Prečo bojujem proti usmerneniu o zmene pohlavia
Dňa 06.04.2022 bolo vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR publikované Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike, ďalej ako „Odborné usmernenie“ a v nadväznosti naň bol prijatý aj Štandardný postup pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom (F64.0), ďalej ako „Štandardný postup“.
Lekársky posudok k „zmene“ pohlavia
Odborné usmernenie upravuje aj vydanie lekárskeho posudku o zmene pohlavia osobe s transsexualizmom. Takýto posudok sa vyžaduje k písomnému vyhláseniu k zmene mena a priezviska a k žiadosti na zmenu právnej identity zmenou rodného čísla.
Podľa Odborného usmernenia bude môcť lekár osobe trpiacej transsexualizmom vydať lekárske potvrdenie o zmene pohlavia, ak vykonané diagnostické vyšetrenia podľa štandardného postupu preukázateľne potvrdzujú diagnózu F 64.0 (transsexualizmus), ak osoba trpiaca transsexualizmom podpísala informovaný súhlas a:
- „podstúpila chirurgický výkon zmeny pohlavných orgánov alebo sekundárnych pohlavných znakov, ALEBO
- podstúpila hormonálnu liečbu v trvaní najmenej jeden rok a s časovým odstupom najmenej jeden rok od začatia hormonálnej liečby, počas ktorého žila v role opačného pohlavia, písomne vyjadrila ošetrujúcemu lekárovi skutočnosť, že počas tohto obdobia nadobudla presvedčenie, že trvalá, celoživotná a nezvratná zmena jej právnej identity, mena a priezviska je pre ňu jediným možným riešením; PRIČOM VŠAK hormonálna liečba najmenej jeden rok sa nevyžaduje, ak je u osoby s transsexualizmom kontraindikovaná“
Riziká formálnej zmeny pohlavia
Z uvedeného vyplýva, že potvrdenie od lekára, ktoré bude slúžiť na zmenu mena a zmenu rodného čísla, a teda formálne získanie identity opačného pohlavia bude možné aj v prípadoch, kedy osoba trpiaca transsexualizmom nepodstúpila ani chirurgický zákrok smerujúci k odstráneniu pohlavných orgánov, ani neužívala hormóny opačného pohlavia.
Formálna zmena pohlavia, teda bude umožnená aj mužom, ktorí o sebe tvrdia, že sú ženy, ale z fyzického hľadiska sú muži, majú mužské pohlavné orgány a druhotné pohlavné znaky a ženám, ktoré o sebe tvrdia, že sú muži, ale z fyzického hľadiska sú ženy, majú ženské pohlavné orgány a ženské druhotné pohlavné znaky.
Toto by v praxi viedlo k situáciám, kedy by žena s formálne nadobudnutou identitou muža (meno, rodné číslo) mohla porodiť dieťa, ale aj k situáciám, kedy by sa muži s formálne nadobudnutou identitou ženy mohli domáhať vstupu do ženských šatní, ženských WC, umiestnenia do ženských oddelení ústavov na výkon väzby alebo trestu odňatia slobody, domovov sociálnych služieb alebo zdravotníckych zariadení.
Prijatie štandardného postupu
Odborné usmernenie sa neaplikovalo až do prijatia Štandardného postupu.
Štandardný postup škandalóznym spôsobom podpísal dočasne poverený minister Lengvarský v čase, kedy bolo zrejmé, že mu bude poverenie odňaté, a to aj napriek kritike veľkej časti odbornej obce a nesúhlasu koaličných partnerov a verejnosti.
Štandardný postup upravuje postup pri diagnostike pacienta trpiaceho transsexualizmom, intervenčnú fázu, ako aj posudkovú činnosť.
Štandardný postup obsahuje aj kontraindikácie pre hormonálnu „liečbu“. Podľa štandardného postupu: „Absolútnou kontraindikáciou tohto typu hormonálnej liečby je gravidita, relatívnymi sú závažná hypertenzia, syndróm spánkového apnoe a polycytémia.“ Nie je však vylúčené, či v konkrétnych prípadoch nebudú ako kontraindikácia uznané aj iné okolnosti. Všetko tak nasvedčuje tomu, že v praxi nebude pri získaní lekárskeho posudku k zmene pohlavia problém vyhnúť sa chirurgickému zákroku, ako aj užívaniu hormónov.
Ideologická terminológia v Štandardnom postupe
Okrem toho v Štandardnom postupe vidím aj ďalšie problémy. Štandardný postup používa terminológiu, ktorá sa aj laikovi zdá byť ideologicky ovplyvnená, ide napr. o tieto pojmy:
- „AFAB jedinci s ženským pohlavím prisúdeným pri narodení (Individuals Assignedas Female at Birth)“
- „AMAB jedinci s mužským pohlavím prisúdeným pri narodení (Individuals Assignedas Male at Birth)“
- „GAHT rod potvrdzujúca hormonálna liečba (Gender Affirming Hormonal Treatment)“
Už len použitie takýchto definícií navodzuje dojem, že Štandardný postup nevychádza z toho, že skutočnosť, či sa jedinec narodil ako muž alebo ako žena je nespochybniteľný biologický fakt, ale použité definície navodzujú, že pohlavie je deťom pri narodení niekým „prisúdené“.
