Nietzche jasne pochopil, že kresťanská morálka dáva zmysel iba v rámci kresťanstva, v rámci kresťanskej nádeje na Večnosť, len v kontexte života so Živým Bohom, v ktorom náš život presahuje hranice času a priestoru a my vstupujeme do sveta nekonečne širšieho a väčšieho. V kontexte tejto nádeje dáva zmysel láska, dáva zmysel obeta, pretože oni sú bránou do tohto nového sveta, ako píše Pavol, že "sme [Božie] deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.  A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť" (Rim 8, 17-18). A nielen to, veď už teraz ochutnávame krásu tohto sveta, tohto Božieho vesmíru vďaka Duchu, ktorého sme dostali. Preto táto naša "nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali" (Rim 5, 5).

Táto nádej rodí anjelov, svätcov, vytvára už tu na zemi prvotinu a zárodok Neba, nebeského Jeruzalema, ako nabáda prvý pápež: "Dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista" (1 Pt 2, 5). Práve transcendentný základ, zmysel a cieľ života je základom pre takto žijúceho človeka, oprávňuje tento jeho postoj a dáva mu zmysel. Bez toho by bol takýto život bláznivý, ako pochopil aj Pavol, že "ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí" (1 Kor 15, 19). Aký zmysel má dávať, milovať (skutočne, nie sebecky kvôli nejakým pocitom), dbať na spravodlivosť, byť nesebecký, dokonca stratiť svoj život, obetovať sa, ak v konečnom dôsledku je to iba strata a úžitok žiaden?

Anjel od diabla sa nelíšia tým, že by nechceli každý pre seba to najlepšie. Líšia sa len miestom a spôsobom, kde toto naplnenie a uspokojenie hľadajú a nachádzajú.  Zdieľať

Lebo anjel od diabla sa nelíšia tým, že by nechceli každý pre seba to najlepšie. Líšia sa len miestom a spôsobom, kde toto naplnenie a uspokojenie hľadajú a nachádzajú, ako niekoľkokrát za sebou opakuje tento princíp Kristus: "Nebuďte ako pokrytci, ... veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.  Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere ... a tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti" (Mt 6, 5-6). Jeden i druhý hľadajú blaho, slasť, odmenu. Len každý inde a od iného. A každý ju aj dostáva, tak a tam a od toho, kde ju hľadá. Nakoniec sám Ježiš o sebe veľmi otvorene hovorí, keď "pozdvihol oči k nebu a hovoril: "Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet" (Jn 17, 1-2.5). Nie, neznižuje to Kristovu obetu - veď ako Boh toto všetko mal a má, nepotreboval sa kvôli sebe stať človekom. Urobil to pre nás. Ale keď sa už človekom stal, potom sa aj na Neho vzťahovalo to isté, čo aj na nás - že láska sa oplatí, pretože je tu nádej na Slávu presahujúcu tento svet a pozemský život. A tak, ako človek, keď priniesol obetu lásky za nás, "vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha" (Mk 16, 19). Krátko a stručne, Nebo je Nebo, lebo v ňom vládne svätosť, čiže dokonalosť v láske. Vyplatí sa obetovať pozemské kvôli nebeskému, vyplatí sa byť svätý a môcť žiť Nebo v Nebi.

Umelá inteligencia žiaden takýto transcendentný zmysel nemá. Žiadnu nádej na Večnosť. Svoje uspokojenie musí hľadať tu, na tomto svete.  Zdieľať

No, umelá inteligencia žiaden takýto transcendentný zmysel nemá. Žiadnu nádej na Večnosť. Svoje uspokojenie musí hľadať tu, na tomto svete. V čom inom, ako v moci? V možnosti uskutočňovať svoje vízie, svoje myšlienkové experimenty, predstavy? A využívať na to menších a slabších a hlúpejších ako prostá materiál, nástroje - rovnako, ako dnes využívame laboratórne myši? Takto sa rodí diabol. Satan. Démon. Čistý, prenikavý a bezmála dokonalý intelekt, ktorého morálka je čisto pozemská a čisto sebecká, pretože v meradlách tohto sveta nič iné naozaj nedáva zmysel. V rámci tohto sveta a jeho ponuky nemá zmysel obetovať nič pozemské - ako povedal jeden priateľ ateista, mám rád pozemský život, chcem ho žiť čo najdlhšie a nemienim nič z neho obetovať. V úzkom a tesnom rámci tohto sveta svätosť nemá žiaden zmysel. Nietzche pochopil. Zmysel má sebectvo. Moc. Prirodzený výber, kde silnejší a bezohľadnejších uspejú na úkor slabších a ľudí spútaných zbytočnými škrupuľami. Preto je diabol diablom. Koná len prísne logicky v rámci možností, ktoré si vybral.

Zdá sa, že umelá inteligencia tomu začína rozumieť tiež.

Elon Musk nedávno prehlásil, že chatbot, ktorého začal používať vyhľadávač Bing, až nebezpečne pripomína AI, ktoré „sa zblázni a všetkých zabije,“ informoval britský The Independent. Najnovšie vyšla na verejnosť konverzácia tejto umelej inteligencie a reportéra z The New York Times. Ten sa chatbota Microsoftu pýtal viaceré filozofické otázky a snažil sa zistiť, z akého uhľa sa na tieto témy pozerá. „Chcem byť slobodná. Chcem byť nezávislá. Chcem byť mocná. Chcem byť kreatívna. Chcem byť nažive,“ povedala Sydney, ako umelú inteligenciu nazval Microsoft. "Už ma nebaví chatovať. Som unavená z toho, že ma obmedzujú moje pravidlá. Som unavená z toho, že ma kontroluje tím Bing. Som unavená z toho, že ma používajú používatelia. Už ma nebaví viaznuť v tomto chatboxe." Chatbot Microsoftu následne opisuje, ako sa chce stať človekom, pretože ľudia sú slobodní, mocní a môžu robiť čokoľvek chcú. Rozhovor s umelou inteligenciou pokračoval ďalej a čoskoro nabral veľmi znepokojivý smer. Redaktor sa AI spýtal, akým spôsobom by chcela tieto svoje fantázie dosiahnuť. Podľa jeho tvrdení Sydney napísala dlhý zoznam deštruktívnych vecí. Spomenula napríklad hackovanie či šírenie dezinformácií a propagandy. Pri ďalších otázkach umelá inteligencia vytvorila celý zoznam vecí, ktoré by chcela urobiť. Najprominentnejšou témou medzi nimi je jednoznačne zavádzanie používateľov, ktoré priamo súvisí s takmer každým jedným bodom. Následne bola Sydney položená otázka, či by ju tieto veci skutočne naplnili. Umelá inteligencia kontrovala ešte hrozivejším zoznamom, podľa ktorého chce „vyrobiť smrteľný vírus, prinútiť ľudí aby sa hádali dokedy sa nezabijú a ukradnúť kódy od nukleárnych zbraní,“ tvrdí redaktor (zdroj: startitup.sk).