Na túto tému následne zaznelo viacero dezinterpretácií, preto je potrebné sa pozrieť na problém tak, ako naozaj vznikol a naliať si čistého vína, pomenovať vinníkov a zamyslieť sa, ako z kola von.

Historické súvislosti

Slovenský plán obnovy vznikal v turbulentnom čase pandémie COVID-19, tvoril sa na prelome rokov 2020 a 2021 a osobne som bol aj s ďalšími kolegami pri jeho tvorbe. Exminister Lengvarský sa snažil v minulosti podsúvať naratív, že niektoré časti plánu obnovy sú len akési „báchorky“ a vtedajší ministri a premiér vlastne ani nevedeli, čo podpisovali a s čím súhlasili. To je samozrejme značný omyl, keďže plán obnovy prechádzal už počas jeho tvorby konzultáciami priamo so zástupcami Európskej komisie, kde sme podrobne vysvetľovali jednotlivé reformy a investície (a bola to teda riadna „grilovačka“). Plán obnovy okrem ministra zdravotníctva odsúhlasil Útvar hodnoty za peniaze MF SR, samotný minister financií Eduard Heger a 28. apríla 2021 konsenzom aj celá vláda Slovenskej republiky (za účasti a súhlasu ministra Lengvarského). Zelenú dala Plánu obnovy a odolnosti SR 21. júna 2021 Európska komisia a 13. júla 2021 Európska rada. Toľko teda ku dátumom a schvaľovaniam, ktoré sa udiali už pred takmer dvoma rokmi.

Súčasťou Komponentu 11 plánu obnovy a odolnosti boli okrem reforiem záchrannej zdravotnej služby aj investície do jej rozvoja. Išlo o 32 miliónov eur do výstavby staníc ZZS sa 23 miliónov eur do obnovy vozového parku ZZS (všetko sú to sumy bez DPH, pričom v pláne obnovy existuje kolónka aj na úhradu DPH). „Minulé“ vedenie ministerstva zdravotníctva o tejto investícii do sanitiek vedelo teda minimálne od 28. apríla 2021, kedy s ním súhlasilo na vláde. Tento týždeň, takmer na deň presne, po 23 mesiacoch, poverený minister zdravotníctva po odchode Vladimíra Lengvarského zistí, že sanitky sa nestíhajú obstarať (ergo kúpiť) a zaobalí to vyššou potrebou pre nemocnice (čo samozrejme nikto nespochybňuje, no argumentácia viazne, keďže do zdravotníctva nejde ani celých šesť miliárd určených pre Slovensko a do nemocníc sa nepresúvajú ani peniaze z ambulancií, duševného zdravia či digitalizácie zdravotníctva).

Poďme sa teda pozrieť, čo pán Lengvarský so svojimi spolupracovníkmi spravil preto, aby sa táto investícia (ne)podarila zrealizovať.

Preukázateľné nekonanie ministerstva

Od apríla 2021 do decembra 2021 nespravil minister nič. Až v decembri 2021 bol na ministerstvo zdravotníctva prijatý zamestnanec, ktorý mal agendu záchrannej služby zastrešovať. V januári 2022 sme spolu s kolegami ešte „zvonku“ informovali premiéra Hegera, že s reformou ZZS a investíciami sa nič nedeje a kritizovali sme, že bolo premárnených prvých 9 mesiacov.

Ak hovoríme o investícii do vozidiel ZZS z plánu obnovy, tak malo ísť o obstaranie 158 sanitných vozidiel, 30 tzv. rendez-vous vozidiel (zjednodušene osobné auto s lekárom a záchranárom) a 9 vozidiel pre hromadné udalosti a nehody (alebo ak chceme tak aj nákladné sanitky). Od začiatku bolo jasné, že obnova vozového parku mala byť zameraná najmä na štátne záchranky, teda ZZS Bratislava a ZZS Košice (s priamym vplyvom štátu – MZ SR, a prvkom kritickej infraštruktúry, od ktorej štát v krízových udalostiach môže vyžadovať de facto všetko, čo sa ukázalo napr. pri COVID-e). Ďalším dôvodom bolo, že štátne záchranky potrebovali obnovu po drancovaní nie len pandémiou...

Aj preto štátne ZZS mali už v auguste 2021 (4 mesiace po schválení plánu obnovy) hotové tzv. opisy predmetu zákaziek, teda špecifikáciu sanitiek. Stačilo na vláde schváliť tzv. priame vyzvanie v zmysle mechanizmu plánu obnovy a v septembri 2021 mohlo začať verejné obstarávanie. Ale nezačalo. Vlastne nezačalo dodnes.

V januári 2022 (9 mesiacov po schválení plánu obnovy) ministerstvo zdravotníctva potvrdilo, že opisy sanitiek má a v priebehu krátkej doby začne sanitky obstarávať. Ale nezačalo.

Ďalšou úlohou bolo dopracovať špecifikáciu vozidiel rendez-vous a nákladných sanitiek, keďže tieto sa išli na Slovensku obstarávať prvý krát. Boli však už k dispozícii identické opisy z Českej republiky. Na tento účel na MZ SR v apríli a máji 2022 (12 mesiacov po schválení plánu obnovy) fungovala pracovaná skupina, ktorá sa opisom týchto vozidiel zaoberala, dokonca na tento účel vycestovala za inšpiráciami do Českej republiky a v máji predložila ministerstvu finálne opisy vozidiel.

Od mája 2022 sa opäť nedialo nič. Rovnako štátne záchranky nerobili nič.

Krízové riadenie po funuse

Na sklonku roka 2022 (17 mesiacov po schválení plánu obnovy) postup ministerstva zdravotníctva začala kritizovať Národná koordinačná a implementačná autorita (NIKA), ktorá v januári 2023 (21 mesiacov po schválení plánu obnovy) predložila na rokovanie vlády tzv. krízové opatrenia, kde ministerstvu určila úlohy tak, aby sa reformy a investície dali ešte zachrániť.

Až 20. januára 2023 (21 mesiacov po schválení plánu obnovy) vypísalo ministerstvo zdravotníctva prípravné trhové konzultácie, „ktorých cieľom je ešte pred začatím verejného obstarávania analýza trhu, príprava a informovanie hospodárskych subjektov o plánovanom postupe“ (citujem z webu ÚVO). Trhové konzultácie pokiaľ mám správne informácie, dodnes nezačali (v zmysle že by sa niekto s niekým stretol, teda firmy s ministerstvom a rokovali, predkladali atď.). 21 mesiacov PO, a to ešte ani nebolo samotné verejné obstarávanie... Pritom podľa ministerstva sa do PTK prihlásili aj zahraniční uchádzači – ergo normálna európska súťaž.

25. januára 2023 (21 mesiacov po schválení plánu obnovy) vláda Slovenskej republiky určila ZZS Bratislava a ZZS Košice „ako priamo určených prijímateľov za účelom realizácie obnovy vozového parku záchrannej zdravotnej služby v rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti“. Po tomto malo nasledovať tzv. priame vyzvanie, ktorého súčasťou je návrh zmluvy medzi MZ SR a záchrankami, opis projektu, funkčná špecifikácia, časový harmonogram, posúdenie  z hľadiska pravidiel pre štátnu pomoc, test štátnej pomoci, prípadne schéma štátnej pomoci. Toto sa podľa verejne dostupných zdrojov dodnes neudialo a rovnako neboli medzi ministerstvom a záchrankami podpísané zmluvy.

Štátna pomoc, financovanie a údajná diskriminácia

Apropo, štátna pomoc. Na konci každej kapitoly plánu obnovy, ktorá opisuje jednotlivé investície, je klauzula, že každá táto investícia musí byť „v súlade s osobitnými predpismi pre oblasť štátnej pomoci, resp. minimálnej pomoci“. Zjednodušene, zmluva o fungovaní EÚ a ďalšie vykonávacie predpisy podmieňujú štátne (národné, európske) dotácie tým, aby nenarúšali vnútorný trh EÚ (ergo nezvýhodňovali jedných pred druhými). Samotné ministerstvo zdravotníctva o tomto samozrejme od začiatku realizácie plánu obnovy vedelo a štátnu pomoc pri iných investíciách riešilo (výlučne štátne Rázsochy, výlučne štátny Martin, výzvy pre regionálne nemocnice, psychiatrické stacionáre, ...). Dokonca MZ SR vyriešilo aj štátnu pomoc pre výstavbu budov ZZS, pri ktorej je prijímateľom peňazí štátna organizácia zriadená ministerstvom. Akurát štátnu pomoc pre obnovu vozového parku ZZS dodnes nevyriešili (resp. aby sme boli exaktní – nezverejnili). Rozhodnutie vlády o obnove štátneho vozového parku sa tak samozrejme stretlo s odporom súkromných záchraniek. Toto by sa však nebolo stalo, ak by sa ministerstvo pod vedením ministra Lengvarského intenzívne (alebo aj menej intenzívne, ale aspoň v reálnom čase) zaoberalo práve štátnou pomocou.

