Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. marec 2023

Komunistov sa nebál, zaplatil za to životom. Príbeh kňaza Jerzyho Popiełuszka

Jerzy Popiełuszko (1947 - 1984) bol jedným z najvýznamnejších odporcov komunistického režimu v Poľsku. V čase výnimočného stavu (1981-83), vlády železnej ruky generála Jaruzelského, slúžil omše za vlasť, ktoré boli zdrojom nádeje pre tisíce Poliakov. Otec Jerzy nebojácne hlásal pravdu, pomáhal chorým a núdznym. No zároveň bol aj tŕňom v oku mocných. 
Komunistov sa nebál, zaplatil za to životom. Príbeh kňaza Jerzyho Popiełuszka

Jerzy Popiełuszko sa narodil v roku 1947 v dedinke Okopy na severovýchode Poľska. Jeho rodičia boli veľmi zbožní a už odmalička mu vštepovali katolícku vieru a hlbokú úctu k Panne Márii. V tom čase v Poľsku sa začal budoval socializmus, ktorý na jednej strane mal krásne ideály o rovnosti a spravodlivosti, no v skutočnosti sa jeho uskutočnovanie neobišlo bez brutálneho násilia a ľudských obetí.

Navyše, duchovný otec komunizmu Karl Marx v 19. storočí napísal, že „náboženstvo je ópium ľudstva“ a podľa toho aj poľskí komunisti nasledovali jeho slová a k cirkvi sa správali nepriateľsky. Komunisti v nej videli jednu z hlavných prekážok budovania „raja na zemi.“

Jerzyho dedina a kraj boli silne katolícke a zároveň silne protikomunistické. Rodné prostredie tak vtlačilo túto pečať do duše Jerzyho, ktorý sa už ako mladý chlapec rozhodol nasledovať volanie Boha a ísť do kňazského seminára.

Pravda, ktorá za nič nestojí, je lož

Krst ohňom prišiel počas dvojročnej povinnej vojenskej služby. Jerzy bol pridelený k špeciálnej jednotke, ktorá bola zložená zo seminaristov. Nebola to žiadna náhoda, komunisti chceli akýmkoľvek spôsobom odradiť mladíkov od ich kňazského povolania. A keď to nešlo po dobrom, indoktrináciou marxizmom-leninizmom, muselo to ísť aj hrubým násilím, zastrašovaním a šikanou.

Jedna príhoda hovorí za všetko. Istý dôstojník prikázal Jerzymu, aby vyhodil a pošliapal medailu Panny Márie, ktorú mal na krku. Jerzy to odmietol a tak nasledovala tvrdá odveta.

Jerzy napísal rodičom: „Chcú nás zlomiť únavou, chcú nás zlomiť provokáciami, ale ja mám pevný koreň, nezlomia ma vyhrážkami ani mučením.“ Po dvoch rokoch mladý Jerzy síce odišiel vyzbrojený silnejším duchom, no zároveň aj s podlomeným telesným zdravím.

V roku 1972 bol Jerzy vysvätený za kňaza. Svätil ho samotný kardinál a poľský primas Stefan Wyszyński. Wyszyński bol skutočným symbolom poľského odporu voči komunistickej represii. Katolícka cirkev bola v Poľsku silnou baštou a jej sila ešte vzrástla po zvolení Karola Wojtylu za pápeža v roku 1978.

Komunisti sa pápeža Jána Pavla II. obávali, o čom svedčí aj to, že keď sa istý vysokopostavený poľský politik dozvedel o tejto voľbe, vraj od hrôzy zvolal: „Svätá matka Božia!“ Jedna z prvých ciest nového pontifika bola namierená práve do Poľska, kde okrem iného prehlásil: „Nikto nemôže vylúčiť Krista z ľudských dejín, nikde na svete!“

Otec Jerzy je v tom čase kňazom v študentskom prostredí. Venuje sa študentom medicíny. Zároveň pomáha ako dobrovoľník a stará sa o pútnikov, ktorí sa prišli stretnúť s pápežom a duchovne načerpať.

