Na ruku či do úst – that is not the main question

V nedávnej diskusii pod článkom o uznaní eucharistického zázraku v Poľsku sa pozornosť diskutujúcich zamerala na to, ako sa má prijímať: na ruku, či do úst. A vášnivo sa o tom diskutovalo.

Myslím, že pre prijímanie platí to, čo platí pre všetky veci – majú podstatu (premenenie) a vonkajšiu forma (spôsob prijímania). Dôležitá je samozrejme podstata. Preco sa teda tak ohnivo prediskutovávala vonkajšia forma?

Z hygienického ako aj z estetického hľadiska je nepochybne prijímanie na ruku vhodnejšie. Prijímanie do úst je však akosi poníženejšie až detskejšie. Je to však ozaj to, čo Pán Boh od nás chce?

Vzťah medzi Bohom a ľuďmi skutočne hádam možno prirovnať k vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Nakoniec aj Pána Boha nazývame našim Otcom. Chce však dobrý otec, aby sa jeho dieťa ponižovalo a chovalo detsky aj keď je už dospelé?

Pravda rozdiel medzi Stvoriteľom a nami je väčší, ako medzi ľudským rodičom a jeho potomkom. Povedzme, že je ako rozdiel medzi človekom a mravcami. (Prirodzene ani to nestačí, ale lepší príklad už neviem vymyslieť.) Nuž a keby som ja mal nejakú kolóniu mravcov, ktoré by na mne boli bytostne závislé, tak napriek všetkým svojim charakterovým chybám by som nepožadoval od nich aby sa pri pohľade na mňa ponížene váľali v prachu. Omnoho viac by ma tešilo, keby si postavili pekné mravenisko...

Prečo niekto považuje podlízavé chovanie sa za znak viery? Nepochybne tu hrajú svoju rolu pocity viny, psychické problémy, ale možno sú tu aj historické korene. Nielen z časov Rímskej ríše, ale ešte staršie – z čias, keď v Palestíne viera v jedného Stvoriteľa zápasila s kultmi pohanských bohov, (ktorí boli čiastočne vymyslenými entitami, ale aj padlými anjelmi). Tieto božstvá žiadali od ľudí nielen ponížené chovanie sa, ale aj ľudské obete.

Bolo teda prirodzené pre Izraelitov, preukazovať Jehovovi úctu tak, ako len vedeli. A treba úctu preukazovať aj dnes. Nemyslím však, že neexistuje stredná cesta medzi plazením sa v prachu a namyslene zdvihnutou hlavou.

Treba si tiež uvedomiť, že pred príliš demonštratívnym prejavovaním svojej poníženosti sme boli vyložene varovaní (MT 23,5) a tiež, že zameriavanie na nepodstatné a následné vyvolávanie rozbrojov, môže byť aj dnes využívane ako zbraň nepriateľmi Pána Boha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo