V parlamente, ktorý teraz predčasne končí, bolo vraj najviac praktizujúcich katolíkov. Liberáli preto strašili, že hrozí konzervatívna revolúcia. Ja som na podobné slová v roku 2017 reagoval článkom „Kresťania sú v každej strane, ale Slovensko ovládajú komunisti.“ ( https://www.postoj.sk/27770/krestania-su-v-kazdej-strane-ale-slovensko-ovladaju-komunisti ) Myslel som (ex)komunistov a ich partnerov v politike, justícii aj medzi veľkokapitalistami. Do značnej miery to platí podnes. Pokračovanie ich vlády naznačujú preferencie Ficovho SMERu a spol.

Preto je dôležitá otázka „ako chcú konzervatívci zastaviť Fica“, ktorú vtedy ešte premiérovi a zakladateľovi strany Demokrati Hegerovi, a ministrovi sociálnych vecí za stranu Sme rodina Krajniakovi, kládli redaktori Hanus a Majchrák. Tí akciu označili ako prvú predvolebnú diskusiu. Politici odpovedali, aj navzájom polemizovali. Diskusie sa 25. apríla 2023 v hľadisku bratislavského Divadla Colorato zúčastnilo asi 110 ľudí, ktorí mali na záver tradične minimálnu možnosť dať politikom pár otázok, ale už nie reagovať na ich odpovede. Záznam „najzaujímavejších momentov“ z diskusie je tu: Heger verzus Krajniak Ako chcú konzervatívci zastaviť Fica?  Niektoré z myšlienok či názorov, ktoré tam odzneli spomeniem nižšie. Sústredím sa však najmä na to ako konzervatívci môžu zastaviť Fica, ktorý sa na formálne kresťanskom Slovensku napriek všetkým korupčným kauzám jeho vlád znova chystá vyhrať voľby. Tá sa na diskusii takmer vôbec neriešila.

Treba sa zamyslieť ako možno zastaviť nielen exkomunistu Fica, ale celý štýl politiky a riadenia štátu jeho SMERu, aj nad tým, ktorí „konzervatívci“ to naozaj chcú.

Rozdelení konzervatívci a „konzervatívci“

Na začiatok si treba ujasniť kto sú to tí konzervatívci, ktorí by mali „zastaviť Fica“. Lebo za konzervatívcov sú často označovaní, alebo sa považujú ľudia s veľmi rozdielnym správaním a názormi aj na podstatné veci. Napríklad na závažnosť korupcie, príčiny a riešenie vojny Ruska proti Ukrajine, na to čo je najdôležitejšie v politike a riadení štátu, aj akými prostriedkami to treba dosiahnuť. Vidíme to roky v mnohých vyjadreniach a diskusiách, a videli sme to aj teraz u Hegera a Krajniaka.

Zatiaľ čo Heger vníma hrozbu návratu Ficovlády a jej dôsledky, Krajniak povedal, že sa ľudia nemajú strašiť hroziacou zmenou geopolitickej orientácie Slovenska po voľbách, že dôležitejšie je budovanie Slovenska ako silného štátu – silného voči niektorým vplyvom z vedenia EÚ. To možno chápať aj tak, že Fico, Danko, či (ex)Kotlebovci, keď budú radikálne rečniť proti „diktátu“ EÚ, presadzovaniu „dúhovej agendy“ a Istanbulského dohovoru, sú pre neho prijateľnejší koaliční partneri než „liberálni“ kresťania a „stredoví“ politici, pre ktorých je prioritou spravodlivosť, boj proti korupcii a podpora Ukrajine. Práve tak konali viacerí „autentickí“ kresťania, pro-life aktivisti i duchovní v posledných parlamentných i prezidentských voľbách. Pripomína to aj expremiéra Čarnogurského, ktorý povedal, že tí čo protestovali proti Ficovláde pri kauze Bašternák sú zradcovia Slovenska a gadžovia.(https://www.postoj.sk/15932/carnogursky-proti-papezovi-za-fica-kalinaka-a-bastrnaka ) Podobný postoj J.Č. aj iní „konzervatívci“ viac krát zopakovali, a spolu s komunistami, a rovnako ako Fico manifestovali proti USA a NATO.

