Má za cieľ to, čo ľudia očakávajú: zabávať ich. A to aj neočakávaným spôsobom, alebo hlavne tak. Časté a rozmanité zvraty v dejstve sú pre jeho choreografiu typické.

Nezriedka imituje prácu. Napríklad ako stavbár nesie rebrík, točí sa doprava-doľava, pritom rebríkom udiera svojich kolegov... S rebríkom len vyzerá ako stavbár, v skutočnosti nič nestavia. Opäť prináša len to, čo publikum očakáva: uvoľnenie, exhibíciu, show.

Predstavuje akési intermezzo medzi vystúpeniami iných artistov, ktorí naozaj predviedli niečo výnimočné, hodnotné, namáhavé, s prislúchajúcou dávkou napätia.

Netvrdím, že klaun sa nenamáha. Imitovať prácu býva často náročnejšie než práca samotná. To isto potvrdia niektorí pracujúci v home-office.

Klaun prináša odľahčenie. Všetko je dovolené, všetko sa môže, ale sranda musí byť.

Pozor, klaun nie je šašo.

Ten, ako si ho pamätáme z rozprávok, sedí kráľovi pri nohách. Býva síce na smiech, ale zvykne prinášať niečo pozitívne. Takisto vie odľahčiť napätú atmosféru medzi prítomnými. No vie aj verejne povedať o kráľovi to, čo treba, a čo sa (mu) iní boja povedať. Šašo býva aj radcom. Síce svojským, ale pritom vtipným, múdrym, bystrým... A nenosí masku.

Klaun má vždy masku. Nepoznáte jeho pravú tvár. Nevidíte mu do duše, nevyznáte sa v nej. Je záhadou. Vlastne nie je podstatná.

Nepoužíva Slovo ako svoj hlavný vyjadrovací prostriedok. Dôležitejšie sú gestá, pózy, inscenácia. Nimi sa vyjadruje veľmi expresívne.

Avšak jeho posolstvo je vyprázdnené, nekonzistentné, bez kontinuity. Oblečený leda-bolo je poslom prázdnoty, zmätku, ambivalencie.

Inak je to umelec. Nadaný interpretovať všemožné aj nemožné. Schopný geniálne zahrať hocikoho a hocičo. Vie imitovať, predstaviť ilúziu ako realitu. Majster improvizácie.

Je ikonou. Preto často býva na plagátoch cirkusu. A väčšinou iba on.

Hoci v slede jednotlivých vystúpení cirkusového predstavenia pôsobí ako nesúrodý prvok, určitá disonancia, v skutočnosti nekoná deštrukčne. Nie je proti cirkusu. Je jeho súčasťou.

Obrázok: pixabay.com