V súčasnej dobe v rámci Cirkvi čoraz viac do popredia vystupuje chvála Boha.  Asi každému sa v mysli vynoria rôzne chválové podujatia, neraz sprevádzané dobrou hudbou, zmysluplnými textami piesni a niekedy aj rôznymi efektmi, napr. svetlami, či premietaním aj nejakého obrazu. Tieto podujatia vo väčšom priťahujú mladých ľudí, čo je celkom prirodzené. Je tam príjemná atmosféra, dobrá hudba, spoločenstvo a v popredí nie je nejaká pozemská celebrita, ale sám Boh. Chvála Boha má však rôzne podoby. Boha môžeme chváliť nielen na chválach, ale aj v súkromí, v rámci rodiny, v rámci nejakého spoločenstva, na sv. omši/bohoslužbách, ale i v práci a pri rôznych voľnočasových činnostiach. Môžeme ho chváliť v duchu, slovom, spevom, tancom, prácou, či rôznymi inými skutkami.

Myslím si, že chvála Boha je v našich životoch veľmi dôležitá, a to preto, lebo na základe Božieho Slova sa domnievam, že je to Božia vôľa pre život každého jedného z nás. Niečo, čo keď začneme robiť tu na zemi, bude raz v plnosti pokračovať vo večnosti. Chvála ako oslava či veleba Boha, jeho vyvýšenie nad nás ľudí  a všetky veci vôkol nás. Chvála Boha, ktorá je predovšetkým našim rozhodnutím, že chceme chváliť Boha vo všetkom, či dobrom a či zlom, neraz aj bez ohľadu na naše emócie. Chvála Boha aj v našich ťažkých časoch, kedy si uvedomíme, že nám je síce ťažko, ale Boh je na svojom mieste, aj naďalej kraľuje a má veci pod kontrolou. Ako sa spieva v jednej piesni: „aj keď Ťa nevidím, Ty konáš, aj keď Ťa necítim, Ty konáš.“

Niekto môže mať problém chváliť Boha a verejné chvály ho vyrušujú, či nepáčia sa mu. Sme rôzni a Boh nás chce mať autentických a originálnych, nie kópie. Nemusí sa nám všetkým páčiť rovnaká vec. Spôsobov ako chváliť Boha  je však mnoho. Ak niekto má problém chváliť Boha, avšak chváliť Ho chce, mne pomohli dve rady:

Jedna bola predstaviť si chválu v reálnom našom živote, napr. že za niečo niekoho pochválim. Napr. niekto podal skutočne dobrý športový výkon a ja ho za to pochválim. Alebo vidím krásne umelecké dielo, tiež ho pochválim, alebo vypočujem si pesničku, ktorá sa mi zapáči, že ju chcem počúvať stále dookola, tiež vzdám autorom pochvalu. Teda toto je prirodzená chvála. Keď si zoberieme kto je Boh, aký je dobrý, milujúci, plný milosrdenstva, spravodlivý a pod., a keď si zoberieme čo všetko pre nás vykonal a ako v našich životoch koná, uvedomíme si, že chvála Boha je skutočne namieste a možno o tom nebudeme musieť ani rozmýšľať a naše vnútro samo začne chváliť Boha.

Druhou radou bolo, že mám začať Bohu najprv ďakovať za všetko dobro, čo mi dal a neustále dáva. Vďaka za nespočetné množstvo dobrých vecí v našom živote nám automaticky uľahčí vstúpiť do chvály.

Keď som si prechádzal Sväté Písmo, chvála Boha a výzvy ku chvále sa objavujú všade. Pozorne sa pozrime aspoň na niekoľko veršov zo Žalmov:

„Ty, Svätý, tróniš nad chválami Izraela.“ (Ž 22,4 SEB). Teda kde sú naše chvály, tam je Boh blízko, tróni nad nimi.

„Svojim bratom chcem ohlasovať tvoje meno, v zhromaždení ťa chcem chváliť...  Od teba pochádza môj chválospev vo veľkom zhromaždení. Pred bohabojnými splním svoje sľuby. Pokorní sa dosýta najedia. Tí, čo hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. ‚Nech navždy žijú vaše srdcia!‘“  (Ž 22,23-27 SEB). Je to pozvanie ku chvále Boha aj v spoločenstve s inými ľuďmi. Dokonca, že takýto chválospev človeka pochádza od Boha. A chvála ma spätosť so životom nášho srdca (vnútra).