Jeden z hlavných rozdielov dvoch základných skupín „konzervatívcov“ vystihujú aj slová, ktoré povedal Tomáš Halík po smrti Benedikta XVI. : „Představoval inteligentní kulturní konzervativismus, který se naprosto liší od fundamentalistického tradicionalismu.“ (KT 1/2023) Na Slovensku prinajmenšom hlasitosťou vo verejnom priestore prevažuje tá druhá skupina „konzervatívcov“. Tí si napríklad formálne uctievajú (predchádzajúcich) pápežov, ale ignorujú to, čo pápeži hovoria o politike a riadení štátu. Niektorí z nich aj pápeža Františka odmietajú ako údajného liberála, protipandemické opatrenia vyhlasovali za boj liberálnych vlád proti cirkvi, a Putinovo Rusko za záchrancu tradičných kresťanských hodnôt pred skazeným západným liberalizmom. Viacerí v mene presadenia vybraných 1-2 „kresťanských“ či tradičných hodnôt podporujú politikov, ktorí hrubo porušujú iné základné kresťanské a prirodzené hodnoty. Ich hlavnou agendou je vášnivý boj proti vágne až zavádzajúco definovanému „liberalizmu“. Niektorí z nich od podpory Mečiara prešli k priamej či nepriamej podpore Fica a spol. Za konzervatívcov sa označuje polovica voličov Republiky, ktorá sa odštiepila od Kotlebovej ĽSNS podobne aako HLAS od SMERu.

Otázku či a ako môžu konzervatívci zastaviť Fica nevyriešime pokiaľ budeme ignorovať fakticky pro-ficovské, extrémissticko-nacionalistické a pro-ruské názory a aktivity tejto hlasnej skupiny „konzervatívcov“.

Nádeje, delenia a slabosť KDH

Diskusia o možnostiach slovenských konzervatívcov by nebola úplná bez toho, aby sme sa špeciálne venovali Kresťanským demokratom. Nielen preto, že od toho či sa dostanú do parlamentu môže závisieť či vznikne koalícia schopná zabrániť návratu Smeráckej mafie aj niektorým ideologickým tlakom z Bruselu. Vývoj našej najdlhšie fungujúcej politickej strany zároveň hovorí mnoho o našej cirkvi a konzervatívcoch.

V prvých slobodných voľbách v r. 1990 získalo hnutie 19,21 %, ale výsledok bol sklamaním, nakoľko KDH dlho viedlo v prieskumoch verejnej mienky. Prvý a najväčší pokles priniesol nacionalizmus, ktorý viacerí povýšili nad univerzálne hodnoty kresťanstva, spravodlivosti a demokracie. Odišli Maďari a slovenskí nacionalisti, povzbudzovaní „zahraničnými Slovákmi“, ktorí uprednostnili štátnu samostatnosť Slovenska aj za cenu spojenia s komunistami pred demokratickými reformami po desaťročiach komunistickej diktatúry. Dôsledkom boli roky mečiarizmu, ktorý potom zmutoval do korupčnej polomafiánskej vlády Ficovho SMERu.

Druhé vážne oslabenie KDH, potom ako bolo dôležitou súčasťou Dzurindovej „antimečiarovskej“ a reformnej vlády, bol odchod F. Mikloška, V. Palka a D. Lipšica. Hlavným dôvodom bol nesúhlas s uznesením, že KDH malo v r. 2006 ísť do vlády so Smerom. Ich nové politické projekty zakapali. Ešte horšie to dopadlo s „modernejším“ JUDr. Procházkom, ktorého Sieť spolu s Bugárovými Maďarmi pomohla utvoriť tretiu vládu exkomunistu Fica.

