Jednou z ťažkostí v dialógu medzi kresťanmi a moslimami je problematika ukrižovania Ježiša Krista. Pre kresťanov je ukrižovanie a vzkriesenie Krista kľúčovým prvkom, na ktorom stojí a padá ich viera. 

Nový zákon často pripomína význam Kristovej smrti ako obety za ľudské bolesti, utrpenia a hriechy: „On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.“ (Flp 2,6-8)

Pre kresťanov je však ešte dôležitejšia udalosť zmŕtvychvstania. Podľa kresťanskej viery Ježiš týmto porazil smrť a zlo. Svätý Pavol píše, že zmŕtvychvstanie je základným kameňom kresťanstva: „Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera.“ (1Kor 15,14)

Islam popiera Ježišovo ukrižovanie a ako uvádza Jon Sorensen „väčšina moslimov verí, že niekto iný bol ukrižovaný namiesto Ježiša.“ Korán o ukrižovaní podáva správu na jedinom mieste: „A to, že Židia hovorili: ,My sme zabili Mesiáša, Ísu (Ježiša), syna Márie, posla Božieho.´ Oni ho ale nezabili a ani neukrižovali, len sa im tak zdalo. A tí, ktorí sa o tom sporili, pochybujú o tom. Nemajú o ňom jednoznačné poznanie, len môžu nasledovať dohady. A úplne naisto ho nezabili. Boh ho zdvihol k Sebe. Boh je mocný a múdrosťou oplýva.“ (Korán 4:157-158)

Popieranie Kristovej smrti na kríži neprišlo s príchodom islamu v 7. storočí. Dokonca v samotnom kresťanstve sa objavovali teórie, že Ježiš ako Boh predsa nemohol zomrieť. Napríklad hnutie doketistov hlásalo, že Ježiš nemal skutočné ľudské telo, ale iba zdanlivé a namiesto Ježiša zomrel niekto, kto sa mu iba podobal. 

Niektoré ranokresťanské apokryfné spisy tieto motívy obsahujú. V jednom z nich Šimon z Cyrény pomáha niesť Ježišov kríž a napokon vymení Ježiša aj v pozícii ukrižovaného. Evanjelium podľa Petra obsahuje správu, že namiesto Ježiša bol ukrižovaný neznámy muž.

V ortodoxnom kresťanskom prostredí však apokryfy neprešli vieroučným sitom a skončili mimo zoznamu biblických kníh, ktoré uznala cirkev ako pravoverné. Aj cirkevní otcovia a významní teológovia odmietali myšlienku, že by Ježiš mal iba zdanlivé telo alebo nebol skutočne ukrižovaný. 

Niektorí moslimovia však v otázke Ježišovho (ne)ukrižovania argumentujú Barnabášovým evanjeliom, ktoré je v skutočnosti podvrhom zo stredoveku. Išlo o spis, ktorý bol údajne napísaný apoštolom Barnabášom na pokyn samotného Ježiša. Podľa Barnábaša bol Ježišovým náhradníkom na kríži Judáš, ktorého Boh pripodobnil tak, aby vyzeral ako Ježiš. 

Karl Troger v knihe Biblia a Korán píše, že podľa hnutia ahmadija Ježiš prežil pokus o popravu na kríži a iba upadol do bezvedomia. Tomuto výkladu však odporujú nielen štyri kánonické evanjeliá (dodám len to, že pre moslimov je Biblia sfalšovaná kniha), ale aj známe fakty o brutalite rímskych vojakoch, ktorí si dávali záležať na tom, aby nikto nemohol prežiť ukrižovanie. 

Historicitu Ježišovho ukrižovania potvrdzujú nielen novozákonné spisy, ale aj doboví učenci mimo kresťanstva ako napríklad Josephus Flavius alebo Tacitus. Preto neexistuje dôvod veriť, že by sa ukrižovanie Krista skutočne nestalo alebo stalo iba zdanlivo. 

Jedným z hlavných dôvodov, prečo moslimovia odmietajú udalosť ukrižovania ako ju predstavuje kresťanstvo, je ten, že pre nich je ťažko mysliteľné, aby Boh dopustil popravu svojho proroka na kríži. Ježiš je pre moslimov iba prorok, no stále má v islame vysoké a vznešené postavenie. 

Moslimovia rovnako odmietajú myšlienku, že by sa Boh zástupne obetoval za hriechy ľudstva. Podľa islamskej teológie je každý zodpovedný sám za seba, nikto nemôže prísť s vykupiteľským plánom pre svet. 

Spása cez kríž je tak zjavne bláznovstvom aj pre moslimov.   

Titulný obrázok - wikimedia