Nezabudnuteľný zážitok

Nechcem opakovať známe fakty o príprave a priebehu Sviečkovej manifestácie, ale pripomenúť jej nadčasové a aktuálne súvislosti. Výnimočne začnem krátko osobne.

Už pred rokom 1988 som hovoril, že komunistická diktatúra padne keď vyjde do ulíc dostatočné množstvo ľudí. To sa potom stalo v novembri 1989, čo sme ale v marci ´88 nevedeli. Vedel som však, že zásah režimu proti ohlásenej „Sviečkovej“ môže byť brutálny. Ukázali to niektoré zásahy proti Chartistom, a naznačil aj obrnený transportér, ktorý sa dva dni pred manifestáciou premával po Bratislave. Pol hodiny pred začiatkom – okolo 17:30 bola už väčšina prístupových ciest na Hviezdoslavovo námestie zablokovaná policajnými autami a ťažkoodencami so psami a štítmi. (predtým odtiaľ vypratali civilné autá a zatvorili obchody a prevádzky) O šiestej sa už začalo stmievať. Slabý dážď zvýrazňoval blikanie oranžových majákov na polievacích autách Dopravného podniku a modrých na policajných vozidlách, ktoré stáli okolo alebo pomalou jazdou rozrážali zástup ľudí, ktorí pokojne stáli a so sviečkou v ruke sa modlili. Do toho občasné sirény, trúbenie a výzvy „občania rozíďte sa“ davu obkľúčenému policajným kordónom. A samozrejme uhýbanie pred vodou z polievacích áut a vodných diel. Ozaj nezabudnuteľný zážitok. …. ( Dobré video z manifestácie tu: https://www.youtube.com/watch?v=22U4zjrcZHU ) Večer sme potom na Viedenskej televízii sledovali hlavnú správu dňa – ako v Bratislave veriaci manifestovali proti režimu za slobodu, a ako komunistickí policajti hrubo atakovali reportérov ORF.

35 rokov po „Sviečkovej“

Sviečková manifestácia dnes väčšine Slovenska nehovorí takmer nič, alebo je to pre nich len akýsi viac či menej zaujímavý detail z nedávnych dejín. Naznačuje to aj prieskum IVO z novembra 2022, podľa ktorého Nežnú revolúciu, ktorá nám priniesla občiansku a náboženskú slobodu, hodnotí prevážne priaznivo len 48 % ľudí. O „Sviečkovej“ toho ľudia vrátane veriacich vedia omnoho menej.

Príčinou nie je len biedna historická pamäť a to, že ľavicové a liberálne médiá nemajú veľký záujem pripomínať ako významne sa kresťania pričinili o slobodu počas komunistickej diktatúry. Príčinou je aj to, ako slabo slovenská cirkev v spoločensko-politickej a mediálnej oblasti využila slobodu, za ktorú sme 25. marca 1988 manifestovali. Ako slabo učila ľudí hodnotiť spoločensko-politické skutočnosti podľa sociálnej náuky RKC. A prispeli k tomu aj tí, ktorí 12 rokov po Sviečkovej rozhodli, že sa na Slovensku bude 25. marec pripomínať ako Deň počatého dieťaťa, čím fakticky zahmlili a prekryli Sviečkovú manifestáciu, jej význam, ciele a hodnoty. Tými bolo dodržiavanie ľudských práv a požiadavka občianskej a náboženskej slobody. Hodnôt na ktorých stojí aj moderná demokracia, a ktorých porušovanie patrí k hlavným príčinám obrovského utrpenia, utečencov a vojen vrátane tej na Ukrajine.

Občanska a náboženská sloboda

Upozorňovať na previazanosť občianskej a náboženskej slobody je podnes a trvalo potrebné a aktuálne. Zvlášť od boľševickej revolúcie v Rusku a nástupu Hitlera k moci až podnes, už vyše 100 rokov, vidíme, že všetky ideológie, vlády a režimy postavené na marxizme a bojujúce proti cirkvi, zároveň likvidujú demokraciu, berú ľuďom a národom slobodu a porušujú ľudské práva. Alebo naopak – každá vláda, a autoritatívny režim, ktorý likviduje demokraciu, s občianskou slobodou ruší aj náboženskú. Zatiaľ čo Sociálne učenie Katolíckej Cirkvi a pápeži sa k tomu od konca 19. storočia jasne a opakovane vyjadrujú, v každej krajine a dobe sa nájdu kresťania, ktorí sú ochotní za tieto hodnoty bojovať a trpieť, aj takí ktorí z rôznych dôvodov takéto vlády a režimy podporujú. Bolo to tak za Stalina aj Hitlera, Brežneva a Husáka, počas našej „Sviečkovej“, a je to aj za Putina.

