Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
09. apríl 2016

Istoty a bludné kruhy slovenskej politiky

Najväčšou istotou tretej vlády R. Fica je to, že sa nezmení náš chorý a skorumpovaný politický a právny systém, plodiaci stále nové kauzy a nespravodlivosti. Je to dôsledok toho, že Slovensko za 25 slobodných rokov nezmúdrelo a nedotiahlo demokratické reformy. Naša súčasná kultúrno-politická situácia a zloženie parlamentu je v mnohom rovnaká a v niečom ešte horšia než na začiatku tretej vlády V. Mečiara a prvej vlády R. Fica.

Vládu nad Slovenskom dnes majú tí istí, a takí istí ako za Mečiara, alebo ich partneri a nasledovníci. Nie len politici a štátni úradníci, ale aj tí, ktorých pomenoval biskup M. Lach v prehlásení na podporu štrajku zdravotných sestier: „Finančné a iné štruktúry skrytej, ale reálnej moci, ktoré sú pravými pôvodcami súčasných problémov a v skutočnosti riadia slovenské zdravotníctvo a ďalšie oblasti života našej krajiny, vrátane tzv. veľkej politiky.“ Tí občanov Slovenska považujú „len za zdroj obohatenia a ľahkého zisku." ( https://www.postoj.sk/10178/biskup-lach-ficovi-prestante-zastrasovat-sestricky) To sa za tretej vlády R. Fica nezmení.

Kauzy, rozkrádanie, zlaté padáky, tunelovanie realizovali jednotlivci a skupinky, ale ich miera, náväznosti a vzájomné prepojenia dokazujú, že tu ide o chorý systém. V rôznej miere a spôsoboch to bolo za všetkých vlád, ale základy systému položili, a antidemokratický vírus podvodov a nespravodlivosti do neho vložil zlepenec nacionalistov a exkomunistov pod vedením V. Mečiara. Umožnila im to politika hrubých čiar za minulosťou, chyby demokratickej pravice, i väčšina občanov, ktorá opakovane a nerozumne verila falošným prorokom.

Slovensko blúdi ako Židia na púšti

Keď sa po páde komunistickej diktatúry prejavili a zviditeľnili jej ekonomické a sociálne dôsledky, a začínajúce reformy priniesli aj ťažkosti a problémy, ktoré sme neboli zvyknutí riešiť, mnohí začali spomínať ako nám bolo dobre keď mlieko stálo 2 koruny...." Spomínam si napríklad na dve približne 60 ročné ženy, ktoré si v r. 1992 pred 2. slobodnými voľbami , vychádzajúc z bratislavského kostola Blumentál hovorili budem voliť komunistov, vtedy bolo lepšie". Vtedy väčšina "zahraničných Slovákov", vrátane duchovných ako J. Košiar, ktorých sme tu dôverou privítali, nepomáhala s budovaním demokracie, ale začala ospevovať vojnový Slovenský štát, štvať proti Čechom vrátane prezidenta Havla a usilovať o rozbitie ČSFR. Aj za cenu zotrvania komunistov pri moci a korytách. Ovocím tejto propagandy je aj Kotleba v parlamente.

Už vtedy som napísal, že ak väčšina uverí komunistom a nacionalistom, a namiesto úsilia o spravodlivosť a demokratické reformy dá prednosť deleniu Československa pod ich vedením, hrozí nám to, o čom hovorí biblický príbeh o odchode Židov z Egypta. Tí pri ťažkostiach spomínajúc na "mastné hrnce" v otroctve reptali proti Mojžišovi, ktorý ich viedol k slobode. Biblia hovorí, že Boh ich za to potrestal 40 ročným blúdením po púšti.

Voľby v marci 2016 boli len ďalšou zákrutou v tomto politickom blúdení Slovenska medzi minulosťou nedemokratickej diktatúry a budúcnosťou slušného, kultúrneho demokratického právneho štátu. Smer exkomunistu R. Fica získal napriek toľkým kauzám 28% hlasov hlavne pomocou uplácania voličov "sociálnymi balíčkami" a fatamorgánou socialistických istôt. Nacionalisti SNS, ktorí s ním tvoria vládu ako s Mečiarom, a Kotlebova ĽSNS spolu vyše 16% aj pomocou tej istej slovensko- štátnej propagandy, ktorá v r. 1992 a 94 pomohla Mečiarovcom.