Jerzyho spolužiak z kňazského seminára na neho spomína: „Mal dar, že dokázal zblížiť ľudí.“ A iný kňaz dodáva: „Nebol to žiaden vodca, žiaden tribún ľudu, ale mal dar kontaktu s ľuďmi. Prinášal blízkosť a pokoj. Mal rád malé stretnutia. Vedel výborne počúvať.“

Bernard Brien však pripomína, že „Jerzy nebol žiaden neobyčajný človek, anjelská bytosť, oslobodená od hmoty a ktorá je neustále zahĺbená do modlitby.“ Bol to človek, ktorý si vedel vychutnávať radosti života a maličkosti každodenného života.

No Jerzy akoby tušil, že jeho život bude mať aj mučenícky rozmer. Odráža sa to aj týchto jeho slovách: „Pravá láska je náročná a vyžaduje obetu. Pravda musí niečo stáť. Pravda, ktorá za nič nestojí, je lož.“

Kaplán Solidarity

V lete 1980 Poľsko zasiahla vlna robotníckych štrajkov, ktoré reagovali nielen na represívny komunistický režim, ale aj na hospodársku krízu, ktorá ťažila Poliakov. Hniezdom odporu sa stali gdanské lodenice na čele s istým elektrikárom Lechom Walesom. Na konci augusta sa protesty odohrávajú po celom Poľsku - aj vo Varšave, kde pôsobí otec Jerzy. V oceliarňach Huta Warsawa žiadajú robotníci, ktorí boli prevažne katolíci, o svätú omšu. 

Kardinál Wysyński tak hľadá kňaza, ktorý by išiel odslúžiť omšu do oceliarní. Prihlási sa kaplán farnosti svätého Stanislava Jerzy Popiełuszko. Robotníci nadšene vítali prvého kňaza, ktorý prekročil prah oceliarne. Jerzy neskôr poznamenal: „Povedal som si vtedy, že všetci toľko tlieskajú evanjeliu, ktoré vyše tridsaťrokov klopalo na dvere tejto továrne.“

Nadšení neboli iba robotníci, ale aj samotný Jerzy, ktorý práve našiel svoje pastoračné miesto - byť duchovným otcom poľského robotníckeho odborového hnutia Solidarity. Solidarita napokon 31. augusta 1980 dosiahla významný úspech. Stala sa prvým nezávislým odborom v dejinách komunistického bloku.

Jerzy Popieluszko (v strede) s Lechom Walesom (vpravo). Foto - sites.nd.edu

Moskva sa však neplánovala zmieriť s touto trhlinou v systéme ani s ďalšími štrajkami v Poľsku. Na prelome rokov 1980 až 1981 to dokonca vyzeralo na vojenskú inváziu, podobnú tej, ktorá zmietla „kontrarevolúciu“ v Maďarsku a Československu. 

Riešením „poľskej krízy“ mal byť napokon generálom Jaruzelskym vyhlásený výnimočný stav z decembra 1981. Prichádza zákaz demonštrácií, slobôd a je nastolený tvrdý vojenský režim.

Výnimočný stav v Poľsku trval až júla 1983 a znamenal pre predstaviteľov Solidarity väzenie a ďalšie utrpenie pre mnohých, ktorí sa nechceli zmieriť s pošliapávaním občianskych a ľudských práv. Ale práve v tejto mimoriadne ťažkej situácii prichádza niekoľko odvážnych jednotlivcov, ktorí sa napriek všetkému nevzdávajú. Výnimočné situácie sú príležitosťou k tomu, aby sa narodili výnimočné osobnosti.

Otec Jerzy povzbudzoval robotníkov: „Pravda je nemenná a nedá sa zničiť dekrétom. Jediný strach, ktorý musíme mať je ten, že sa odtrhneme od Boha.“ Zároveň však zdôrazňuje, že nechce proti režimu bojovať násilím, ale pravdou a láskou. Upokojuje rozvášnené davy, ktorých zmietal hnev a strach.

Omše za vlasť

Na začiatku roka 1982 otec Jerzy začal v kostole svätého Stanislava vo Varšave slúžiť omše za vlasť. Tieto omše mali svoje korene v 19. storočí, kedy Poľsko bolo rozdelené medzi Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Rusko. Poliaci nemali vlastný štát, ich národ a kultúra boli vystavené ťažkej skúške a represiám. Počas týchto omší sa udržiaval poľský duch pri vedomí a podobne tomu bolo aj počas nacistickej okupácie medzi rokmi 1939 až 1945.

Tieto omše s vlasteneckým nábojom, ktoré sa konali v poslednú nedeľu v mesiaci, boli určitým občianskym protestom voči komunistickej moci v čase, keď bola poľská opozícia zlikvidovaná.

Omše za vlasť nemali iba čisto náboženský obsah, boli to aj manifestácie proti režimu. Čítali sa na nich aj diela vlasteneckých básnikov a spisovateľov, pripomínali sa slávne momenty z poľských dejín a takto sa posilňovala viera ľudí, že s Božou pomocou aj tentokrát Poľsko zvíťazí.

Na jednej z týchto omší Jerzy vyhlásil: „Režim, ktorý potrebuje zbrane k tomu, aby vydržal, ju už mŕtvy. Násilie je dôkazom morálnej úbohosti. Solidarita nezískala srdce ľudí silou, ale vytrvalosťou na kolenách, s ružencom v ruke. Pred oltárom pod šírym nebom požadovala dôstojnosť ľudskej práce, slobodu svedomia a úctu k človeku. Solidarita je mohutný strom, ktorému odrezali korunu a vetvy. Jej korene sú však v nás hlboko zapustené, takže vyrastú nové vetvy.“

Bohoslužby čoskoro navštevovali tisíce ľudí. Popieluszkové posolstvá boli zverejnené v rádiu Slobodná Európa a čoskoro o nich vedel celý poľský národ. Istý účastnik omše za národ poznamenal: „Kostolom znela pravda. Neviem či ten pozemok mal viac ako hektár, ale my sme mali pocit, že máme kúsok slobodného Poľska pre seba.“

Odvaha a duchovná sila mladého kňaza Jerzyho bola inšpiráciou pre celé Poľsko. Lech Walesa spomína na svoje prvé stretnutie s Popiełuszkom: „Na prvý pohľad sa zdal ako obyčajný, nenápadný kňaz, ktorý nie je ničím výnimočný. Poznal som veľmi veľa podobných kňazov. No bol to iba môj prvý falošný dojem, ktorý hneď zmizol po tom, ako som ho zažil na omši za národ. Jeho odvaha a pravdivosť jeho kázni bola priam elektrizujúca a zasahovala srdce každého z nás.“

Jerzy Popiełuszko sa stal populárnym a vyhľadávaným kňazom. Stal sa vzorom pre tisícky ľudí a mnohí sa aj vďaka jeho charizme obrátili k Bohu.

Nepríjemné zrkadlo pre komunistickú moc

Jeho kázne a pastoračná činnosť pochopiteľne dráždila komunistický režim, ktorý vnímal, že v čase výnimočného stavu, mu rastie veľká konkurencia a ohrozenie. Policajti začali otcovi Jerzyho všemožne znepríjemnovať život. Nekonečné výsluchy, šikana a vyhrážky sa stali každodennou realitou. 

Inzercia

Komunisti neustále stupňovali zastrašovanie a používali rôzne psychologické metódy, aby odbojného kňaza zlomili. V istú noc okolo jeho fary krúžilo s veľkým hlukom niekoľko policajných áut. Neskôr mu niekto hodil do bytu bombu, no nikoho nezabila. Jerzyho odvtedy neustále sprevádzala ochranka, ktorá pozostávala z jeho farníkov a robotníkov.

Komunisti ho označovali za „spolitizovaného fanatika“ a jeho omše za vlasť za „opozičné a kontrarevolučné manifestácie,“ ktoré ohrozujú poriadok v Poľsku. Popiełuszko sa tejto kritike bránil: „Ohlasovať Božie slovo neznamená robiť politiku, aj keď cirkev má právo zasahovať do politiky zakaždým, keď politici robia niečo proti Božím alebo ľudským zákonom. Nikto nemôže kňazom zabrániť hlásať pravdu.“

Pravdu, ktorú ohlasoval otec Jerzy však komunisti nemohli ani cítiť. Jerzymu však nepodrážali nohy iba mocní tohto sveta, ale paradoxne aj niektorí ľudia z jeho vlastnej cirkvi. Nový poľský primas kardinál Józef Glemp si Popiełuszka pri jednej príležitosti zavolal na koberec. Kardinál Glemp sa totiž snažil o kompromis s vládou a preto sa Popiełuszko stal prekážkou.