Je smutné, že nielen v ľavicových diktatúrach či na Západe, ktorý komunizmus nezažil, ale aj na formálne kresťanskom Slovensku máme viacerých kresťanov vrátane niektorých duchovných pastierov, ktorí v mene boja proti vágne definovanému „liberalizmu“ či za národné a sociálne hodnoty podporujú domácich skorumpovaných exkomunistov alebo aj agresívnu politiku bývalého dôstojníka KGB miliardára Putina. A nielen na Západe, ale aj na Slovensku máme dúhových liberálov, ktorým v politike viac vadí praktizujúci kresťan ako exkomunisti, a ktorí sa snažia cirkev a kresťanov z verejného života vytlačiť podobne ako to robili komunisti.

Slovenská cirkev vtedy a dnes

Počas nedávnej Covid-pandémie niektorí pomýlení kresťania a antivaxeri hovorili, že protipandemické opatrenia obmedzujúce bohoslužby sú bojom proti Cirkvi, podobným či ešte horším ako za komunizmu. Pritom ignorovali fakt, že tieto opatrenia i očkovanie podporil aj pápež, a kostoly boli pre verejnosť zatvorené aj vo Vatikáne. Viacerí z nich dnes podporujú Putina a ospravedlňujú jeho vojnu proti Ukrajine, ktorá je aj vojnou proti Bohu a celému svetu, ako povedal nedávno pápež František.

Preto treba pripomenúť náboženské slobody, ktoré komunistický režim zrušil, a ktoré teraz máme. Cirkev nemala slobodu menovať biskupov a vysviacať kňazov podľa vlastných potrieb, predpisov a želania kandidátov. Boli zakázané rehole, ktoré dnes robia množstvo sociálnej, kultúrnej, zdravotnej, vzdelávacej, duchovnej služby – samozrejme aj diecézni kňazi a v spolupráci s laikmi. Vtedy Stranou dosadený cirkevný tajomník schvaľoval aj opravu strechy na kostole, teraz sa kostoly slobodne stavajú. Bol zákaz tlačiť náboženskú literatúru, a za jej pašovanie bolo väzenie. Dnes jej máme koľko chceme. Náboženské vysielanie rozhlasu a televízie bolo nemysliteľné, dnes majú kresťania vlastné stanice a významné cirkevné udalosti a bohoslužby zo Slovenska či Vatikánu prenáša aj štátna televízia.

V čase Sviečkovej manifestácie bol našou inšpiráciou a morálnou autoritou Ján Pavol II. ktorý podobne ako iní pápeži jasne odmietal komunizmus (aj nacizmus), a zo svetových politikov R. Reagan a M. Thatcherová, ktorí sa v tom s ním zhodovali. Vedeli sme, že totalitnú diktatúru nám importovali z Moskvy. Alternatívou k našim komunistami ovládaným médiám boli zdroje zo slobodného sveta, najmä rozhlas ako Vatikán, Hlas Ameriky, BBC či Slobodná Európa, v Bratislave aj rakúska televízia. Dnes, keď máme slobodu, sú aj pre viacerých kresťanov hlavnými autoritami bývalý dôstojník KGB Putin, jeho protidemokratickou vládou ovládané ruské a pro-ruské „alternatívne“ médiá. Vrátane takých čo sa tvária super-kresťansky konzervatívne ale vystupujú proti pápežovi a ignorujú Sociálne učenie Katolíckej cirkvi. Prečo?

"Sviečková“ versus NATO

Stojac vedľa červenej sovietskej zástavy prirovnal 12. 3. 2015 expremiér Ján Čarnogurský demonštráciu proti USA a NATO k Sviečkovej manifestácii za náboženskú a občiansku slobodu. Tú však dnes máme aj vďaka USA a NATO. Komunistickú a Rusko-sovietsku propagandu tam pripomínal aj transparent „Nechceme NATO, chceme mier“. Podobné manifestácie, zjavne inšpirované proruskými zdrojmi a exkomunistami na čele s Ficom, sa rozhojnili niekoľko mesiacov pred 24. februárom 2022, keď exkomunista Putin zavelil na masívny útok proti Ukrajine. A pokračujú podnes. Paradoxom týchto „mierových“ manifestácií sú transparenty a ľudia podporujúci Rusko a Putina, ktorý vyvolal najväčšiu európsku vojnu od konca Druhej svetovej.

