Aj keď ešte ani v januári 1950 nebola uspokojivo vyriešená otázka ďalšieho pôsobenia rádov, predsa už na šesť z nich poukázali ako na najnebezpečnejšie. Medzi nimi sa vynímali jezuiti a saleziáni. V Banskobystrickom kraji sa jezuitov nachádzalo len nepatrné množstvo a to v Banskej Bystrici. V minulosti sídlil v budove dnešnej štátnej vedeckej knižnice, v apríli 1950 už tu pôsobili len dvaja rehoľní kňazi.
Komunita Spoločnosti don Boska (SDB), ľudovo nazývaná saleziáni, bola v rámci mužských reholí v kraji najpočetnejšou. Sídlila na dvoch miestach: vo Sv. Beňadiku (dnešný Hronský Beňadik) s noviciátom a v dnešnom Žiari nad Hronom, ktorý sa v tej dobe nazýval sa Sv. Kríž. Vo Sv. Kríži zriadili saleziáni bohoslovecké učilište. V kraji mali svoju komunitu redemptoristi na Starých Horách a františkáni vo Fiľakove a v Kremnici.
Prípravná fáza Akcie K sa v banskobystrickom regióne započala najneskôr začiatkom marca 1950. Z tohto obdobia je nám známy podrobný menoslov obyvateľov ústavu vo Sv. Beňadiku, obsahujúci meno, priezvisko a presný dátum a miesto narodenia obyvateľov kláštora. Materiály ŠtB, obohatené presným náčrtom plánu budovy Saleziánskeho ústavu vo Sv. Beňadiku, zabezpečili krajskému veliteľstvu ŠtB miestni príslušníci SNB. Okrem náčrtu izieb sa v pláne nachádzajú čísla dverí a počty osôb obývajúcich jednotlivé miestnosti. Každá činnosť krajského veliteľstva ŠtB bola v Meste pod Urpínom, ako aj v ostatných krajoch, koordinovaná riadiacim štábom. Veliteľstvo Štátnej bezpečnosti Banská Bystrica kooperovalo s povereníctvom vnútra (ďalej PV). Svoje kroky konzultovalo s nadporučíkom Belanským, vedúcim odboru ŠtB.
Bezpečnostná päťka
V Banskobystrickom kraji bola za celý priebeh Akcie K zodpovedná krajská zložka ŠtB. Personálna zodpovednosť spadala na jej veliteľa Sadloňa. Nápomocná mu mala byť bezpečnostná päťka zložená z vrcholných predstaviteľov riadiacich a bezpečnostných orgánov v kraji.
Prostredníctvom súpisov sa na krajské veliteľstvo ŠtB k miestnemu nadporučíkovi dostávali presné informácie, na podklade ktorých sa mohla pripravovať realizácia odsunu rehoľníkov. Predovšetkým bola potrebná koordinácia vojenských a bezpečnostných zložiek. Okrem ŠtB sa v prípravnej a realizačnej fáze bezprostredne zapojili do akcie príslušníci SNB, zložky ĽM, armáda a cirkevný referent KNV (Krajský národný výbor).
Voči reholiam aj s ľahkým guľometom
Pre potreby celej akcie krajský veliteľ hlásil príslušnému nadporučíkovi PV v Bratislave presný počet osôb a vozového parku potrebného na jej zvládnutie. Pri realizácii odsunu rehoľníkov malo spolupracovať 500 príslušníkov SNB, 300 príslušníkov armády a 200 príslušníkov ĽM. Počet príslušníkov ŠtB nie je známy, keďže veliteľ sa o ich počte nezmieňuje, iba hovorí, že príslušníci ŠtB pokryjú Akciu K z vlastného stavu. Materiálové zabezpečenie akcie bolo pokryté za pomoci odboru z PV, keďže sa rátalo s účasťou 12 až 14 autokarov, desiatich nákladných áut a 26 osobných automobilov, ktoré dokázalo zabezpečiť veliteľstvo ŠtB z vlastného fondu a zo zásob krajského veliteľstva SNB. Rátalo sa aj s prítomnosťou motocyklov. Motorové vozidlá mali byť vybavené pohonnými hmotami „na tri dni“. Deficit krajského veliteľstva bol v oblasti výzbroje. Počet slzotvorných sviečok nebol dostatočný (45 kusov), a preto veliteľ Sadloň žiadal od nadriadených ďalších 60 kusov, ako aj 100 kusov obuškov. Dostačujúci bol počet samopalov, ktorých bolo 160. Okrem toho sa v Akcii K použili pušky a každá čata bola vyzbrojená ľahkým guľometom.
Na základe príprav vidíme, akú dôležitosť mala Akcia K v očiach štátnych orgánov. V prípade akéhokoľvek odporu rehoľníkov a verejnosti mali príslušné operačné zložky dostatočný arzenál zbraní. Takže nielen počet zasahujúcich jednotiek, ale aj munícia pôsobili na možný odpor odradzujúco. Z uvedených informácii vyplýva odhodlanie previesť Akciu K do dôsledkov aj v prípade aktívneho odporu. Akcia K sa mala stať vstupnou bránou do tvrdej neústupnej proticirkevnej politiky. Oprávnenosť aj brutálneho násilia mohla byť krytá mediálnou cestou, prostredníctvom justície (proces s rehoľníkmi) i nájdením podhodených vecí v kláštoroch.
Najväčší počet príslušníkov zložiek operujúcich počas Akcie K sústreďoval Sv. Beňadik. Na tomto mieste sa mal zriadiť sústreďovací kláštor pre počtom kláštorov i rehoľníkov najpočetnejšiu rehoľnú komunitu na Slovensku, františkánov.
Heslo znelo: „Bodák – Bystrica“
Činnosť zákrokových jednotiek na miestach, kde boli budovy kláštorov, nebola zameraná len na údernú fázu odsunu rehoľníkov. Omnoho väčší bol jej prevenčný dosah. Hneď po príchode malo dôjsť k obsadeniu telefónnej ústredne, zablokovaniu prístupu na zvonicu a k siréne, ako aj k izolovaniu vedúceho miestneho národného výboru (MNV), aby nedošlo k žiadnemu „protištátnemu“ hláseniu prostredníctvom miestneho rozhlasu. Poštové úrady mali obsadiť dvaja príslušníci, ktorí by odpočúvali a blokovali hovory farárov a im podobné a uprednostňovali realizačné, označené /: X :/. Ďalší príslušníci mali za úlohu pozorovať morálku a správanie občanov. Ich činnosť mala zastrašujúcu funkciu. Úlohou vojska bolo obsadiť vchody a aj východy z obce. Do miest a obcí bola možnosť dostať sa len za pomoci hesla, ktoré ovládali motorizovaní príslušníci tzv. spojky a vojsko. Heslo znelo: „Bodák – Bystrica“.
Počas Akcie K mala byť prevádzaná cestná kontrola v úsekoch Zvolen – Lučenec, Zvolen – Banská Bystrica, Zvolen – Sv. Kríž – Svätý Beňadik, Kremnica – Svätý Beňadik a Banská Bystrica – Brezno. Rovnako mala byť vykonávaná aj vlaková kontrola. V čase zásahu bolo pod mocenskou kontrolou celé územie ČSR. Zásah sa nekoncentroval len na miesto odsunu a sústredenia, ale sledovaný mal byť v čase Akcie K každý pohyb.

Príslušníci KV SNB IV. oddiel a príslušníci ŠtB z technického oddelenia sa mali sústrediť na fotografovanie zásob a iného kompromitujúceho materiálu kléru, ktorý by neskôr náležite poslúžil propagande. Náboženské predmety (kríže, sväté obrazy, sochy a iné predmety slúžiace cirkevným obradom) mali byť odsunuté súčasne s rehoľníkmi, no celkom tak to nebolo. Ostatný majetok po odsune rehoľníkov mali inventarizovať príslušníci miestnej stanice SNB s členmi MNV a budova mala byť zapečatená. Pred inventarizáciou kláštor podliehal domovej prehliadke vykonávanej schopnými príslušníkmi SNB a ŠtB. Myslíme si, že už v prípravnej fáze sa mohlo počítať s podvrhnutím protištátneho materiálu do jednotlivých kláštorov. Nasvedčuje tomu prvotná prehliadka kláštorov „schopnými príslušníkmi“ a až potom nasledovná inventarizácia.