Pápež Ján Pavol II. počas návštevy Poľska v roku 1979. Foto - ipn.gov.pl

Znechutený Jerzy na margo stretnutia s primasom poznamenal: „Primasové výčitky ma naozaj sklamali. To aj bezpečnostné služby na výsluchoch mali ku mne väčšiu úctu! Nechcem nikoho obviňovať, ale chcem vyjadriť, ako ma to veľmi mrzí. Môj Bože, akej skúške ma to vystavuješ?“

Mladý kaplán dostáva ponuku študovať v Ríme, no jeho odpoveď je odmietavá. Nechce v tejto náročnej situácii opustiť svojich ľudí. Utekať od výziev a prenasledovania nie je riešenie.

V decembri 1983 otec Jerzy skončil vo väzení. Bezprostredným dôvodom boli letáky Solidarity a zbrane nájdené pri prehliadke v jeho byte. Tieto materiály však polícia nastrčila zámerne, aby mohla kňaza skompromitovať. Po tlaku verejnosti a katolíckej cirkvi je otec Jerzy prepustený a v lete 1984 je mu udelená amnestia.

Podľa denníka Washington Post za prepustenie Popiełuszka intervenoval samotný pápež Ján Pavol II. Na kardinála Glempa naliehal v tajnej správe: „Bránte otca Jerzyho alebo v opačnom prípade komunisti nájdu zbrane v poličke každého druhého biskupa!“

Popiełuszko bol síce prepustený a pokračoval v pastoračnej činnosti, no nad jeho životom sa čoskoro začali zbiehať mraky. 13. októbra 1984 len zázrakom unikol smrti pri dopravnej nehode, keď sa autom vracal domov do Varšavy. Ani táto nehoda nie je náhoda, je to policajná nástraha. Niekto hádzal kamene do auta. Plán A - zdanlivo nevinná smrť pri autonehode - nevyšiel. A tak nastúpil priamočiarejší plán B.

Cesta na Golgotu a sláva nebeská

Večer 19. októbra otec Jerzy slúžil omšu vo farnosti Bydhošť asi tristo kilometrov severovýchodne od Varšavy. Už na ceste tam ich prenasleduje Fiat125 s tromi mužmi. Počas omše sa Popieluszko modlí so slovami: „Modlime sa, aby sme boli oslobodení od strachu a každého zastrašovania, ale predovšetkým od túžby po pomste a násilií.“

Približne o 22:00 otec Jerzy a jeho šofér Waldemar Chrostowski sú na spiatočnej ceste zastavení vozidlom, ktoré ich sledovalo už na ceste do Bydhošťa. Pôvodne sa domnievali, že ide iba o rutinnú kontrolu, no zámery týchto mužov sú oveľa zlovestnejšie. Chrostowski je spútaný, Popieluszka zbili a hodili do kufra fiatu.

Chrostowski, ktorý kedysi slúžil u výsadkárov, napokon vyskočí z auta. Bez väčších zranení beží po pomoc. Okamžite vyrozpráva, že čo sa stalo a že otec Jerzy bol unesený príslušníkmi tajnej polície. Zločin už nebolo možné ututlať. Poľská verejnosť bola šokovaná a celé dni sa modlila za život ich obľúbeného kňaza.

Jerzy Popieluszko však bol 30. októbra nájdený mŕtvy v jazere Wloclawek. Traja príslušníci poľskej tajnej služby (Sluźba Bezpieczeństwa) kňaza dobili a potom ho zviazaného hodili do vody. Nie je však známe, kedy presne zomrel. Popieluszko bol taký dobitý, že jeho brat mal problém ho spoznať pri identifikácii. Celé jeho telo nieslo viditeľné známky mučenia.

Krajina sa zahalila do smútku a na Popieluszkov pohreb prišli státisíce ľudí. Lech Walesa na pohrebe povedal: „Lúčime sa s tebou, služobník Boží a sľubujeme, že sa už pred násilím neskloníme. Pevní v službe vlasti budeme na klamstvá odpovedať pravdou a na zlo dobrom.“ 

Jeho hrob sa stal pútnickym miestom. Putovali k nemu zástupy ľudí, v roku 1987 ho navštivíl aj pápež Ján Pavol II. a vtedajší americký viceprezident (neskôr prezident) George Bush starší. Len medzi rokmi 1985 až 2005 prišlo k jeho hrobu asi 15 miliónov ľudí.

Viceprezident USA Bush pri Popieluszkovom hrobe. Foto - biogramy.ipn.gov

Popieluszkovi vrahovia, príslušníci odboru ministerstva vnútra, ktorý mal na starosti dohľad na cirkvou, boli odsúdení a dostali relatívne prísne, viacročné tresty. Grzegorz Piotrowski, Waldemar Chmielewski a Leszek Pekala konali na pokyn plukovníka Adama Pietruszky. Piotrowski počas procesu vysvetľoval, že polícia s odbojným kňazom zaobchádzala príliš jemne a neúčinne. Vražda kňaza bola prezentovaná ako zločin malej skupiny policajtov, ktorí sa rozhodli vziať „spravodlivosť“ do vlastných rúk. 

Podobne manipulatívne a skreslene sa o Popieluszkovej vražde písalo aj v Československu, v Rudom práve: „Podobný čin nemá nič spoločného s politikou a praxou celého medzinárodného komunistického robotníckeho hnutia. Za smrť môžu sily, ktorým nie je po vôli skutočnosť, že v Poľsko bol zlikvidovaný pokus o kontrarevolúciu a násilný prevrat.“

Pozadie Popieluszkovej vraždy je však dodnes zahalené rúškom tajomstva. Vykonávatelia boli verejne známi a odsúdení, no skutočný objednávateľ sa pravdepodobne vyhol spravodlivosti.

Andrzej Grajewski píše v knihe Judášov komplex, že „bezprostredne po Popieluszkovej vražde kapitán Piotrovski v rozhovore s ministrom vnútra generálom Kiszcakom priznal, že rozkaz zabiť kňaza vydal istý dôstojník sovietskej KGB s krycím menom Andrej. Neskôr od tejto verzie ustúpil bez toho, aby boli v tejto kauze predložené akékoľvek dôkazy. Mimochodom, zostalo neobjasnené to, že odkiaľ pochádzal zámožný strýko (repatriant z východu), ktorý materiálne podporoval rodinu odsúdeného plukovníka Pietruszky.“ 

Pavel Hlavatý uvažoval, že je možné, že rozkaz zabiť Popieluszka prišiel z vonku, pretože si dotyčný objednávateľ zjavne neuvedomoval stav poľskej spoločnosti a nedomyslel možné spoločenské dôsledky. 

Bez ohľadu na neznámo, ktoré obklopuje Popieluszkovú smrť, umučený kňaz sa stal národným hrdinom, ktorý nezanedbateľnou mierou prispel k pádu komunizmu v roku 1989. 

O osem rokov neskôr sa začal proces blahorečenia a napokon v roku 2010 bol vo Varšave blahorečený. Slávnosti sa zúčastnila aj 90-ročná Marianna Popieluszko, matka zavraždeného kňaza. 

Popieluszkov životopisec Bernard Brien opisuje v knihe Jerzy Popieluszko - pravdou proti totalite (ktorá je aj základnym informačným zdrojom tohto článku) aj zázrak na príhovor už vtedy blahoslaveného poľského kňaza. Stal sa v roku 2012, keď na jeho príhovor bol zázračne uzdravený muž, ktorý mal rakovinu krvi v poslednom štádiu. Týmto sa odštartoval proces svätorečenia otca Jerzyho.

Jerzy Popieluszko zostáva pre dnešné generácie vzorom. Je príkladom odvahy a obetavosti. Otec Jerzy zomrel za hodnoty, pre ktoré sa oplatí položiť aj život - pravda, láska a Kristovo evanjelium. 

Titulný obrázok - wikimedia.eng

Venuje sa spoločenským, kultúrnym a náboženským témam. Člen Spoločenstva Ladislava Hanusa. (Kontakt: bloger.kc@gmail.com)

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.