Súhlasím s názorom, že aj keď v súčasnosti je vývoj umelej inteligencie stále ešte takpovediac na začiatku, táto technológia má bezpochyby obrovský potenciál využitia v rôznych odvetviach, vrátane v medicíne a poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to nielen v činnostiach rutinného charakteru súvisiacich s administratívnou, ale aj priamo v odbornej činnosti, napríklad už dnes sa hovorí o jej využití v diagnostike (v blízkej budúcnosti tu vidím jej reálne a veľmi prospešné využitie), alebo v spojení s robotikou aj vo vykonávaní operačných zákrokov.

Aj podľa odborníka z katedry etiky a estetiky obava, že táto technológia nahradí samotných lekárov, aj keď má určite svoju racionalitu, je myslím si skôr neopodstatnená.

Jednak je tu chronický nedostatok lekárskeho a zdravotníckeho personálu (a to nielen u nás, ale prakticky celosvetovo, nehovoriac už o rozvojových krajinách), ale to podstatné a určujúce je, že prenesenie určitých činností na umelú inteligenciu umožní lekárom presmerovať svoju činnosť, čas a energiu do samotného poskytovania zdravotnej starostlivosti, t. j. do priameho vzťahu s pacientom.

Už dnes sa lekári oprávnene sťažujú, že jestvujúce podmienky im neumožňujú venovať náležitú pozornosť pacientovi; keď si porovnáme koľko pacientov "vybaví" jeden lekár za určitú jednotku času, tak vidíme, že toto tempo narastá a dosahuje neutešené hodnoty.

Je zrejmé, že táto takpovediac intenzifikácia lekárskej starostlivosti ide priamo na úkor jej kvality.

Tento problém pritom vnímajú nielen lekári, ale aj samotní pacienti. Z tohto hľadiska vnímam využite umelej inteligencie v zdravotníctve ako veľkú príležitosť, ktorá si zasluhuje podporu.

Vrátiac sa k otázke, prečo si myslím, že UI nedokáže nahradiť úplne lekárov - jednak ľudská inteligencia ako schopnosť je omnoho komplexnejšia, než iba jej logická a kognitívna stránka, ktorú UI dokáže pomerne dobre simulovať, zahrňuje emočnú, verbálnu i sociálnu stránku, t. j. schopnosti, ktoré UI už nedokáže tak úspešne, ak vôbec napodobniť - a všetko toto sú schopnosti, ktoré lekár alebo zdravotný personál využíva vo svojej práci, vo vzťahu k pacientovi, v rovnakej miere ako tie predchádzajúce.

Samotný pacient ich očakáva, vyžaduje a bude vyžadovať. Vzťah lekár-pacient nie je len úzko racionálny, ale v nemalej miere pre pacienta aj osobný a psychohygienický (v súčasnej vysoko individualizovanej spoločnosti, ktorá trpí deficitom osobných vzťahov, to platí násobne), pričom od kvality tohto vzťahu v nemalej miere závisí aj úspešnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Keď to zovšeobecním a zjednoduším, na položenú otázku, či nahradí UI sa ponúka v podstate takáto odpoveď.

Áno, v mnohých činnostiach - v tých, v ktorých je človek nahraditeľný (a UI ukazuje, že v mnohých je), ale nie v tých, v ktorých nie je, pričom vytlačenie z tých prvých mu umožňuje, venovať sa viacej tým druhým; a aké sú potom tie druhé?

Ukazuje sa, že sú to tie činnosti, v ktorých dochádza k priamemu alebo bezprostrednému vzťahu s človekom.

Môže byť, že umelá inteligencia presnejšie stanoví diagnózu ako lekár, je to však tak trochu podobné ako nahradenie milenky robotom. Chýba z toho emócia a tá je v láske i v liečení nenahraditeľná (teda aspoň podľa mňa).

Profesie, ktoré priamo pracujú s osobami, ako sú aj lekári, sú a budú najviac odolné voči technologickému vytesňovaniu práce, práve naopak dopyt po takýchto profesiách bude podľa všetkého v budúcnosti narastať.

Dušan Piršel