Vo voľbách 2020 sa KDH nedostalo do parlamentu napriek tomu, že získalo viac hlasov ako v predchádzajúcich. keď by im to stačilo. Hlavnou príčinou bolo ďalšie delenie, odchody niektorých politikov, a najmä intenzívna antikampaň niektorých kresťanov. Tí rýchlo zabudli, ako KDH pod vedením Jána Figeľa presadilo do ústavy definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. (fakty tu: Kresťanská politika, pomýlení proroci, valec a buldozér - Postoj ) Prispelo aj to, že niektorí duchovní výslovne podporili SMER, Kotlebovcov, Harabina aj Kollárovcov.

V roku 2023 hrozí, že sa KDH do parlamentu znova nedostane. Teraz najmä pre vlastnú nečinnosť a nevýraznosť. V komunálnej politike sú niekde možno dobrí, ale to na úspech v parlamentných voľbách nestačí. Ani dobrá práca europoslankyne Miriam Lexman, o ktorej väčšina Slovenska takmer nič nevie. KDH za tri roky prepáslo mnoho príležitostí zviditeľniť sa pri témach, ktoré zaujímali mnohých, a boli dôležité pre Slovensko. Bolo treba viac sa angažovať a zaujať stanovisko v duchu sociálneho učenia cirkvi a pápežov.

Emócie a nevedomosť

Viac než tlak liberálov, Bruselu či NATO škodia presadzovaniu kresťanských a tradičných hodnôt vlastné chyby kresťanov a konzervatívcov, vrátane ich vyššie spomenutého rozdelenia. Vlastné chyby kresťanov a konzervatívcov sa pričinili o rozklad súčasnej vlády rovnako ako Sulík a jeho liberáli. To má dve hlavné príčiny: Osobné psychologické nastavenie jednotlivcov, a neznalosť či ignorovanie sociálnej náuky Cirkvi.

„Orientácia slovenského človeka príliš dlho viazla v neusmernenej pudovosti a živelnosti. Rozumom neusmernená živelnosť ešte vždy zasahuje aj do nášho intelektuálneho života, dáva ráz nášmu zmýšľaniu, práci a charakteru. ... Aj táto vzdelaná vrstva je vlastne na ľudovej úrovni, so všetkou nevypočítateľnosťou… a nezriadenosťou, a programovo nechce prekonať ľudovú úroveň.“(L. Hanus: Rozprava o kultúrnosti, 2. vyd. 1991) „Najväčší problém kresťanských politikov? Chýbajúce znalosti … Boj o ideály sa nesmie stať bojom ideologickým.“ (Alberto Lo Presti, politológ a univerzitný profesor histórie politického myslenia, Rím.  https://www.aktuality.sk/clanok/700171/najvacsi-problem-krestanskych-politikov-chybajuce-znalosti-rozhovor/ )

Hodnoty v politike

Viacerí hovoria o presadzovaní kresťanských či konzervatívnych hodnôt v politike, ale takmer nikto sa nenamáha aby to rozlišoval, a jasne formuloval ktoré a prečo považuje za najdôležitejšie. Nerozlišujú medzi hodnotami prirodzene ľudskými, kultúrno-sociálnymi, politickými a špeciálne kresťansko-morálnymi. Kritiku spôsobu akým sa usilujú presadiť niektoré hodnoty, odmietajú ako útok na tieto hodnoty, kritikov nálepkujú ako liberálov. Sami v mene presadenia niektorých vybraných hodnôt podporujú politikov, ktorí iné hrubo porušujú, a zároveň tvrdo odsudzujú tých kresťanov, ktorí chcú konštruktívne spolupracovať s inými na presadení pokoja a spravodlivosti, ktoré pápeži považujú za základnú úlohu politiky, vlády a štátu.

