Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu a k druhému čítaniu tu. 

Ž 118

1 Oslavujte Pána, lebo je dobrý, 
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
2 Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, 
že jeho milosrdenstvo trvá naveky. 

16 „Pánova pravica mocne zasiahla, 
Pánova pravica ma zdvihla.“
17 Ja nezomriem, budem žiť 
a vyrozprávam skutky Pánove. 

22 Kameň, čo stavitelia zavrhli, 
stal sa kameňom uholným.
23 To sa stalo na pokyn Pána; 
vec v našich očiach obdivuhodná. 

Nie je vždy jednoduché Žalm 118 jednoznačne uchopiť. A to už v jeho starozákonnom kontexte. Striedajú sa v ňom totiž výpovede so silnou individuálnou ako aj kolektívnou formou. Možno ho totiž čítať ako spev žalmistu, ktorý jasá nad tým ako ho Boh zachránil, a rovnako je zjavne vo svojej súčasnej podobe upravený tak, že si vieme živo predstaviť jeho použitie pri liturgii. Dôkazom toho druhého sú slová o prechádzaní chrámovou bránou (v. 19. 20.), ako aj skutočnosť, že jeho verš 26 („Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“) sprevádzal Ježišov vstup do Jeruzalema. Len na okraj pridám, že aj tam prítomné zvolanie „Hosanna“, je tiež vlastne nepreložená hebrejská transliterácia z verša 25 (dosl. nože zachráň; spas ma).

Dôvody na Božiu oslavu sú Pánova dobrota a milosrdenstvo. Zdieľať

No a už toľkokrát spomenuté novozákonné poňatie dodáva Žalmu aj osobitý kristologický význam, ktorý v ňom rozpoznávajú kresťania. A teda, že sú slová Žalmu vkladané do Ježišových úst s významom priamo poukazujúcim na jeho vzkriesenie z mŕtvych. Toľko však k Žalmu ako celku. Prejdime k jeho liturgickej verzii.

Prvá bohoslužobná strofa pozostáva z vôbec prvých dvoch veršov samotného Žalmu. Tie sú zároveň úvodom prvej časti žalmu, ktorej funkciou je výzva na oslavu (vv. 1-4). Dôvody na Božiu oslavu sú menované dva. Ide o Pánovu dobrotu a milosrdenstvo. Čitateľovi Biblie tieto konkrétne vlastnosti vytvárajú prepojenie na udalosti, keď Boh tvoril svet (dobrota) a keď s trpezlivosťou oslobodil a viedol vyvolený národ z otroctva (milosrdenstvo). Celý národ (a vo v. 4 všetci bohabojní) majú o tom hovoriť, a teda vyznávať.

Pán je jediný, kto dokázal zvíťaziť nad žalmistovými nepriateľmi a ten takto mohol ostať nažive. Zdieľať

Druhá strofa načiera už z polovice Žalmu (vv. 16ab. 17) a to z tej časti, kde sa žalmista zmieňuje o kríze a záchrane (vv. 5-18). Boh je tu opísaný v pozícii vojenského víťaza, na čo odkazuje obraz jeho mocnej pravice. Pán je jediný, kto dokázal zvíťaziť nad žalmistovými nepriateľmi a ten takto mohol ostať nažive. Veľmi dobre si to uvedomuje a vie, že ho to zaväzuje k tomu, aby o týchto skutočnostiach hlásal ďalej. Kristologický uhol pohľadu v týchto veršoch vidí priamu narážku na víťazstvo nad smrťou, ktoré je schopná dosiahnuť iba Božia moc.

V tom, čo ľudskí stavbári považovali za odpad, vidí Pán potenciál dodať stabilitu celej stavbe. Zdieľať

Posledná liturgická strofa prináša často citované verše 22 a 23 z tretej časti, ktorá je zjavne zasadená do chrámovej bohoslužby (vv. 19-28). Niet preto divu, že sa tu používa metafora kameňa, keďže tento materiál sa používal iba na najvznešenejšie stavby, akými boli paláce a chrámy. V centre textu tak máme niečo, načo majú ľudia a Boh rôzny pohľad. V tom, čo ľudskí stavbári považovali za odpad, vidí Pán potenciál dodať stabilitu celej stavbe. V individualistickom poňatí tak máme opäť výrok o skúsenosti, kedy Boh prekvapil. Pohľadom kresťanskej Biblie sa za kameň považuje Ježiš, ktorý bol Bohom vyvolený, ale vlastným národom odmietnutý.

Trojitá možnosť meditácie Žalmu 118 nám dáva silné podnety do nastávajúcich veľkonočných dní. V jeho texte môžeme badať tak Kristovo víťazstvo nad hriechom a smrťou, tak skúsenosť našej vlastnej záchrany, ako aj pozvanie toto všetko prežívať v liturgickom spoločenstve.

Použitá literatúra: Komentáre. Žalmy 101 – 118. Dobrá kniha : Trnava, 2020

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia