Rodičovstvo riadne preskúša každého človeka. Na povrch vypláva náš charakter, a to aj tie veci, ktoré sa nám nie veľmi páčia (napr. hnev, netrpezlivosť, detinskosť, možno i manipulácia a pod.). Zistíme ako to je s našou ochotou obetovať sa a zakúsime z času na čas strach, slabosť i to, že sme nedostatoční. A ak to náhodou nespozorujeme sami, deti nám to vedia ukázať tak, že sa to nedá prehliadnuť. Myslím si, že k tomu, aby sme boli takými rodičmi, akými túžime byť, resp. ešte presnejšie a lepšie takými, akých nás naše deti potrebujú, či inak vyjadrené takými, akých nás chce mať Boh pre naše deti, nám naše vlastné sily stačiť nikdy nebudú. To neznamená, že sa niekde nedostaneme. Každý kto sa skutočne snaží, nejaké méty určite dosiahne, avšak, každý triezvo o sebe zmýšľajúci rodič uzná, že pri výchove deti potrebuje aj pomoc. A toto platí aj pre nás otcov.

Povedzme si niečo o najlepšom Pomocníkovi, akého sme my kresťania mohli kedy dostať. Je ním Duch Svätý. Podľa mňa otcovstvo pod vedením a s pomocou Ducha Svätého je najlepšie otcovstvo. Prečo? Lebo Duch Svätý nám môže hovoriť do každej situácie, ktorú s deťmi prežívame a dať nám také rady, ktoré by nám ľudia sami o sebe ani neboli schopní dať. Veď On najlepšie pozná naše vnútro, ale aj vnútro nášho dieťaťa. On pozná súčasnosť, ale pozná aj budúcnosť. On vie, čo je pre naše deti v danej chvíli to najlepšie. Niekedy nám poradí: „Zjemni, nebuď prísny.“, inokedy v obdobnej situácii: „Stoj pevne v autorite.“, a inokedy zase: „Choď sa ospravedlniť, toto pre tvoje dieťa nebola maličkosť a môže to mať vplyv na váš vzťah v budúcnosti.“ Je dobré sa v rodičovstve vzdelávať, vedieť čo to i z oblasti psychológie, pracovať na sebe, ale účinnosť a efektivita tohto všetkého je podstatne znásobená, ak sa dáme v našom otcovstve pod vedenie Ducha Svätého a naučíme sa počúvať jeho zväčša tichý a jemný hlas v našej mysli.

K predmetnému nás povzbudzuje aj Božie Slovo. Je potrebné si uvedomiť, že Duch Svätý je Duch Nebeského Otca i Syna (Ježiša), teda Boží Duch, nie nejaká sila/energia, ale osoba, so všetkými stránkami osoby, obdobne ako sme osobami, napr. my ľudia. Je však duch, teda bez tela. Tretia osoba Najsvätejšej Trojice, nášho Boha. Osoba s vlastným charakterom, a tak je potrebné k nemu aj pristupovať. Aby sme ho mohli lepšie poznať a vstúpiť s ním do vzťahu, uvediem pár veršov z Písma, kde sa spomína to kým je, a čo môže robiť v našich životoch:

„Lebo všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia. Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče.“ (Rim 8, 14-15 SEB).

„Kto sa však oddáva Pánovi, je s ním jeden Duch.“ (1Kor 6,17 SEB).

„A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha? Boli ste draho vykúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.“ (1Kor 6,19-20 SEB).

„Pán je Duch, a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.“ (2Kor 3,17 SEB).

„My sme predsa chrám živého Boha, ako hovorí Boh: Budem v nich prebývať a medzi nimi prechádzať sa, a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.“ (2 Kor 6, 16 SEB).

„Takisto aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi. Ale ten, čo skúma srdcia, pozná zmýšľanie Ducha, lebo sa prihovára za svätých tak, ako chce Boh.“ (Rim 8,26-27 SEB).

„Boh nám totiž nedal ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.“ (2Tim 1,7 SEB).

„No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie.“ (Ga 5,22-23 SEB).

„A neopíjajte sa vínom, lebo v ňom je samopašnosť, ale buďte naplnení Duchom.“ (Ef 5,18 SEB).

Kto neverí, že otcovstvo pod vedením a s pomocou Ducha Svätého je tým najlepším otcovstvom, odporúčam mu skúsiť Ho pozvať do svojho života a nechať Ho viesť. Výsledky bude môcť iste pozorovať na svojom vzťahu k deťom a vzťahu detí k nemu.

Kto ma chuť spolupracovať s Duchom Svätým dennodenne, určite je na začiatok veľmi dobré modliť sa Litánie k Duchu Svätému, ktoré sú dostupné napr. TU. Alebo tiež existuje Ruženec k úcte Ducha Svätého, ktorý sa modlí klasicky, ale má tieto podľa mňa veľmi pekné a mocné tajomstvá:

(3 úvodné Zdravasy) …ktorý si nás ...stvoril..., …vykúpil..., …posvätil...

1. ...ktorý naše srdce robí schopným prijať plnosť darov Ducha  Svätého...
2. ...ktorý nám dary Ducha Svätého vyprosuje a nám tri Božské cnosti: vieru, nádej, lásku rozmnožuje a posilňuje...
3. ...ktorý nás skrze Ducha Svätého posilňuje, osvecuje, vedie, riadi a posväcuje...
4. ...ktorý naše srdce láskou Ducha Svätého roznecuje, hlbokou  pokorou, miernosťou, silou a svätosťou naplňuje...
5. ...ktorý nám sedem darov Ducha Svätého a dvanásť jeho plodov vyprosuje, všetko dobré dáva a všetko zlé odvracia...

Ku koncu ruženca (3x): Bez poškvrny počatá Panna Mária oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame.

Samozrejme, každý preferuje niečo iné, niekto tieto štandardné modlitby (litánie, ruženec), niekto zotrvávanie a počúvanie v tichu, a niekto modlitbu v jazykoch, alebo ich kombináciu, či niečo iné. Keď sa však necháme Duchom Svätým viesť, isto aj náš modlitebný život a komunikácia s Bohom zapadne presne do skladačky na to miesto, ktoré bolo určené práve pre nás, aby sme neboli aj v modlitebnom živote ako slon v porceláne, teda na mieste, ktoré nám nebolo určené a nie je ani pre nás najvhodnejšie.

Prosíme Ťa Duchu Svätý, Duch Otca i Syna, veď nás otcov v našom otcovstve, a buď nám Pomocníkom, Učiteľom i Tešiteľom. Ukazuj nám ako máme pristupovať k našim deťom v rozličných situáciách života tak, aby naše otcovstvo v živote našej rodiny prinášalo dobrú a mnohorakú úrodu na spôsob a po vzore otcovstva nášho Nebeského Otca.

V prvom blogu na tému Návratu otcov k otcovstvu podľa otcovstva Nebeského Otca sme sa venovali nášmu prístupu k deťom. V druhom blogu zase našej všeobecnej úlohe otcov a z nej plynúcich zodpovedností. V treťom blogu sme sa pozreli na zodpovednosť otcov za vedenie detí v ich živote viery a za aplikáciu viery v prospech detí. V štvrtom blogu sme si predstavili otca ako kňaza, proroka a kráľa. Témou piateho blogu bolo znechutenie a vytrvalosť. V šiestom blogu sme si za vzor zobrali sv. Jozefa.