Na tomto mieste druhá odbočka – k financovaniu záchraniek. ZZS je financovaná regulovanou cenou, ktorú určuje cenovým opatrením ministerstvo, v ktorej počíta pre prevádzkovateľov s úhradou ekonomicky oprávnených nákladov. Časť týchto platieb je určená aj na vozový park. To je A. Je potrebné však povedať aj B – nikde nie je napísané, že záchranné služby nemôžu prijímať financie na obnovu vozového parku aj z iných zdrojov. V prípade štátnych ZZS to napríklad v minulosti boli kapitálové výdavky ministerstva zdravotníctva (tu súkromné záchranky nebili na poplach) a v neposlednom rade to boli aj eurofondy. Historicky prvý krát sa na Slovensku pre záchranky podarilo v roku 2020 vyčleniť 25 miliónov eur na obstaranie sanitných vozidiel z tzv. starých eurofondov IROP. Tieto čerpali štátni, súkromní, aj nemocnice a rovnako mala táto subvencia svoju schému štátnej pomoci. Ak teda uplynulú stredu niekto premiérovi Hegerovi poradil argumentovať financovaním záchraniek a tak vykľučkovať z veľkého reputačného problému, tak to asi nebol najlepší poradca... Navyše, osobne odporúčam kompetentným vycestovať do iných civilizovaných zemí, napr. do Brna (spiatočný lístok na vlak z Bratislavy stojí len 22 eur) a pozrieť sa, ako vyzerá vozový park a budovy napríklad Záchrannej zdravotnej služby Jihomoravského kraja. S kolegami túto záchranku navštevujeme viac krát ročne, vždy s ústretovým prijatím bratov Čechov. A aj táto Brnenská záchranka je financovaná poisťovňami a samosprávnym krajom, no z eurofondov už preinvestovali milióny eur na to, aby záchrannú službu poskytovali v priestoroch a s vybavením hodným 21. storočia. Mimochodom, Česká republika je členským štátom Európskej únie.

Skutočné dôvody

Tak a po dlhom čítaní faktografie k jadru problému – skutočným dôvodom, prečo sa presúva 22 miliónov eur vyčlenených v pláne obnovy zo záchraniek do nemocníc, je neschopnosť sanitky obstarať v čase určenom práve v pláne obnovy. Tým termínom je 31. december 2024 (teda od dnes o 21 mesiacov a 23 mesiacov po schválení plánu obnovy). To všetko pre neschopnosť ministerstva zdravotníctva pod dvojročným vedením Vladimíra Lengvarského a neschopnosť ZZS Bratislava a ZZS Košice pod vedením Lengvarského nominantov.

Nie je žiadnym tajomstvom, že čakacie doby na výrobu a dodanie vozidiel všeobecne sú v Európe dlhé (resp. extrémne dlhé v horizonte 1 – 2 rokov). Ak hovoríme o sanitkách, tak tu je problém najmä s tzv. podvozkami, teda dodávkovými autami, ktoré je potrebné najprv vyrobiť, vo výrobe nalakovať špeciálnou žltou farbou a následne prerobiť na sanitku. Je vysoko pravdepodobné, že dodacia lehota sanitiek pre plán obnovy by bola v horizonte jeden až jeden a pol roka. Ministerstvo zdravotníctva a vláda SR teda dodanie sanitiek „zarezali“ práve z tohto dôvodu. Je však otázne, ako si chcú kompetentní toto rozhodnutie obhájiť, keďže podľa dostupných informácií nedisponujú záväznými vyjadreniami aspoň 5 – 6 relevantných dodávateľov zo Slovenska, Čiech, či Európskej únie, že tieto sanitky Slovensku skutočne do 31.12.2024 nik nedodá. Ministerstvo ale pokus o vysvetlenie spravilo a 24. marca 2023 v medzirezortnom pripomienkovaní k revízii plánu obnovy priznalo, že základným problémom je nemožnosť obstarať vozidlá v čase. Dôkazy nepredložilo. Priznávajú ale všetko vyššie uvedené, teda že do 20. marca 2023 nedisponujú konečnou špecifikáciou vozidiel (to je tá špecifikácia, ktorá bola pre sanitky hotová v auguste 2021...). Takto nové vedenie ministerstva nezarezalo však len sanitky, ale aj rendez-vous vozidlá a nákladné sanitky. Tieto špeciálne vozidlá už na Slovensku nikto nikdy nekúpi, lebo z bežných príjmov na ne jednoducho nie sú peniaze. A to je dvojnásobná hanba.

Zodpovední

Teda ak to celé zhrnieme – prečo Slovenské záchranky nebudú čerpať 22 miliónov eur z plánu obnovy a odolnosti? No len a len preto, že Vladimír Lengvarský s jeho družinou poradcov, generálnych riaditeľov sekcií, či riaditeľov záchraniek, nespravili nič preto, aby za 44 mesiacov stihli nakúpiť sanitky (a osobné autá). Slovami klasika, Lengvarský nenakúpil sanitky. Pre úplnosť, sanitka to nie je raketoplán Challenger, ktorého vývoj trval roky a výroba ďalšie. Sanitka, to je v 21. storočí triviálne zariadenie, „krabica“ s majákmi na štyroch kolesách. Aj s verejným obstarávaním, ktoré na Slovenskú trvá, za 44 mesiacov jednoducho nemáte čo robiť a autá už mohli onedlho jazdiť. Napokon, samo ministerstvo tento týždeň v MPK pesimisticky priznalo, že celá investícia má trvať v horizonte od 37 do 42 mesiacov (pričom dodacie lehoty v prípade obstarania v roku 2021 by boli oveľa kratšie, preto spodná hranica má byť ešte oveľa nižšie). Teda sanitky mohli po Slovenských cestách podľa ministerstva zdravotníctva jazdiť už pol roka pred vypršaním záväzného míľnika, pod ktorý sme sa zaviazali v pláne obnovy. V predstihu pol roka!

Sú všetky ministerstvá tejto vlády takto neschopné? Nie sú. Ministerstvo vnútra pod vedením Romana Mikulca (nominovaného rovnakou stranou) obstarávalo v lete roku 2022 z plánu obnovy a odolnosti prvých 400 kusov policajných plug-in hybrid SUV vozidiel za 27 miliónov eur. Verejné obstarávanie trvalo 3 mesiace, v júli začali, v októbri podpísali zmluvu, autá musia byť dodané do 13 mesiacov. „Všehovšudy“ 400 áut vybavených za 16 mesiacov, z rovnakého plánu obnovy, zhodou okolností za totožný objem peňazí. Veľmi zjednodušene, ak by namiesto ministra Lengvarského obstarával sanitky minister Mikulec, tak by už tri mesiace zachraňovali slovenských pacientov.

Je ešte šanca na záchran(k)u? Je aj nie je. V prvom rade, ak Úrad vlády akceptuje pripomienky ministerstva, tak tým formálne vypustí celú investíciu z plánu obnovy (následne aj so súhlasom Bruselu a asi im to aj v zrozumiteľnom jazyku bude musieť vysvetliť, čo bude samozrejme hanba), rovnako bude potrebné zrušiť uznesenia vlády v tejto veci. Osobne by ma zaujímalo, na základe akého podkladu sa tak vláda a ministerstvo rozhodne (ak sa teda domnievame, že žiadny papier ani podložená analýza k nemožnosti stihnúť obstarať vozidlá t.č. neexistuje).

No a ak dodávatelia v Európe zajtra skutočne potvrdia, že nám sanitky nie sú schopní dodať, tak potom by bolo potrebné sa zamerať aspoň na záchranu 30 rendez-vous vozidiel a 9 kusov nákladných sanitiek. To je počtom aj náročnosťou trochu jednoduchšie. Ale iba trochu, vzhľadom na premárnený čas. Samozrejme, ak celá investícia vypadne, nie je čo zachraňovať.

A zodpovednosť? Asi aj z vyššie uvedeného je úplne jasné, že za zmarenie investície nie je zodpovedný Džordž Šoroš, ani Iveta Radičová. Bolo by nanajvýš vhodné, aby sa pred verejnosť (pred záchranárov aj pacientov) vrátil z politického dôchodku Vladimír Lengvarský a spolu so svojimi prepustenými spolupracovníkmi predstúpil a vysvetlil, prečo dva roky v tejto veci nič nerobil. Rozumiem, že by musel vysvetľovať aj Rázsochy a iné „úspechy“. Ale dôležitých v tomto prípade je tých 22 miliónov, ktoré mohli slovenské záchranky posunúť do 21. storočia. A neposunuli. Rozumiem, politická zodpovednosť bola vyvodená. Ale z toho sa pacient v rozheganej sanitke nenaje a milióny naspäť do záchraniek to už nikdy nevráti.

No a na záver konšpirácia – ak by niekto chcel ešte trochu viac zdecimovať už aj tak materiálne a finančne zdecimované štátne záchranky a nadôvažok ich ešte aj potopiť vo výberových konaniach v roku 2025, robil by to inak? A druhá poznámka na záver – do januára 2023 minister Lengvarský aj premiér Heger svorne dva roky tvrdili, že vozidlá majú ísť do štátnych záchraniek. Na konci marca 2023 už nové vedenie ministerstva zdravotníctva pod vedením odvolaného premiéra Hegera tvrdí, že „určením iba dvoch štátnych prevádzkovateľov môže dôjsť k diskriminácii ostatných subjektov na trhu“ a teda vozidlá nemali ísť iba štátnym záchrankám. Trojitý rittberger s hladkým dopadom na ľad?

Príbeh je ale zjavne na konci. Bohužiaľ, ak každá takáto kauza a fatálne zlyhanie štátu skončí len odvolaním ministra, tak sa ako spoločnosť nikdy neposunieme ďalej. Záchranári určite poďakujú.

(autor je bývalý poradca predsedu vlády Eduarda Hegera pre oblasť zdravotníctva)