Učila som angličtinu a mala som pocit, že to išlo celkom dobre. Vedela som o sebe, že mám ešte priestor na vylepšenie vlastnej metodiky. Z toho dôvodu som hľadal nápady na rôznych pedagogických stránkach a portáloch. Pravdaže som pracovala s textami, cvičeniami, učebnicou. Musím priznať, že to bolo časovo veľmi náročné a nie vždy bol výsledok uspokojivý. Nie vždy boli hodiny až tak zaujímavé a tvorivé, ako by sme si želali. Napriek všetkým nedostatkom som mala  veľa študentov, ktorí v angličtine napredovali, zlepšovali sa. 

Hľadala som  však nejakú brigádu a tak som sa stala lektorkou kurzov  súkromnej spoločnosti. Rozdiel bol pre mňa obrovský. Dostala som knihu, v ktorej boli presne popísané jednotlivé lekcie s presnou postupnosťou, aktivitami, hrami, pesničkami. Metóda rozvíjala najskôr komunikačné zručnosti: slovnú zásobu, tvorbu viet. Gramatika sa v prvých kurzoch vôbec nevysvetlovala, podobne ako my deťom do 6 rokov nevysvetľujeme gramatiku pri ich učení sa slovenského jazyka.  Dostupné boli didaktické materiály, obrázky. Stačilo vytlačiť, zalaminovať, vystrihnúť. V centre boli rôzne hračky, materiály zoradené a vytriedené podľa kurzov a lekcií. Mojou úlohou bolo sa počas kurzu naučiť pracovať s metodikou, didaktickým materiálom. Učila som sa, ako si zorganizovať skupinu, akým rôznym spôsobom využívať obrázkové karty, komunikovať so žiakmi i rodičmi. Celá moja príprava na vyučovanie spočívala v prečítaní a spoznámkovaní si lekcie a vybraní si potrebného didaktického materiálu+ naučiť sa pesničky. Mohla som sa teda sústrediť len na učenie, nemusela som doma vyrábať pracovné listy, hry, súťaže, tajničky, prezentácie atď.

Podobne rozpracované metodiky pre jazyky majú aj iné typy jazykových kurzov . Sú vhodné podľa mňa hlavne pre škôlky a 1stupeň ZŠ. Napriek už aj cenovej i online dostupnosti kurzov, neviem o tom, že by školy posielali svojich učiteľov na takéto kurzy. Neviem, akým spôsobom alebo metodikou sa učia v našich školách jazyky.  Všetko je akoby o náhode, či je učiteľ viac alebo menej tvorivý, viac alebo menej skúsený. Neustále vnímam, že moji kolegovia sú unavení z príprav úloh, hier, cvičení, opravovaní testov atď. Tak prečo si to neuľahčia?  Ak sa aj spýtam riaditeľov, tak sa dozviem,že ich učitelia používajú aktivizujúce a tvorivé metódy.  Veď áno. Aké iné metódy by mali používať? Od niektorých rodičov sa dozviem, že ich deti niečo vedia, tak načo nejaké metódy, aj tak je to o učiteľoch. V tomto bode však nesúhlasím. Aj v jazykovom centre sme boli všetko rozdielne osobnosti: urečnení i tichí, kamarátski i prísnejší. Niektorí pracovali viac s kartami a iní viac s predmetmi. Metodika učenia však bola u všetkých rovnaká a veľmi nezáležalo na lektorovi. 

Reformu podľa mňa nepotrebuje obsah vzdelávania. Vnímam, že predovšetkým mi chýba v školstve utriedenie si, akým spôsobom sa na škole učí.  Väčšinou to mimo pôdy školy priadne nikto nevie, pokiaľ tam nemá svoje dieťa. Potom sme len prekvapení, akí úžasný alebo nudný, či strašný je nejaký pedagóg. No o metóde nevieme zas nič. Väčšinou ide totiž o niečo ako autorské dielo. Niekedy parádne, niekedy o ničom a  to je podľa mňa škoda.  Som totiž na základe skúsenosti presvedčená, že pri dobre vypracovaných metodických a didaktických materiáloch, aj menej talentovaný pedagóg môže dosiahnuť pekné výsledky práve vďaka tomu, že sa sústredí len na učenie. Aj ten spôsob vyučovania, ktorý považujeme za tradičný môže mnohým vyhovovať, len sa nesmieme zaň hanbiť. Chýba mi tiež  otvorená komunikáciax hovoriaca o vyučovacích metódach v štýle: " Máme dve kmeňové učiteľky angličtiny 1. stupňa, ktoré pracujú s učebnicami a materiálom vydaným  MŠ, dve  kmeňové učiteľy pracujúce metódou AB a jedna pani učiteľka z 2.stupňa vyučuje štvrtákov a je tiež 10 rokov lektorkou metódy XY. 

Tiež by som ocenila podrobnejšie popísanie metód. Máme rôznych učiteľov a veľmi nemáme o ich kvalite a spôsobe práce informácie. Všetky metódy osobne považujem za rovnocenné, len rozvíjajú odlišné zručnosti. Tradičné metódy sa viac sústreďujú na gramatiku, základnú slovnú zásobu (vták, kvet, strom), porozumenie textu, písaný prejav. Metódy, ktoré som spomínala, sa zas viac sústreďujú na komunikáciu, prezentačné zručnosti,  odbornejšiu slovnú zásobu (vrana, straka, ruža,púpava,buk, dub). 

Keď to zhrniem. Rada by som mala skôr reformu z oblasti metodiky, komunikácie a didaktiky ako z obsahu. Za dôležitú považujem hlavne zmenu myslenia, schopnosť vyskúšať nové prístupy celostne  a nie len čiastkovo. Riaditelia, učitelia majú možnosť získať materiály, metodické zručnosti, ale ich nevyužívajú .Alebo sa skôr využívajú v súkromných a cirkevných školách, ktoré  poznám. Som teda hlavne zvedavá, akým spôsobom súčasná reforma školstva motivuje jednotlivé školy k prijatiu konkrétnych nových metodickych, komunikačných a didaktických postupov.