Veliteľom jednotky vo Sv. Kríži sa mal stať npor. Pavol Piecka a vo Sv. Beňadiku npor. František Vidiečan, v Banskej Bystrici npor. Karol Máčaj, na Starých Horách vrch. strážm. Štefan Michalík, v Kremnici vrch. strážm. Alexander Kubaščík (V neskorších dokumentoch sa nám z neznámych dôvodov spomína ako veliteľ strážm. Štefan Hubina) a vo Fiľakove por. Ján Caban. Armádne jednotky mali podliehať armádnemu veliteľovi.
Veľký piatok v centrálach ŠtB
Prípravná fáza Akcie K v banskobystrickom regióne bola neskôr dopodrobna rozpracovaná na zasadnutí v budove krajského veliteľstva ŠtB v Banskej Bystrici a to 7. apríla. Zasadnutie začalo o 19.00 hodine za prítomnosti krajského veliteľa ŠtB, veliteľov jednotlivých realizačných jednotiek, krajského veliteľa SNB škpt. Francistyho, kpt. Omasku, plk. arm. Kopečného, mjr. Gronského, por. Mazúcha, krajského bezp. referenta Mojžiša, krajského veliteľa ĽM Bauera, cirkevného ref. KNV Gašpara, čatára SNB Kovalčíka, ppor. Hanuliaka. Celkovo sa porady zúčastnilo 16 osôb. Počnúc dňom 12. apríla museli byť všetci prítomní k dispozícii v ktorúkoľvek hodinu.
Velitelia skupín zasahujúcich vo Sv. Beňadiku, Sv. Kríži, v Kremnici, na Starých Horách i v Banskej Bystrici dostali priame nariadenia obsahujúce počty príslušníkov jednotlivých vojenských a bezpečnostných zložiek a údaje o vozovom parku, pričom bol spresnený údaj o pohonných hmotách z predchádzajúceho „na tri dni cesty“ na „900 km“. Nie neoprávnene sa rehoľníci počas prevozu domnievali, že sú odvážaní na Sibír. Takúto dlhú cestu mohlo zabezpečiť len dostatočné množstvo pohonných látok.
Aj keď sa na zasadnutí nezúčastnil veliteľ fiľakovskej jednotky, v zápisnici sa hovorí aj o zásahu proti františkánom vo Fiľakove.
Na zasadnutí sa tiež dohodlo, že pod veliteľstvo jednotlivých realizačných jednotiek bude spadať niekoľko príslušníkov armády. Armáda (rovnako ĽM) mala mať pohotovosť od 12. apríla a počas akcie vykonávať branné cvičenia na miestach neďaleko objektov.
Stravu pre príslušníkov SNB a ŠtB zabezpečovalo VI. oddelenie SNB. Ako bola zabezpečená strava pre ostatných príslušníkov zásahových jednotiek nám nie je známe.
„Duchovným pokrmom“ – politickým výkladom k udalostiam súvisiacich s Akciou K – poverili ppor. Jána Hanuliaka. Odborný výklad mal na starosti krajský veliteľ ŠtB a zúčastniť sa ho museli jeho podriadení ako aj všetci velitelia jednotiek.
Rozkaz na otvorenie obálky „MÁJ“ vydalo krajské veliteľstvo SNB. Mala sa otvoriť v miestnych staniciach SNB dňa 13. apríla medzi 13.00 a 13.50 hod. Inštrukcie uvedené v obálke obsahovali presné informácie o mieste, kde sa jednotliví príslušníci SNB mali dostaviť.
Názov obálky bol zámerne zavádzajúci. Podľa jej názvu by mohli príslušníci jednotiek SNB predpokladať, že sa akcia odohrá v mesiaci máj. Je zrejmé, že príslušníci na úrovni regiónu nemali plnú dôveru ŠtB, osnovateľov Akcie K.
Záver
V týchto dňoch si môžeme zvlášť uvedomiť, ako konala vládna moc vo vzťahu k rehoľníkom v roku 1950, keď sa pripravovala Akcia K, ktorá sa uskutočnila počas Veľkonočnej oktávy a znamenala likvidáciu reholí v našej krajine. Mentalita príslušníkov ŠtB sa nezmenila ani v čase normalizácie. Akcia Vír (zameraná proti františkánskym reholiam v ilegalite) sa v roku 1983 odohrala v predvečer Veľkého týždňa na Kvetnú nedeľu v roku 1983.
Viac informácii i mená internovaných rehoľníkov a rehoľníc je možné nájsť na stránke Ústavu pamäti národa.
František Neupauer
Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.