V jednej z biblických kníh – Prvá kniha Samuelova sa nachádza pre nás otcov jedno veľmi veľké ponaučenie. Je tam spomínaný starý kňaz Eli a jeho dvaja mladí synovia, taktiež kňazi. Najprv je však v tejto knihe zachytený príbeh Anny, ktorá bola neplodná. Na základe jej vrúcnej modlitby s prisľúbením dania dieťaťa do služby Bohu a Eliho požehnania, sa jej však narodí Samuel, ktorý sa stane veľkým Božím mužom. Neskôr, po Eliho ďalšom požehnaní za to, že Anna chlapca Samuela dala do služby Bohu, sa jej narodia aj ďalšie deti. Na pozadí tohto príbehu sa však odohráva iný príbeh s dramatickým koncom.

Eli, ako skúsený Boží muž, ktorý vedel napr. Samuela voviesť do počúvania Božieho hlasu, alebo napr. cez ktorého požehnania Boh konal v Anninom živote, sa začal dopúšťať zla. Zla spôsobeného nie konaním, ale nekonaním, resp. nedostatočným konaním, ktoré bolo dôvodom pádu celej jeho rodiny nielen počas jeho života, ale aj naprieč ďalšími generáciami jeho rodu. Kniha uvádza, že Eliho synovia boli ničomníci, nedbali na Boha a k ľudu sa nesprávali podľa kňazského poriadku. Brali z obiet prinášaných Bohu v prospech seba nad rámec zákona, teda okrádali Boha i obetujúci ľud: „Hriech tých mládencov bol veľmi veľký pred Hospodinom, lebo tí muži znevažovali Hospodinove obetné dary.“ (1Sam 2,17 SEB). Kniha ďalej uvádza: „Hoci bol Eli už veľmi starý, musel počúvať o všetkom, čo robili jeho synovia celému Izraelu, i o tom, ako spávali so ženami, ktoré slúžili pri vchode do stanu stretávania. Dohováral im: ‚Čo to vyčíňate? Od všetkého ľudu počúvam o vás samé zlé veci. Prestaňte s tým, synovia moji! Nie je to dobrá správa, čo sa, ako počúvam, šíri o vás medzi Hospodinovým ľudom. Keď sa niekto prehreší proti človeku, súdiť ho bude Boh, ale ak niekto zhreší proti Hospodinovi, kto sa ho zastane?‘ Oni však neposlúchali svojho otca, preto sa Hospodin rozhodol, že ich usmrtí.“ (1Sam 2, 22-25 SEB).

Keďže toto zlo pokračovalo, Boh k Elimu cez ústa jedného proroka prehovoril takto: „‚Prečo si svojich synov vážiš viac než mňa a kŕmiš ich tým najlepším z každej obety môjho izraelského ľudu?‘  Preto takto znie výrok Hospodina, Boha Izraela: ‚Povedal som síce, že tvoj dom a dom tvojho otca budú trvalo predo mnou konať službu, no teraz znie výrok Hospodina: Uctím si len tých, čo si uctia mňa. Tých, čo si nevážia mňa, nebudem si vážiť ani ja. Blíži sa čas, keď odseknem rameno tebe i tvojmu rodu, takže v tvojom rode nebude starca. Uvidíš trápenie, ktoré postihne príbytok pri všetkom dobrom, čo Boh urobí Izraelu. No v tvojom dome už starca nebude. Jedného ti však nevyhubím spred svojho oltára. Pripravím ťa o zrak a utrápim ti dušu. Všetci potomkovia tvojho rodu však zomrú v mužnom veku. Znamením ti bude to, čo postihne oboch tvojich synov, Chofniho a Pinchása: obaja zomrú v jeden deň.  Ustanovím si verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a zmýšľania. Dám mu trvalý dom; ustavične bude konať službu pred mojím pomazaným kráľom. Kto zostane z tvojho domu, príde sa mu pokloniť, aby dostal strieborniak alebo peceň chleba. Ponúkne sa: Zaraď ma, prosím, do niektorej kňazskej triedy, aby som mal čo dať do úst.‘“ (1 Sam 2, 29-36 SEB).

