SYSTÉM KONTINUÁLNEHO ŠIKANOVANIA (pardon, vzdelávania)

Poznáte ten motív z polovice 19. storočia. Jazdec drží pred oslom na palici visiacu mrkvu, ktorá osla motivuje hýbať sa neustále vpred za mrkvičkou, ktorá je už-už na dosah. Takto nejak u nás funguje systém KONTINUÁLNEHO (rozumej sústavného) vzdelávania pedagógov. Vymysleli sme systém rôznych múdro znejúcich druhov vzdelávania (kvalifikačné, funkčné, špecializačné, adaptačné, predatestačné, inovačné, aktualizačné). Pedagóg ich musí počas svojej praxe absolvovať, aby mohol v kariére o stupienok postúpiť alebo získať kredity. Po získaní dostatočného počtu kreditov mu stúpne plat o pár desiatok eur. Po čase (napríklad po siedmich rokoch) kredity zaniknú a naháňačka pokračuje ďalej.

KOHO A  AKO V ŠKOLÁCH ODMEŇUJEME

U nás (zďaleka nie však všade v civilizovanom svete) musí mať učiteľ vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa. Ale o tom potom. Plat mu určuje príslušná tabuľka a každý rok sa mzda podľa tabuľky zvýši o 3 – 6 eur. Čiže čím starší, tým vyšší plat. Ďalej odmeňujeme tých, ktorí ponaháňali mrkvičku (viac kreditov), potom si urobili prvú a neskôr druhú atestáciu a potom neúnavne naháňali (naháňajú) ďalšie kredity.Riaditeľ má ešte možnosť osobitným príplatkom k mesačnej mzde (osobné hodnotenie) alebo jednorazovou odmenou odmeniť tých aktívnejších, podľa vlastných kritérií školy. Vzhľadom na chronický nedostatok peňazí v školstve je táto možnosť vo väčšine škôl skôr kozmetická. Skrátka, najviac odmeňujeme najstarších a tých, čo nazberali najviac kreditov... A aj to tak mizerne, že zo školstva uteká každý, kto môže...

PREČO NEODMEŇUJEME NAJLEPŠÍCH

Nevieme s istotou povedať, či sa po absolvovaní všetkých tých vzdelávaní a získaní stoviek kreditov zlepšilo pedagogické majstrovstvo konkrétneho pedagóga. Výsledky nášho vzdelávania sú v porovnaní s vyspelým svetom dlhodobo žalostné. Na Slovensku sme sa zatiaľ neodvážili povedať, ktorý pedagóg je lepší a ktorý, naopak, slabší. Nemáme na to kritériá. Nevieme identifikovať tých najlepších a následne preniesť ich majstrovstvo na ostatných, aby sme sa pohli dopredu. Intuitívne to tušia rodičia a žiaci. Tí vedia povedať, že tá je dobrá, ten je dobrý, pri ňom chápem matematiku, tá perfektne naučí angličtinu... Ich majstrovstvo však nie je docenené, a pretože sú mladší alebo nemajú toľko kreditov ako iní kolegovia, môžu byť ohodnotení najslabšie v kolektíve.  Ak systém kontinuálneho vzdelávania neprináša efekt v podobe lepšieho vzdelávania a výsledkov žiakov, tento systém je neefektívny a zbytočný.

655 STRÁN O TOM, ČO CHCE ŠTÁT OD PEDAGÓGOV – „POTEMKIN NA DRUHÚ“

Ako v Kocúrkove. Najprv sme pedagógom vymysleli 36 rôznych kategórií a podkategórií a na 655 stranách im napísali, čo sa od nich očakáva. Volá sa to Pokyn ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. V Anglicku má obdobný dokument 15 strán. Na piatich stranách je v ňom zhrnuté, čo má učiteľ robiť a ako sa má správať. My všetko zbytočne komplikujeme. Na svojom stole mám vytlačené oba dokumenty a keď na nich pozerám, je mi z nášho „potemkinovského školstva“ do plaču...

PÁR SLOV K PRÍPRAVE PEDAGÓGOV

Získať diplom pedagóga pre základnú a strednú školu u nás trvá 5 rokov. Väčšinu času skonzumuje teoretické vzdelávanie, súčasťou ktorého je veľa balastu. Praktická príprava sa zanedbáva, funguje mizerne a nanajvýš nedostatočne. Čerstvý absolvent po piatich rokoch univerzity netuší, ako učiť. Po nástupe do školy učí „pod dozorom“ iného, skúsenejšieho pedagóga, ktorý má pomôcť pri zasväcovaní do tajov praktickej pedagogiky. Uvádzajúci učiteľ má však kvantum vlastných povinností, takže „nováčik“ si musí pomôcť sám. Mimochodom, tento „slovenský superproces“ je súčasťou KONTINUÁLNEHO vzdelávania, volá sa „adaptačné“ vzdelávanie a trvá najviac rok. Po ňom sa dostanete do kolónky „samostatný“ pedagogický zamestnanec. Ale prosím, nedajte sa príliš oklamať. K samostatnosti je ďaleko a cesta nejasná...

RIEŠENIA (čo s tým)?

Je treba prekopať systém prípravy pedagógov. V Spojenom kráľovstve potrebujete 3 roky na to, aby ste zvládli všetko potrebné vo svojom predmete/predmetoch – získate titul bakalár. Praktická príprava učiteľa trvá rok a prebieha priamo v škole, kde absolvent pracuje ako asistent, pomocný učiteľ, učí pod dozorom, absolvuje množstvo rozborov, náčuvov. Po 4 rokoch je absolvent skutočne pripravený plnohodnotne učiť. U nás, žiaľ, ani po šiestich... Z prípravy budúcich pedagógov odstráňme teoretický balast. Na odbornú prípravu stačí bakalárske obdobie. Praktickej príprave venujme celý rok a nech prebieha priamo v škole.

Je potrebné preskúmať spôsob hodnotenia kvality pedagógov v úspešných školských systémoch v zahraničí. Pripraviť zmysluplnú podobu pre našich pedagógov. Poctivo a jednoducho (nie na 655 stranách) komunikovať s pedagógmi a vytvoriť im podmienky pre skutočný kvalitatívny rast. A tých najšikovnejších odmeňovať hlavne za to, že okrem toho, že výborne vzdelávajú žiakov, dokážu svoje majstrovstvo prenášať na kolegov prostredníctvom otvorených hodín, videoprenosov, videonahrávok hodín a podobne.

Súčasný systém kontinuálneho vzdelávania, ktorý nemotivuje k cibreniu pedagogického majstrovstva, ale len k honbe za kreditmi, ktorý je príliš komplikovaný a neefektívny, je potrebné nahradiť jednoduchším, jasnejším a efektívnejším.

Zdroj obrázok: peakd.com

Štandardy pre učiteľov v Anglicku: assets.publishing.service.gov.uk

Štandardy pre pedagógov u nás: minedu.sk