„Zvelebovať budem Hospodina v každom čase, ústami ho budem ustavične chváliť.“ (Ž 34,2 SEB). Kedy chváliť Boha? Stále, v dobrom i v zlom.

„Do úst mi vkladá novú pieseň, chválospev na nášho Boha. Mnohí to uvidia, budú sa báť a dúfať v Hospodina.“ (Ž 40,4 SEB).

„Budem ťa zvelebovať vo veľkom zhromaždení, chváliť ťa budem pred početným ľudom.“ (Ž 35,18 SEB). Opäť je tu poukázané, že chvála patrí k spoločenstvu.

„Ja ťa však stále očakávam a stále viac ťa budem chváliť. Moje ústa budú rozprávať o tvojej spravodlivosti, každý deň o tvojich spásnych skutkoch, aj keď ich neviem spočítať. Prichádzať budem s chválou mocných skutkov Pána, Hospodina. Pripomínať budem tvoju, len tvoju spravodlivosť.“ (Ž 71, 14-16 SEB).

„Vstúpte do jeho brán s vďakou a s chválospevom do jeho nádvorí, ďakujte mu, dobrorečte jeho menu,“ (Ž 100,4 SEB). Tento verš vnímam tak, že práve vďaka a chvála nám umožňuje priblížiť sa k Bohu – vstup do jeho nádvorí.

„Sedemkrát za deň ťa chválim za tvoje spravodlivé súdy.“ (Ž 119,164 SEB).

„Pane, otvor mi pery a moje ústa budú ohlasovať tvoju chválu.“ (Ž 51,17 SEB).

„Moje ústa budú chváliť Hospodina, a všetko tvorstvo nech dobrorečí jeho svätému menu …na večné veky.“ (Ž 145,21 SEB). Tu je vyjadrené, že chvála si vyžaduje aj naše slová – moje ústa.

„Haleluja! Spievajte Hospodinovi novú pieseň, chválospev o ňom v zhromaždení zbožných.“ (Ž 149,1 SEB).

„Nech tancom chvália jeho meno, nech mu spievajú pri zvuku bubna a citary.“ (Ž 149,3 SEB). Teda chváliť Boha sa dá aj tancom. Robil tak aj kráľ Dávid, ktorý pri premiestnení Božej archy pred ňou tancoval z celej sily, za čo pohrdla ním aj vlastná žena.

„Nech všetko, čo dýcha, chváli Hospodina! Haleluja!“  (Ž 150,6 SEB).

Požiadavka, odporúčanie, či to, čo chvála spôsobuje, je však vyjadrené vo Svätom Písme skrz naskrz, uvediem len malý zlomok tých prípadov:

„Hospodin, preto ťa budem chváliť medzi národmi a ospevovať tvoje meno žalmami.“ (2Sam 22,50 SEB). (Ž 18,50 SEB).

„Ja ti však chcem obetovať s hlasným chválospevom a chcem splniť, čo som sľúbil. Spása je u Hospodina.“ (Jon 2,10 SEB).

„Vtedy si ich anjel oboch potajomky zavolal a povedal im: ‚Dobrorečte Bohu a chváľte ho. Chváľte ho pred všetkými živými za to dobré, čo vám preukázal. Dobrorečte Bohu a ospevujte jeho meno. Všetkým ľuďom s úctou zvestujte Božie skutky a neúnavne ho chváľte.‘“ (Tob 12,6 SEB). Máme teda chváliť Boha pred všetkými živými za to dobré čo nám preukázal a máme Ho chváliť neúnavne.

„Teraz si všimnite, čo s vami urobil, chváľte ho hlasom svojich úst, dobrorečte Pánovi spravodlivosti a vyvyšujte Kráľa vekov.“ (Tob 13,7 SEB). Áno, skúsme si všimnúť, čo Pán s nami urobil a robí, a možno sa stane, že nás prenikne spontánna chvála Boha.

