Nedávny krach americkej banky Silicon Valley bank bola udalosť, ktorá pohla trhmi. Banka bola dôležitým partnerom technologických spoločností najmä v USA. V tomto článku vysvetlím ako oslabenie regulácie a nárast úrokových sadzieb spôsobili krach banky. Článok vyjadruje moje osobné názory.

Najskôr si však ukážme fotku vedenia banky, aby sme vyvrátili výmysel redaktorky [0.], ktorá tvrdila že za krachom stála prehnaná snaha o diverzitu.

Rýchly rast a útlm technologického sektora

Ako sme si povedali, Silicon Valley bank (SVB) mala klientov z oblasti technológii, väčšinou softwérové firmy, startupy a podobne. Toto odvetvie zažilo prudký nárast na začiatku pandémie okolo roku 2020. S ním prudko rástla aj Silicon Valle bank. Lenže rýchly rast akéhokoľvek podniku má zvyčajne za následok chaos a neporiadok, čo v softwérovom startupe až tak nevadí, ale vadí v prípade banky, ktorá by mala dôsledne posudzovať riziká.

Po raste zažilo technologické odvetvie pokles, v roku 2022 začali klienti vyberať peniaze, pretože technologickým firmám sa nedarilo tak ako predtým. Pokles vkladov medziročne činil 16 miliárd USD. [3., str. 80]

Vzťah inflácie a úrokových sadzieb

Inflácia, teda zvyšovanie cien vzniká, keď je veľký dopyt po službách a tovaroch, keď sa veľa nakupuje a míňa, ale výroba nestíha uspokojovať dopyt, napríklad kvôli nedostatku energií. Vo všeobecnosti zvýšenie úrokových sadzieb znižuje infláciu. Je to preto, že vyššie úroky znižujú ochotu požičiavať si a míňať, na druhej strane zvyšujú výhodnosť sporenia a odkladania spotreby.

Sú aj ďalšie faktory ktoré roztáčajú infláciu - deficit štátneho rozpočtu zvyšuje infláciu. Napríklad tento rok plánuje Slovenská vláda minúť 35 miliárd eur, ale príjmy plánuje len vo výške 27 miliárd eur, rozdiel je 8 miliárd deficitu štátneho rozpočtu, čo vytvára zvýšenú infláciu.

Tak isto správanie ľudí ovyplyvňuje infláciu. Kým bola korona, ľudia boli zavretý doma, nemíňali peniaze. S uvoľnením opatrení po korone ľudia začali nakupovať, cestovať na dovolenky. Keďže inflácia prudko rástla, centrálne banky nemali inú možnosť, len zvýšiť úrokové sadzby. V roku 2022 centrálne banky zvyšovali úrokové sadzby rýchlym tempom a to malo dôsledky.

Ako rast úrokových sadzieb znižuje hodnotu dlhopisov

Ak požičiam 97 euro a za rok dostanem 100 euro, rozdiel 3 euro je úrok, je to približne 3%. [2.] Ak úrok stúpne na 5 euro, tak cena ročného dlhopisu klesne na 95 euro.

Dôležité je, že ak mám dlhopis s dlhšou dobu splatnosti, pri zmene úroku jeho cena klesne viac ako cena krátkodobého dlhopisu. Napríklad ak vzrastie úrok z 3 % na 5 % cena 10 ročného dlhopisu padne viac ako cena ročného.

V tabuľke vidíme príklad pre "bezkupónový" dlhopis

Silicon Valley bank investovala veľké množstvo peňazí do dlhopisov s dlhou dobou splatnosti. Konkrétne 120 miliárd USD (Total investment securities ) s priemernou duráciou 5.7 roku. [4.: str 64]

Účtovný trik, ktorý zakryl stratu

V účtovníctve existujú 2 spôsoby ako stanoviť hodnotu finančného majetku. Banka môže ten istý dlhopis ohodnotiť 2 spôsobmi, podľa zámeru, ktorý s ním má: 

1. držaný do doby splatnosti [held to maturity]

2. určený na predaj ohodnotený trhovou cenou [availible for sale]

Ukážme si zjednodušený príklad.[1.] Banka 31.12.2020 kúpi za 94 euro 2 ročný "bezkupónový" dlhopis v nominálnej hodote 100. To znamená, že požičia 94 a o dva roky dostane naspäť 100, teda úrok je približne 3% za rok. Predstavme si teraz, že v roku 2021 vzrastú úrokové sadzby a hodnota toho istého dlhu na trhu bude v roku 2021 rovná 95 euro. Vzrast úrokových sadzieb znamená pokles hodnoty dlhopisu v roku 2021. 

Hodnota dlhopisu v účtovníctve bude vyzerať nasledovne:

Vidíme tu rozdiel, v prípade trhovej hodnoty nás zaujíma, za akú hodnotu vieme dlhopis predať na trhu, nie to, aký bol úrok v čase keď sme dlhopis kupovali.