Pritom je tragické, že formálne kresťanské a už vyše 30 rokov slobodné Slovensko patrí ku štátom, kde najviac ľudí verí ruskej propagande, širi ju, a ospravedlňuje agresora. Preto treba stručne pripomenúť aspoň základné rozdiely medzi týmito manifestáciami.

•   25. marca 1988 (a potom 17. novembra 1989) komunistický režim hrubým násilím zakročil proti pokojným manifestujúcim. V roku 2020-23 šíria nenávisť ľudia slobodne manifestujúci proti Covidovým opatreniam, vláde a NATO, pričom viacerí z nich aj konajú násilne.

•   Aj USA a NATO robili chyby. Ale fakt je, že v štátoch, ktoré obsadili sa zväčšila miera slobody, demokracie, aj životná úroveň, zatiaľ čo vo všetkých ktoré obsadili Rusi, alebo tam dosadili Moskve podriadenú vládu, sa nastolila diktatúra a porušovanie ľudských práv. A v porovnaní so slobodným svetom zhoršila životná úroveň. Zo všetkých krajín ľudia utekajú, keď tam prídu Rusi alebo začnú vládnuť komunisti, z Afganistanu utekali, keď Američania odišli, a výrazne sa tam zhoršila miera slobody. Vojnou proti Ukrajine spustil Putin najväčšiu vlnu utečencov od konca 2. svetovej vojny, pričom svoje domovy opustilo nielen viac než 10 miliónov Ukrajincov, ale niekoľko sto tisíc odišlo aj z Ruska.

•   NATO aj USA od konca Studenej vojny výrazne znížili výdavky na zbrojenie. Znova zvyšovať ich začali v reakcii na ruskú vojnu proti Ukrajine. Ešte viac ich zvyšuje Rusko.

•   Rusi sa už vyše sto rokov od boľševickej revolúcie usilujú násilím zabrať cudzie územia, alebo pomocou miestnych komunistov dosadiť v iných štátoch Moskve podriadenú vládu. Už v čase vzniku ČSR podporovali útok maďarských komunistov Bélu Kúna. Chceli obsadiť Fínsko. S Hitlerom si rozdelili Poľsko a okupovali pobaltské štáty. Aj svojmu spojencovi Československu odňali Podkarpatskú Rus, ktorá pred vznikom ČSR nebola súčasťou Ruska, ale Rakúsko-Uhorska. Vojensky zakročili v Maďarsku a 21. augusta 1968 polmiliónová armáda riadená z Kremľa obsadila Československo.

Do NATO, ktoré vzniklo na obranu pred touto rusko-komunistickou rozpínavosťou, vstúpilo Slovensko slobodne na vlastnú žiadosť po týchto skúsenostiach. (pritom vstupné rokovania boli zo strany NATO pozastavené keď Mečiarova koalícia exkomunistov a nacionalistov hrubo porušovala demokratické princípy.)

•   Niekoľko desiatok vojakov nášho spojenca USA, ktorí sem prišli na cvičenie základe transparentnej zmluvy s vládou SR označovali za okupáciu, „zabúdajúc“ na to, ako nám 21. augusta 1968 Moskva proti vôli vlády aj občanov nadelila pol miliónovú okupačnú armádu. Posledných 150 tisíc jej ťažko vyzbrojených príslušníkov odišlo až po 22 rokoch. Zanechali vyrabované objekty, enviromentálne škody a komunistov, ktorí škodia podnes.

Pacem in terris – pápež a komunisti

Šéf československých komunistov Gottwald povedal v roku 1929 v parlamente: „Naším nejvyšším revolučním štábem je skutečně Moskva. ….. My se od ruských bolševiků do Moskvy chodíme učit, jak vám zakroutiti krk. A vy víte, že ruští bolševici jsou v tom mistry!“ Hlavnou výkonnou silou bola Čeka/NKVD/KGB, ktorej dôstojníkom bol aj súčasný ruský prezident Putin. Robili to v Rusku aj vo všetkých krajinách ktoré obsadili, a k tomu školili aj „inostrannych“ Moskve podriadených komunistov. Likvidovali tak aj Cirkev. Uväznili biskupov, kňazov a niekoľko tisíc rehoľníkov, ktorým zhabali a vyrabovali kláštory.

