špeciálny pedagóg, psychológ, asistent, logopéd...) pre všetkých žiakov predovšetkým na základnej škole. Na strednej škole zabezpečme študentom poradenstvo, mentoring, tútoring  a motiváciu tak, aby každý získal potrené vzdelanie.

Zdroj: https://www.facebook.com/mottcampusclowns/

https://eurydice.eacea.ec.europa.eu/national-education-systems