Za pochybné považujem aj použitie termínu „rod potvrdzujúca hormonálne liečba“. Navodzuje totiž dojem, že niekto, kto sa narodil ako muž môže byť v skutočnosti žena a preto aby sa „potvrdilo že je žena“ má podstupovať „hormonálnu liečbu“. Takúto konštrukciu považujem za úplne nezmyselnú, keďže skutočnosť, či je niekto muž alebo žena vyplýva z každej bunky človeka a podstupovanie hormonálnej „liečby“ tento fakt nijakým spôsobom neovplyvní.
Problematické je aj vymedzenie pojmu „transrodová osoba.“ Podľa Štandardného postupu: „Transrodová osoba: je rodovo nekonformná osoba, respektíve osoba, ktorej rodová identita prekračuje rámec rodovej binárnosti, čiže v našej kultúre a historickom období zaužívané, konvenčné alebo stereotypne vnímané kategórie mužskosti a ženskosti. Koncepčne ide o omnoho širší pojem ako transsexualizmus.“ Autori Štandardného postupu sa opäť snažia navodzovať dojem, že transrodová osoba je niekto, kto len nesúhlasí s tým, aké stereotypy spoločnosť prisudzuje svojim členov v závislosti od ich pohlavia. Podsúvanie takéhoto významu pritom popiera fakt, že pohlavie / rod sú biologicky dané, exaktne zistiteľné a neodvíjajú sa od subjektívnych predstáv spoločnosti.
Štandardný postup tiež na viacerých miestach zdôrazňuje, že je potrebný „nepatologizujúci prístup.“ Navodzuje to dojem, ako keby transsexualizmus nebol choroba, patológia. Som presvedčený, že ľudia trpiaci diagnózou transsexualizmu si zaslúžia, aby sa ich diagnóze venovala náležitá pozornosť a aby dostali kvalitnú liečbu. Podsúvanie, že transsexualizmus nie je patológiou, ale slobodnou voľbou jednotlivca, neprispeje ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ale práve naopak, k utvrdzovaniu osoby trpiacej transsexualizmom v presvedčení, ktoré je prejavom choroby, ktorou trpia.
Diagnostika podľa Štandardného postupu
V Štandardnom postupe v časti Patofyziológia sa uvádza, že „transrodové osoby sa odlišujú od netransrodových osôb v objeme subkortikálnych oblastí mozgu a v povrchových oblastiach... majú teda iný mozgový fenotyp. Od rodovo kongruentných jedincov sa líšia napríklad v neuronálnych sieťach, ktoré sprostredkovávajú cerebrálnu reprezentáciu vlastnej telesnej schémy. Rozdiely možno nájsť v pregenuálnom anteriórnom kortexe cingula, v temporo- parietálnej junkcii a v area fusiformis, respektíve sa ukazuje, že transrodové osoby majú nižšiu štrukturálnu a funkčnú konektivitu medzi anteriórnym cingulom a precuneom a v pravej okcipito-parietálnej kôre...“
Z uvedeného mi vyplýva, že existujú exaktne zistiteľné znaky súvisiace s diagnózou transsexualizmu. V Štandardnom postupe sa však v rámci diagnostikovania ochorenia transsexualizmu nespomína žiadne preverenie, či u jednotlivca, ktorý o sebe tvrdí, že nie je konformný so svojim rodom, sú uvedené fyziologické znaky prítomné alebo nie. Príde mi preto nepochopiteľné, že bez toho, aby sa skúmalo, či sú u jednotlivca napr. prítomné zmeny v mozgu a či je možné dosiahnuť ich zmiernenie, odstránenie a podobne, sa u niektorých ľudí trpiacich transsexualizmom pristupuje k odstráneniu alebo nenávratnému zmrzačeniu ich zdravých telesných orgánov.
Namiesto toho, aby sme sa pokúšali týmto ľuďom trpiacim závažnou a kvalitu života znižujúcou duševnou chorobou poskytnúť skutočnú liečbu, ponúkame im poškodzovanie ich fyzicky zdravého tela tak, aby sa zdravé telo priblížilo prejavom chorej mysle.
Hoci nie som lekár, som presvedčený, že táto téma, týkajúca sa poskytovania zdravotnej starostlivosti by mala byť verejnosti komunikovaná zrozumiteľne a bez ideológie, ktorá popiera biologickú podstatu človeka a skutočnosť, že každý človek sa narodí buď ako muž alebo ako žena.
Aké kroky som zatiaľ podnikol
- Opakovane som vyzýval na odvolanie ministra Lengvarského.
- Zaslal som Eduardovi Hegerovi, poverenému vedením Ministerstva zdravotníctva interpeláciu, v ktorej sa pýtam na vyššie popísané nejasnosti ohľadom Štandardného postupu a zároveň sa pýtam, kedy budú Odborné usmernenie a Štandardný postup zrušené. Písomnú odpoveď po jej obdržaní zverejním.
- V rámci Hodiny otázok som sa Eduarda Hegera povereného vedením Ministerstva zdravotníctva pýtal na zrušenie Odborného usmernenia a Štandardného postupu.
Od Eduarda Hegera, ktorý v minulosti sám Odborné usmernenie kritizoval, očakávam jeho čo najskoršie zrušenie a budem ho k tomu opakovane vyzývať. Ponechanie Odborného usmernenia v platnosti by som zo strany Eduarda Hegera považoval za úplnú stratu tváre a podvod na voličoch.