Po uchvátení moci a zhabaní cirkevných majetkov zriadili komunisti „Mierové hnutie katolíckeho duchovenstva“, ktoré robilo reklamu režimu a pomáhalo im ovládať cirkev. Svätá stolica udelila za podporu komunistom i členstvo v tomto hnutí exkomunikáciu. Združenie zaniklo v roku 1968.

V čase Studenej vojny a Kubánskej jadrovej krízy, ktorú vyvolala rozpínavosť sovietskeho Ruska napísal pápež Ján XXIII. encykliku Pacem in terris (Pokoj na zemi - 1963) V nej uvádza, že hlavnou príčinou vojen, obrovského utrpenia a množstva utečencov sú vlády, ktoré svojim občanom a iným národom berú slobodu.

Potom ako Moskva vojenskou okupáciou 21. 8. 1968 zmarila pokus Československa o demokratizáciu, komunisti v rámci tzv. „normalizácie“ obnovili aj provládne združenie katolíckeho duchovenstva. To si do názvu zobralo označenie encykliky Pacem in terris (PiT), ale konalo v priamom rozpore so sociálnym učením Katolíckej cirkvi, a proti slobode, ktorú encyklika spomína. Čelný predstaviteľ PiT vystúpil vtedy v televízii aj proti našej Sviečkovej manifestácii.

Mierové hnutie a ruská agresia

Dnes, keď si Ukrajina bráni slobodu za ktorú sme my manifestoviali na Sviečkovej, tu máme znova „mierové hnutie“, ktoré organizujú a inšpirujú exkomunisti, ich odchovanci, a ruské či pro-ruské dezniformačné médiá. Podporujú ich aj niektorí kresťania a „konzervatívci“ ignorujúci sociálne učenie Cirkvi, aj základný princíp, že skutočný pokoj vychádza zo spravodlivosti. Ignorujú slová encykliky Pacem in terris, ktorú spomínal aj Ján Pavol II., aj pápež František keď hovoril o príčinách súčasnej vojny. Ignorujú vyše 100 vyjadrení pápeža Františka vyzývajúceho na podporu Ukrajiny, ktorá „trpí pre vojnové zločiny“ , že sa musí brániť a na to potrebuje aj zbrane. Spomínajú len dva, ktoré, vytrhnuté zo súvislostí, možno použiť ako podporu ruskej interpretácie konfliktu.

Nie „špeciálnej operácie“, ale brutálnej vojny, ktorej cieľom je v mene ruského imperiálneho nacionalizmu upevniť Putinovu moc, obsadiť územie, zlikvidovať každého, kto sa považuje za Ukrajinca. Pri nej za rok spôsobili nielen nevyčísliteľné materiálne škody a desaťtisíce zabitých. Rusko podľa OSN na Ukrajine spáchalo celý rad vojnových zločinov, vrátane nezákonnej deportácie detí  Moskva sa na Ukrajine „dopustila celej škály porušení ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva,“ Správa zo 16. 3. 2023 hovorí, že k vojnovým zločinom z ruskej strany patria „útoky na civilistov a energetickú infraštruktúru, úmyselné zabíjanie, nezákonné zadržiavanie, mučenie, znásilňovanie a ďalšie sexuálne násilie a tiež nezákonné deportácie detí." Spolu s tým ide aj boj proti náboženskej slobode. Za rok vojny Rusi zničili alebo vyrabovali vyše 300 chrámov a cirkevných objektov, a na okupovaných územiach zakázali každú cirkev okrem pravoslávnej, ktorú riadi bývalý agent KGB Kirill podporujúci túto vojnu. (aj to je podobnosť s naším PiT v čase „Sviečkovej“)

Ale pomýlení a zmanipulovaní „mierotvorci“ žiadajú zastaviť podporu Ukrajiny, čo prakticky znamená súhlas s tým že ju Putin a jeho verchuška nemilosrdne ovládne a oberie o slobodu. Formálne kresťanské Slovensko má takých nadpriemerne veľa. Je veľmi smutné vidieť medzi nimi aj kresťanských „konzervatívcov“, ktorí zažili z Moskvy riadenú diktatúru, proti akej sme so sviečkami manifestovali 25. marca 1988.