Pletú dokopy bez rozlíšenia liberálnu stranu, politiku, ekonomiku, ideológiu, morálku, hodnoty. Ich ideologické predefinovanie „liberalizmu“ vytvára chaos v pojmoch, a prakticky pomáha exkomunistom, neomarxistom a extrémistom uctievajúcim nacionálny socializmus. Presne v duchu ideologicko-politického boja, na spôsob Orwellovho „ministerstva pravdy“. Fakticky tým aj zahmlievajú skutočné príčiny problému, a preto ich „riešenia“ sú často kontraproduktívne. (Viac o kresťanských a konzervatívnych hodnotách v politike, a možnej spolupráce s „liberálmi“ na presadení spravodlivosti tu: https://www.postoj.sk/50968/krestanske-hodnoty-v-politike-a-pakty-s-ideovym-protivnikom )

A čo je možno najvážnejšie – nepoznajú alebo ignorujú to, čo o politike a úlohách štátu hovorí sociálne učenie Katolíckej cirkvi, postavené na základoch prirodzeného rozumu, Biblie a dvetisícročných skúseností Cirkvi s mnohými vládami a spoločensko-politickými systémami.

Ignorovaná základná úloha

Najhoršie a varovné je, že 25. apríla pri reči o konzervatívnej politike a medzi inštitúciami ktoré sú dôležité v spoločenskom živote aj politike Krajniak na rozdiel od Hegera nespomenul presadzovanie spravodlivosti a boj proti korupcii, ktoré pápeži, a zvlášť Benedikt XVI. a František, menujú ako základnú úlohu štátu, vlády a politiky. Asi preto, ako má jeho jeho šéf blízko ku generálnemu prokurátorovi, a ako trvá na zachovaní paragrafu 363, ktorého používaním už generálny prokurátor Žilinka pripomína Mečiarove amnestie.

V tom má Krajniak blízko k tým kresťanom, ktorí v mene boja za život a rodinu, prakticky redukovaného na boj za protipotratový zákon a proti Istanbulskému dohovoru, podporili exkomunistu Gašparoviča proti Radičovej, po Kuciakovej vražde odmietli podporiť protikorupčné manifestácie, a potom pred voľbami podporili Smerákov a Kotlebovcov. V predchádzajúcich voľbách bolo hlavným terčom ich útokov Hlinovo KDH, dnes sú ním Hegerovi Demokrati. Najviac z toho ťaží SMER a jeho kolaboranti, a extrémistickí nacionalisti, ale pomáha to aj skutočným liberálom. A škodí to Slovensku, demokracii i skutočným kresťansko-konzervatívnym hodnotám.

Krajniakov šéf má totálne liberálny štýl života, a vedie biznis-stranu slúžiacu veľkopodnikateľom a zbohatlíkom. To prakticky a na škodu Slovenska, životného prostredia, kultúrnych pamiatok i obyčajných občanov predviedli aj pretlačením legislatívy nového Stavebného zákona a centrálneho „Stavebného úradu“, ktoré sa závažnou nedemokratickou škodlivosťou blíži k Mečiarovskej privatizácii alebo dosadeniu JUDr. Harabina na čelo justície.

Spolupráca namiesto prekárania

Prvým a mnohoročným škodcom kresťansko-konzervatívnej politiky je rozdelenie. Hlavnou príčinou, prečo sa KDH v posledných voľbách nedostalo do parlamentu nebol Fico ani liberáli, ale antipropaganda „autentických“ a „proslovenských“ kresťanských „konzervatívcov.“