Ak by sme si predstavili analógiu s autom, v prípade "držaný do doby splatnosti" hodnotíme auto podľa kúpnej ceny a veku. V prípade "určený na predaj" sa pýtame, koľko by sme dostali za auto v autobazári.

Ako vidíme oba účtovné prístupy majú svoj zmysel, ten prvý je stabilnejší a jednoduchší, druhý lepšie vyjadruje reálnej situáciu v danom okamihu.

Problém prístupu "držaný do doby splatnosti" v účtovníctve banky, sa objaví v situácii, keď si klienti zrazu chcú vybrať veľké množstvo peňazí. Vtedy musí banka predať dlhopis za trhovú cenu a objaví sa rozdiel - v tomto prípade strata. Strata znamená zníženie kapitálu. Presne toto sa stalo v prípade Silicon Valley bank, ktorá mala 91 mld aktív "držaných do doby splatnosti". V okamihu ako začala tieto aktíva predávať objavila sa vysoká strata. Banke sa nepodarilo získať nových investorov, ktorý by zvýšili kapitál, čo spôsobilo stratu dôvery klientov.

Problém slabej regulácie

Povedali sme si, ako investície do dlhopisov s dlhou dobou splatnosti vytvorili stratu, keď vzrástli úrokové sadzby. Povedali sme si, ako sa tá strata prejavila, keď klienti vyberali peniaze a banka musela predať dlhopisy.

Ako jeden z problémov SVB sa uvádza prázdne miesto vedúceho riadenia rizík v lete roku 2022. To mohlo prispieť k problému, ale v každej dobre fungujúcej banke je celé oddelenie riadenia rizík, ktoré by malo v pravidelných intervaloch vyhodnocovať ekonomickú situáciu a testovať rôzne scenáre budúceho vývoja. Menežment a správna rada by potom na základe týchto scenárov mali prijať opatrenia, napríklad navýšiť kapitál. 

Stále ostáva otázka, prečo vedenie banky skôr nereagovalo na vzniknutú situáciu? Banka mohla kúpiť dlhopisy s kratšou splatnosťou, poistiť sa nákupom finančných derivátov - "poistenia proti rastu úrokových sadzieb". Alebo mohli vydať nové akcie, čím by zvýšili kapitál banky. Odpoveď je, že všetky tieto možnosti by znamenajú nižší zisk pre banku. Dlhopisy s kratšou splatnosťou poskytujú nižší výnos, "poistenie proti rastu úrokových sadzieb" stojí peniaze. A úpis nových akcií by znížil hodnotu tých existujúcich.

Problém každej banky je v tom, že vedenie má pokušenie riskovať v honbe za vyššími ziskami, preto sú banky regulované štátom a podliehajú dohľadu. Štátne orgány určujú požiadavky napríklad na kapitál, tvorbu rezerv, likviditu = schopnosť okamžite vyplatiť vklady, stresové testy = simulácie či bude mať banka dostatok kapitálu v prípade krízy.

V USA, po finančnej kríze v roku 2008, Obamova vláda sprísnila regulácie bánk a špeciálne sprísnila pravidlá pre veľké banky s účtovnou hodnotou aktív nad 50 miliárd USD. Avšak v roku 2018 Trumpova vláda tieto požiadavky zmiernila. Tým pádom obe nedávno skrachované banky - Silicon Valey bank a Signature bank boli po zmene zákona príliš "malé", takže sa na ne nevsťahovali prísnejšie požidavaky na likviditu, kapitál a stresové testovanie.

Demokratickí politici varovali pred touto zmenou, napríklad „progresívna“ Elizabeth Warrenová predpovedala to, čo sa potom stalo.

Čo sa dialo potom

V okamihu ako klienti stratili dôveru, začali rýchlo vyberať vklady. Vklady v bankách v USA sú garantované štátom do výsky 250 000 dolárov, avšak, keďže banka slúžila firmám, väčšina vkladov mala vyššiu hodnotu ako štátna garancia. Preto sa obávali, že v prípade krachu banky by mohli mať problém dostať sa ku svojim peniazom.

Keďže hrozilo, že banka nebude schopná splniť svoje záväzky, podľa zákona prevzal kontrolu nad bankou štátny orgán poistenia vkladov "FDIC - Federal Deposit Insurance Corporation". Aby zabránila panike, vláda rozhodla, že bude garantovať vklady v plnej výške. To znamená, že banka pod kontrolou FDIC pokračuje v činnosti a vypláca klientom peniaze, ktoré majú na účte. FDIC bude predávať aktíva skrachovanej banky a týmto predajom pravdepodobne pokryje celú hodnotu vkladov, takže dopad na daňového poplatníka bude pravdepodobne nulový. Garancia sa vzťahuje len na vkladateľov - zákazníkov, zvyšok - majtelia banky a nezaistení investori, utrpia stratu, ktorej výška bude známa, keď sa dokončí konkurzné konanie.

Reakcia na faktické chyby v článku

Teraz by som si dovolil poukázať na niekoľko faktických chýb v článku "Pád amerických bánk Ako v Silicon Valley miesto rizík riešili diverzitu“. Vybral som pár úryvkov z článku [0.], ku nim nasleduje môj komentár, žiaľ, overiť fakty zaberá množstvo času.