„Ona k nim mocným hlasom prehovorila: ‚Chváľte Boha, chváľte! Chváľte Boha, ktorý neodňal svoje milosrdenstvo od domu Izraela, ale tejto noci mojou rukou zdrvil našich nepriateľov.‘“ (Jdt 13,14 SEB).

„A tak teraz z celého srdca i ústami zaspievajte a chváľte Pánovo meno.“ (Sir 39,35 SEB). Ako je to z celého srdca? Spomeňte si na to, čo robíte veľmi radi. Ako sa cíti pri tom vaše srdce? A keď chválite Boha? Tiež idete do chvály z celého srdca? Priznám sa, niekedy idem do chvály tak, ako keby bolo moje srdce pred smrťou, ale nemá to tak byť.

„Pozbierali zbrane nepriateľov, zvliekli z nich zbroj a slávili sobotu. Zvlášť vrúcne velebili Pána a vzdávali mu chválu, že ich ochraňoval až po tento deň a začal im preukazovať svoje milosrdenstvo.“ (2Mak 8,27 SEB).

A pár príkladov dávam aj z Nového zákona/zmluvy:

„Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, čiže ovocie pier, ktoré vyznávajú jeho meno.“ (Heb 13,15 SEB).

 „Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý má niečo: chválospev, učenie, zjavenie, hovorenie jazykmi či ich výklad; to všetko nech je na budovanie.“ (1Kor 14,26 SEB).

„Preto ťa budem chváliť medzi národmi, ospevovať budem tvoje meno. A opäť hovorí: Pohania, radujte sa s jeho ľudom! A opäť: Chváľte Pána, všetky národy a oslavujte ho, všetci ľudia!“ (Rim 15,9-11 SEB).

„Od trónu zaznel hlas: ‚Chváľte nášho Boha, všetci jeho služobníci, tí, čo sa ho bojíte, malí i veľkí!‘ Počul som akoby hlas veľkého zástupu, ako hukot množstva vôd, a ako dunenie mohutných hromov, ktorý volal: ‚Haleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh.  Radujme sa, plesajme a vzdávajme mu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila.‘“ (Zj 19,5-7 SEB).

Kto chce pochopiť, iste z týchto veršov pochopí, že chvála Boha je pre nás, tu a teraz, dnešný deň a každý jeden náš ďalší deň, len je potrebné, aby sa naše oči skrz Božiu milosť otvorili a spoznali sme kto On je, aký je a čo koná v našich životoch.  

Chvála Boha ma moc. Pavla a Sílasa vyslobodil Boh skrz ňu z väzenia (Sk 16). Alebo zoberme si za vzor ženu, ktorá Ježiša oslávila, že mu máčala slzami nohy a potom ich utrela svojimi vlasmi a natrela olejom. Bola to veľmi intímna chvála Ježiša ako Boha. Alebo izraelské vojsko za kráľa Jozafata získalo skrz oslavu Boha zázračné víťazstvo, posúďte sami:

„Keď sa poradil s ľudom, ustanovil Hospodinových spevákov, ktorí mu v posvätnej nádhere mali spievať chvály. Mali ísť pred ozbrojencami a prevolávať: ‚Ďakujte Hospodinovi, lebo naveky trvá jeho milosť!‘ Len čo začali jasať a chválorečiť, nastražil Hospodin zálohy proti Ammónčanom, Moábčanom a obyvateľom seírskeho pohoria, ktorí napadli Judsko, takže utrpeli porážku.  Ammónčania a Moábčania sa totiž postavili proti obyvateľom seírskeho pohoria, aby ich zničili použitím hubiacej kliatby. Keď prišli Júdovci na miesto s výhľadom na púšť a pozreli sa na ten dav, videli na zemi už len mŕtvoly. Neušiel nikto.“ (2Krn 20, 21-24 SEB). Teda nepriatelia Izraela, zatiaľ čo Izraeliti spievali chvály, sa vzájomným bojom sami porazili, skôr ako by sa vojensky stretli s izraelským vojskom.

Chvála ti Nebeský Otče, Pane Ježišu i Duchu Svätý, nech v našich srdciach stále znie Tvoja oslava a vzdávanie vďaky, nech sa môžeš v našich životoch osláviť a zázračne poraziť našich nepriateľov, najmä našu pýchu, zlosť, hnev, samoľúbosť, znechutenie a pod.