Mečiara a jeho valec zastavila Dzurindova široká koalícia, ktorá sa dokázala dohodnúť na správnych prioritách. Fica nezastavia konzervatívci, ktorí sa navzájom kritizujú v snahe pretiahnuť si pár voličov, ale takí, ktorí dokážu spolupracovať, navzájom aj s inými demokratmi. Mnohovravný je prieskum z konca marca 2023, ktorý ukázal že zatiaľ, čo väčšinou má koalícia strán menej hlasov, ako súčet samostatných strán, v jednom prípade je to naopak: Demokratom a KDH by spojenie pomohlo, volilo by ich takmer 15 percent ľudí Súčet preferencií obidvoch strán v marcovom prieskume bol 10,8 percenta. Podľa aprílového prieskumu má medzi voličmi do 35 rokov PS 26,7 %, Republika 13,5 %, SAS 10,3 %, Smer 9,3 %, Hlas 9,2 % … a Demokrari a KDH okolo 3 %.( https://www.postoj.sk/130065/republika-valcuje-socialne-siete-oslovuje-mladych-a-dokonca-aj-liberalov ) To dokazuje, že Cirkev i konzervatívci v niečom zlyhávajú.

Ficov SMER, z neho vychádzajúci HLAS ani Progresívcov konzervatívci nezastavia, keď si za politickú prioritu No. 1 zvolia boj proti vágne definovanému liberalizmu, a budú sa navzjom prekárať a kritizovať kto je viac a kto málo autentický či hodnotový. Zvlášť keď sa pritom nikto neobťažuje tým, aby jasne formuloval a zdôvodnil, ktoré sú to tie kresťanské či konzervatívne hodnoty o ktoré mu ide, a prečo práve tie. A vecne a kriticky diskutoval aké sú najúčinnejšie alebo nevhodné spôsoby na ich presadzovanie. Namiesto toho viacerí každého, aj kresťana a konzervatívca, kto si dovolí kritizovať ich spôsoby, onálepkujú a odmietajú ako údajného liberála. Pred predchádzajúcimi voľbami tak konali najmä tí, čo útočili proti Hlinovmu KDH, a podporili SMER, Kotlebovcov, SNS, Harabina alebo „Rodinu“ multiotecka Kollára. Viacerí z nich potom pôsobili ako antivaxeri a rusofili.

Teraz viacerí z nich zo všetkých strán najviac kritizujú novovzniknutých Hegerových Demokratov. Dokonca aj Milan Majerský, šéf KDH, ktoré je v prieskumoch na hranici zvolenia do parlamentu, na otázku možného spojenia KDH a Demokratov povedal: „KDH sa chystá na voľby samostatne. Nepoznáme hodnotový základ Demokratov"

Je smutné že ho nevidí z Hegerových skutkov a vyjadrení: Namiesto konfrontácie snaha o dialóg a hľadanie spoločných riešení pre obecné dobro. Úsilie o spravodlivosť, najmä reformou slovenskej justície, ktorá patrí k najhorším v Európe, a bola roky jedným z pilierov Smeráckej mafie „našich ľudí“. Boj proti korupcii. Odmietanie nacionalistického i ľavicového extrémizmu. Ochrana zdravia a života reformou zdravotníctva a školstva, ktoré máme tiež medzi najhoršími. Podpora rodín. Praktická láska k blížnemu podporou Ukrajine, ktorá sa bráni pred brutálnou agresiou Putinovho Ruska. Nerobia to vždy dokonale a bez chýb, ale všetko to ladí s tým, čo o prioritách politiky a štátu hovorí sociálne učenie Katolíckej cirkvi a najmä poslední traja pápeži.

Konzervatívci a sociálne učenie RKC

Jedna z hlavných kritík Matovičovej/Hegerovej vlády od časti „konzervatívcov“ spočívala v riešení pandémie koronavírusu. V tom však napriek občas prílišnému chaosu vláda konala podobne ako iné vlády EÚ, aj v súlade s postojmi pápeža a Vatikánu.

Pri očiste a reforme komunisticko-Mečiarovsko-Harbinovsko-Ficovskej justície a polície, napĺňala viac než ktorákoľvek naša vláda to, čo pápeži označujú ako primárnu úlohu štátu a politiky. Výrazne viac než vláda Smeru pomohli rodinám.