Kristína Votrubová: "jedna z najväčších amerických bánk"

Silicon Valley bank bola 16. najväččia banka v USA. Konkrétne, SVB mala aktíva v účtovnej hodnote 216 miliárd USD. Signature, ďalšia skrachovaná banka, mala aktíva v hodnote 110 miliárd USD. Tým pádom spadali do nižsej kategórie IV. s menšou reguláciou. [3.]

Po finančnej kríze Obamova vláda zaviedla tzv. Dodd-Frankov zákon, ktorý sprísnil reguláciu bánk a zaviedol zvýšené požiadavky pre veľké banky. V roku 2018 Trumpova vláda za pomoci republikánskych poslancov tieto prísne kritéria dohľadu zjemnila. Okrem Trumpova vláda zvýšila strop, nad ktorým banky podliehali prísnejším kritériam na likviditu, kapitál a stresové testovanie.

Pôvodne sa regulácia vzťahovala na banky s aktívami nad 50 mld dolárov, po zmena sa táto hranica posunula až na 250 mld ("Cathegory III banks"). Práve "malá" veľkosť banky bol dôvod nižšieho dohľadu a nižších požiadaviek na likviditu, kapitál a stresové testovanie.

Kristína Votrubová: "SVB sa však požičiavaniu nevenovala a obrovské množstvo peňazí, ktorým disponovala, vložila do štátnych dlhopisov."

SVB sa požičiavaniu venovala, hodnota poskytnutých pôžičiek dosahovala 74 miliárd USD. V porovnaní s tím investície do štátnych dlhopisov boli v hodnote zhruba 17 miliárd USD. [4.: str 64-70]

Kristína Votrubová: "Keď teda v januári 2022 FED odštartoval rýchle zvyšovanie úrokových sadzieb, SVB začala mať problémy. Ich portfólio, ktoré bolo z veľkej časti tvorené práve štátnymi dlhopismi, totiž začalo strácať na hodnote."

Väčšina dlhopisov v portfóliu SVB neboli štátne dlhopisy ale boli to dlhopisy - cenné papirere kryté hypotékami (mortgage-backed securities). Aj keď rozdiel medzi štátnymi dlhopismi a hypotečnými dlhopismi nie je podstatný pre pochopenie príčin krachu banky, je to faktická chyba. [4.: str 64-70]

Kristína Votrubová: "SVB bola ochotná brať pod svoje krídla aj spoločnosti, ktoré by iné banky pre vysoké riziko neprijali."

Dostupné informácie nenaznačujú, že by banka poskytovala nadmieru riskantné pôžičky. Percento zlyhaných úverov bolo malé. Príčinou krachu NEBOLA rizikovosť klientov banky, ale investíce banky do dlhopisov s dlhou splatnosťou v kombinácii s prudkým rastom úrokových sadzieb a odlivom vkladov. Ďalším faktorom bola orientácia banky na jedno odvetvie - technológie, ak by mala banka diverzifikovanejšiu klientelu, riziko odlivu vkladov by bolo nižšie.

Záver

Prudký šok v podobe rýchleho zvyšovania úrokových sadzieb má svoje dôsledky. Hlavnou príčinou krachu SVB bol pokles trhovej hodnoty dlhopisov a nezaistenie banky voči riziku rastu úrokových sadzieb. K nedostatočnej obozretnosti vedenia banky prispelo oslabenie regulácie bánk za Trumpovej vlády.

Klienti banky SVB neboli krachom poškodení vďaka štátnej ochrane vkladov a rýchlemu zásahu vlády. Krach ukazuje dôležitosť odborného dohľadu nad bankovým sektorom, obzvlášť v dnešnej dobe, kedy sa veci dejú rýchlejšie než predtým.

Strach z pádu bánk sa šíri, napríklad veľká Švajčiarska banka Credit Suisse stráca dôveru trhov.

Na Slovensku je situácia stabilná a všeobecne možno Slovenské banky označiť za zdravé. Vklady v bankách do 100 000 eur sú garantované štátom. Národná banka Slovenska vykonáva dozor nad Slovenskými bankami a podniká opatrenia na zvýšenie bezpečnosti bankového systému. Príkladom týchto opatrení sú "proticyklický kapitálový vankúš" alebo limity na maximálnu výšku hypotéky, tieto niekedy nepopulárne opatrenia zvyšujú stabilitu bankového systému.

Zdroje a komentáre

0. https://www.postoj.sk/126314/ako-v-silicon-valley-miesto-rizik-riesili-diverzitu-sposobi-to-svetovu-krizu

1. pre účely príkladu som zjednodušil diskontáciu a ďalšie veci

2. presnejšie 3.09 %

3. FED - zoznam bánk: https://www.federalreserve.gov/releases/lbr/current/

4. SVB ANNUAL REPORT 2022 (february 24. 2023): https://ir.svb.com/financials/annual-reports-and-proxies/default.aspx