Neskôr k týmto tvrdým slovám Boh cez ústa mladého Samuela, schopného už rozoznať Boží hlas, dodal: „V Izraeli urobím také niečo, že kto o tom počuje, bude mu zunieť v oboch ušiach. V ten deň dopustím na Eliho všetko, čím som kedy hrozil jeho domu. Chcem mu oznámiť, že som pre jeho vinu vyriekol nad jeho domom neodvolateľný rozsudok. Vedel totiž, že jeho synovia si zasluhujú odsúdenie, no on ich nekarhal. Preto som prisahal Eliho domu, že jeho vinu nebude možné nikdy odstrániť ani obetami, ani darmi.“ (1Sam 3, 11-14 SEB).

Keď si Eli vypočul od Samuela tieto slová, nakoľko Samuela donútil mu ich povedať, nezjednal nijakú nápravu, ale len bezmocne skonštatoval: „On je Hospodin. Nech urobí, čo uzná za dobré.“ (1Sam 3,18 SEB). V podstate Božie slová Eli schválil, akoby povedal na ne „Amen“. Tu je už zjavné, že kým v počiatku bola z jeho strany aspoň nejaká snaha o usmernenie synov, teraz už mu situácia celkom prerástla cez hlavu.

Božie slová sa v živote Eliho naplnili, keď pri jednej z vojenských porážok Izraela padli aj jeho obaja synovia a Filištínci ukoristili aj Božiu archu, čo bola s nimi. Keď Elimu doniesli o tom správu, spadol a zlomil si väzy. Na túto zlú správu doplatila aj žena Eliho syna Pinchasa, ktorá bola tehotná a pre hroznú správu o smrti jej manžela a svokra a ukoristení Božej archy prišiel na ňu predčasný pôrod, pri ktorom zomrela.

Z tohto príbehu je možné vyvodiť si jedno poučenie. Nesmieme naše deti milovať takým spôsobom, že budeme prehliadať ich zjavné morálne nedostatky, ktoré im môžu spôsobiť, možno nie hneď, ale časom, veľké životné problémy. Môže ísť napr. o závislosti, nezriadenú sexualitu, nezodpovedné riskovanie so životom, zahrávanie sa z rôznymi okultistickými vecami, honba za bohatstvom, krásou, či mocou a pod. Ak by sme to robili, vina by nepadla na nikoho iného ako nás samých, obdobne ako pri Elim. Bol to práve on, ktorý mal autoritu nad synmi, ktorú mal aj používať primerane potrebe. Jeho synovia mali dôležitý úrad kňazov, ktorým pohoršovali a navádzali na zlé celý izraelský národ. Ich povinnosťou bolo robiť pravý opak, dobrom byť vzorom celému národu. Teda našu autoritou máme v životoch našich detí múdro a v prípade potreby i dôrazne využívať.

„Pane, pomôž nám, otcom, poznať, kedy a ako máme vyžadovať disciplínu v našich rodinách. Daj, aby nás neovládol hnev a nestratili sme nad sebou kontrolu, ale aby sme veľkoryso a pokojne urobili nevyhnutné kroky pre dobro tých, ktorých milujeme. Amen.“ (Knižka Modlitieb otcov, str. 21).

V prvom blogu na tému Návratu otcov k otcovstvu podľa otcovstva Nebeského Otca sme sa venovali nášmu prístupu k deťom. V druhom blogu zase našej všeobecnej úlohe otcov a z nej plynúcich zodpovedností. V treťom blogu sme sa pozreli na zodpovednosť otcov za vedenie detí v ich živote viery a za aplikáciu viery v prospech detí. V štvrtom blogu sme si predstavili otca ako kňaza, proroka a kráľa. Témou piateho blogu bolo znechutenie a vytrvalosť. V šiestom blogu sme si za vzor zobrali sv. Jozefa. V siedmom blogu sme hovorili o otcovstve pod vedením a s pomocou Ducha Svätého.