V jednej oblasti však naši konzervatívci často nekonajú podľa sociálneho učenia Cirkvi, a aj Hegerova vláda, so „sociálnym“ ministrom Krajniakom slová pápeža Františka ignorovali. Tým nahrávali Ficovi a jeho populizmu. Pápež cez pandémiu, a potom pri zdražovaní vyvolanom ruskou vojnou, opakovane vyzýval aby sa nezabúdalo, a viac starosti štátu venovalo najchudobnejším, ktorých každá kríza ohrozuje najviac. To (spolu s reformou štátnej správy a justície) pri ekonomických reformách zanedbala už Dzurindova vláda, čím uľahčila nástup Ficovlády.

Počas pandémie vláda podporila zamestnancov, ktorí za „sedenie doma“ dostali 80-100 % platu, veľké firmy, aj niektorých čo na tom nespravodlivo zarobili, ale viacerí drobní podnikatelia a SZČO s najnižšími príjmami nedostali nič. Keď pri „podnikaní“ brali aj minimálny dôchodok, alebo 200 eur zo zamestnania, alebo mali príjem vo výške nákladov, už nemali nárok.

Zdražovanie vyvolané ruskou vojnou najviac postihlo dôchodcov. Slovenskí lekári po decembrovom navýšení dostanú takmer o 400 eur viac ako českí. Neprinieslo to zvýšenie kvality či dostupnosti zdravotníctva, ale výrazne sa zdvihli poplatky občanov. To postihuje najviac dôchodcov. V januári 2020 bol priemerný mesačný dôchodok v SR 477,14 € , v ČR 564,23 €. V roku 2022 sa v ČR priemerný dôchodok zvýšil o 101 €, v SR o 13.26 €. Nízke dôchodky okolo 400 eur sa zdvihli asi o 5 €. Plánované zvýšenie dôchodkov na rok 2023 je omnoho nižšie než zvyšovanie platov, aj než rast cien potravín a bývania. Aj to sú dôvody prečo rastú preferencie SMERu.

Sociológ Vašečka o konzervatívcoch

V čase, keď som mal hotových asi 90 % tohto textu, uverejnil Postoj rozhovor so sociológom Michalom Vašečkom. S viacerými jeho názormi nesúhlasím, ale jeho charakteristika konzervatívnej scény a povolebnej hrozby je v mnohom veľmi výstižná:

„Premárnenú šancu na konzervatívnej strane nevidím v tom, že nič nepresadila, ale v tom, že konzervatívci sa tak beznádejne rozdelili, že v konečnom dôsledku ten chaos, ktorý zažívame, môže pokračovať. Na Slovensku, … máme konzervatívcov, ktorí sú na strane otvorenej spoločnosti a sú demokratickí. Napokon, KDH bolo v minulosti jedným z pilierov slovenskej demokracie a otvorenej spoločnosti. No je tu aj druhá a vôbec nie zanedbateľná skupina, ktorá konzervatívnosť buď predstiera, alebo sa posunula smerom k proruskému, otvorene antidemokratickému, protizápadnému a zakonšpirovanému modelu. Ten je populistický a rozožiera krajinu zvnútra.

Ale je faktom, … že mnohí nekonzervatívci tieto dva tábory, ktoré pôsobia v širokom konzervatívnom svete, nerozlišujú. Viacerí tie rozdiely nielenže nevidia, ale ich aj odmietajú vnímať.

Ak sa Demokrati a KDH nedostanú do parlamentu a, naopak, SNS áno, koalícia Smer, Sme rodina, SNS a Republika je celkom realistická. Takúto vládu, ktorú by tvorila jedna populistická biznis strana a tri strany zvonku javiace sa ako agenti Moskvy, považujem za veľmi nebezpečnú.

Ficovou šancou bude totiž získať na svoju stranu tých, ktorí sa tvária ako konzervatívci, ale inak sú to takí trumpoidní pseudokonzervatívci https://www.postoj.sk/129912/liberali-casto-nerozlisuju-proruskych-trollov-od-autentickych-konzervativcov

titulný obrázzok: R. Fico, predseda strany Smer + M. Uhrík, predseda strany Republika