Mečiar tretí a Fico tretí

Predseda SNS J. Slota povedal v televíznej debate 2.10.1994, že by bolo obrovským nešťastím, keby sa jazýčkom na váhach stali maďarské strany. Vtedy som napísal, že najväčším nešťastím je to, že väčšina obyvateľstva v nespokojnosti so zlou hospodárskou a spoločensko-politickou situáciou slobodne volí tých, ktorí ju zapríčinili – bývalých komunistov a netolerantných nacionalistov. (Obrovské nešťastie?, Sme 10.10.1994) To 5. 3. 2016 zopakovali tí, čo volili Smer, SNS a Kotlebovu ĽSNS, spolu 44,9% hlasov.

SNS ukázala, že Dankove reči o jej obnove boli iba prázdnou propagandou, ako som napísal 2 týždne pred voľbami. ( Postoj 19.2.2016 - https://www.postoj.sk/10996/sns-predbehla-kdh-zla-sprave-pre-slovensko​) ĽSNS je v parlamente nová a zatiaľ vládla len v Banskej Bystrici, ale buduje na tej istej propagande ako Slota s Mečiarom pred 20 rokmi.

Paradoxne teraz spolu so SNS pomohol exkomunistovi Ficovi zostať pri moci práve „maďarský“ Most-Híd, a Procházkova Sieť, ktoré pred voľbami sľubovali koniec Ficovlády. To je prejav úpadku hodnôt v slovenskej politike a dôvod pre povolebné sklamanie mnohých voličov.

Mečiar po Moravčíkovi

J. Čarnogurský v povolebnom komentári (Postoj, 6.3.2016) ako dobrý príklad uvádza Moravčíkovu vládu, v ktorej bolo KDH so SDĹ a neskôr zaniknutými DEÚS a NDS. Táto vládla 10 mesiacov. Približne v "polčase" Moravčíkovej vlády, v lete 1994 som v Sme napísal, že hrozí nebezpečie že sa Mečiar a spol. vrátia, lebo vláda nereformuje systém, a na mnohých dôležitých miestach od štátnej správy až po verejnoprávnu televíziu nechala staré kádre.

Nasledujúce voľby vyhralo Mečiarovo HZDS a utvorilo koalíciu so SNS a ZRS. Tú ktorá sa vyznamenala najväčšou privatizačnou rabovačkou, a najhorším porušovaním demokracie vládou, SIS i parlamentom ktorý viedol neskorší prezident JUDr. Gašparovič. (Napr. únos prezidentovho syna, politická vražda R. Remiáša i šikanovanie banskobystrického biskupa R. Baláža, do ktorých boli zapletení pracovníci SIS ) Aj zákony zmenili tak, aby mohli privatizovať bez verejnej kontroly a zodpovednosti tých, ktorí to riadili.

JUDr. Mečiar to "vyriešil" samoamnestiou. JUDr. Čarnogurský neskôr povedal, že jeho neprávosti by sa nemali vyšetrovať lebo by to vraj škodilo slovenskej štátnosti. Štátu a jeho slušným občanom však škodia práve tie hrubé čiary. JUDr. Procházka teraz pomáha JUDr. Ficovi spraviť ďalšiu hrubú čiaru za kauzami jeho dvoch vlád.

Mečiarizmus neskončil

Po voľbách v júni 2010 povedala I. Radičová, že odchod HZDS z parlamentu znamená definitívny koniec mečiarizmu na Slovensku. Vtedy (16.6.2010) som napísal, že nesúhlasím, ak pod mečiarizmom myslíme spôsob myslenia a správania v politike. Neskončil aj preto, že žiaden politik či štátny úradník neniesol zodpovednosť za porušenie či obídenie zákona v neprospech štátu a väčšiny slušných občanov a daňových poplatníkov. (ani za Dzurindu) Vždy zvíťazil právny názor vedúci k porušeniu spravodlivosti a obecného dobra, nikdy sa nenašla politická vôľa k čo len trochu účinnému pokusu vymôcť od skorumpovaných úradníkov a s nimi spolupracujúcich „podnikateľov“ aspoň časť toho, čo nakradli. Ani zásadne zmeniť pravidlá aby sa to už neopakovalo. Aj to patrí k mečiarizmu. (http://martinicky.blog.sme.sk/c/232354/Koniec-meciarizmu-Este-nie.html )

R. Fico prvý krát získal vládu hlavne pre chyby Dzurindovej koalície. Tá pri ekonomických reformách najmenej reformovala politický systém a štátnu správu. Ignorovala princíp spravodlivosti, svojim dala zlaté padáky a chudobnú väčšinu, ktorá zaplatila reformy odkázala na šťastné poreformné zajtrajšky.

Napísal som, že mečiarizmus pokračoval za (prvej) vlády R. Fica, ktorý pri najväčších kauzách síce po dlhých obštrukciách vymenil pár členov vlády, ale nespravil nič na zmenu systému, ktorý rozkrádačky umožňoval. Dnes môžeme pridať že to platí aj o druhej vláde Ficovho Smeru, a nie je predpoklad, že za tretej to bude ináč.

Zrkadlo KDH

Inzercia

Vývoj k horšiemu ilustruje aj to že, a ako z parlamentu vypadlo KDH, ktoré zo všetkých strán najdlhšie a najviac (netvrdím že bezchybne) presadzovalo ideály Novembra ´89 a kresťansko-konzervatívnej demokracie. Porovnanie "odídencov" z KDH hovorí o vývoji Slovenska možno ešte viac než o vývoji KDH. Zakladateľ KDH J. Čarnogurský v povolebnom komentári tvrdí, že „zaujímaví členovia hnutie opúšťali, pretože nevideli perspektívu svojho uplatnenia." Okrem toho že je to zavádzajúco nepresné, vzniká otázka, či KDH a iné strany sú tu hlavne ako prostriedok na osobné uplatnenie ich členov. Odpoveď "áno" je v rozpore s učením Cirkvi o politike.

Prvé sa v 1992 odštiepilo nacionalistické krídlo SKDH / KSÚ, ktoré potom prešlo k SNS. Druhým bol "liberálnejší" Dzurinda, ktorý v r. 1996 neúspešne kandidoval na predsedu KDH proti Čarnogurskému, v r. 1998 na čele "volebnej" strany SDK fakticky porazil Mečiara, a ako predseda novoutvorenej SDKÚ viedol vládu, ktorá reformovala aspoň niečo z toho čo Mečiarova pokazila.

F. Mikloško, V. Palko, a spol., odišli hlavne pre odpor proti vstupu do koalície so stranou Smer, ktorý chcelo vtedajšie vedenie na čele s Hrušovským. Hlavne o osobné uplatnenie išlo zjavne R. Procházkovi. Dokazujú to jeho mnohé protichodné postoje a vyjadrenia zavŕšené expresným vstupom do koalície so Smerom R. Fica.

Biedu dokresľuje racionálne porovnanie politikov z hľadiska postoja k ideálom 17. novembra, komunizmu, demokracii, zahraničnej orientácii Slovenska, kresťanským hodnotám, osobnej morálky, stálosti v názoroch a postojoch, politických skúseností a narábaní s verejneným majetkom. Na základe týchto ktiritérií sa na post premiéra či ministra hodí J. Figeľ, ktorý sa nedostal do parlamentu viac než predsedovia všetkých strán, ktoré sa tam dostali.

Bieda demokracie i súčasnej opozície

Na Slovensku roky prebiehal zápas o demokraciu. Už niekoľko rokov sa všetci politici tvária, že s tým už nie sú problémy. Aj voľby 5.3.2016 dokázali aký je to omyl. Jediný, o kom je isté, že mu tretia vláda R. Fica prospeje, sú biznis-partneri Smeru a populisti ako Kotleba a Kollár. To bude ohrozením a nie skvalitnením demokracie. Naznačuje to aj vývoj našej opozície.

V deväťdesiatych rokoch opozičná SDĽ, v ktorej bol vtedy aj R. Fico, viac krát pomohla Mečiarovej koalícii, čo on aj ocenil že „keď treba, SDĽ zaberie". Väčšinou to bolo v neprospech demokracie a spravodlivosti.

Od prvého víťazstva Smeru R. Fica sa opakovane špekulovalo o koalícii Smeru s KDH. V r. 2014 viacerí obviňovali KDH zo zrady pravice, keď so Smerom dohodlo dve malé, ale Slovensku prospešné ústavné zmeny: O posilnení postavenia "tradičnej" rodiny, a úprave justície, ktorá pomohla odstráneniu D. Harabína z jej vedenia.

Teraz dve zo strán, ktoré najviac sľubovali koniec vlády R. Fica sú so Smerom v koalícii, a to v postavení, ktoré zaručuje Smeru zotrvanie v doterajších spôsoboch riadenia štátu.

Najsilnejšia opozičná strana SaS je solidárna hlavne s neviditeľnou rukou trhu, a má najväčšiu zásluhu na páde vlády I. Radičovej po ktorom sa dostal k moci Ficov Smer. V oblasti morálky, rodiny a kultúry má bližšie k socialistickému Smeru než ku kresťanským hodnotám. S Ficom a Kotlebom sa zhoduje napríklad v protiutečeneckej propagande.

Kresťanskí demokrati nie sú v parlamente. Namiesto nich je tam Kotleba ospevujúci nedemokratický Slovenský štát porušujúci ľudské práva, a B. Kollár ktorému na získanie voličov stačilo heslo „verte mi nie som politik.“ Jeho voliči nedomysleli druhú nevyslovenú polovicu hesla: „chcem sa stať politikom“, a nezaujímalo ich, že v tíme má exmečiarovcov.

Občiansku demokraciu v duchu ideálov Novembra ´89 a bez liberálnej ideológie, a v niektorých osobách aj kresťanské hodnoty zastupuje v parlamente iba OľaNO-NOVA. 11% hlasov, 19 poslancov zo 150.

Prečo blúdime

V dvoch oblastiach je dnes Slovensko lepšie oproti tretej vláde V. Mečiara.

1. Máme zdravšiu ekonomiku. (hlavne vďaka reformám pravicovo - demokratických vlád) Rozvoj domáceho podnikania však stále brzdí korupcia a zlá vymožiteľnosť práva, rastú sociálne rozdiely, do zahraničia odchádzajú tisíce schopných ľudí a najväčšie zisky končia v garážových firmách.

2. Sme členmi EÚ a NATO. To však nevyrieši naše vnútorné problémy a zlý politicko-právny systém. Smer síce presadzuje z Bruselu preferovanú LGBTI agendu, ale Fico má mentálne a politicky bližšie k červenému Východu než k demokratickému Západu. Veľká časť pro-Kotlebovskej predvolebnej propagandy bola protizápadná, a rovnako vystupuje napríklad aj J. Čarnogurský. Protizápadné hlasy sa množia, a v parlamente zísakli väčšie zastúpenie.

Vysvetlenie základnej príčiny tohto slovenského blúdenia je vo varovaní Jána Pavla II., pri jeho prvej návšteve Slovenska po páde komunistickej diktatúry.  V Bratislave v r. 1990 povedal: „Proces obnovy spoločnosti môže vyznieť ako veľmi prechodný jav, ak nespočíva na solídnych mravných a kultúrných základoch.” To, že sa väčšina našej spoločnosti neriadi podľa tejto zásady patrí k hlavným príčinám našich problémov i sklamaní z ponovembrového vývoja. 

Odporúčame

Blog
Slovensko od Tisa cez Mečiara k Ficovi a Kotlebovi

Slovensko od Tisa cez Mečiara k Ficovi a Kotlebovi

14. marca 2016 sa zrodil pravo-ľavý zlepenec tretej vlády exkomunistu R. Fica. Aj to je dôsledok toho, že kresťanských demokratov v parlamente nahradila nacionalistická SNS a Kotlebova ĽSNS, ktorá sa hlási k Slovenskému štátu, ktorý vznikol pod nátlakom Hitlera 14. marca 1939. Kotlebu však volilo aj mnoho slušných ľudí. Podobne ako Hitlera, komunistov, Mečiara, Slotu i Fica.