Marcové vedecké čriepky : O mraku vo fľaši a pohybujúcej sa rastline

Marcové vedecké čriepky : O mraku vo fľaši a pohybujúcej sa rastline

V marci Vedecký brloh navštívila Mgr. Veronika Tomková z Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pre deti pripravila silne experimentálny program, počas ktorého si deti rozdelené do malých skupiniek postupne vyskúšali všetky pokusy.

Keď sme sa pani Tomkovej pýtali, ktoré z pokusov by odporučila do pozornosti čitateľov blogu, odpovedala nám takto: „V brlohu Magická biológia sme si vyskúšali viacero zaujímavých pokusov, ktoré stoja za zmienku. Bola to, napríklad, výroba oblaku vo fľaši, testovali sme, koľko farieb sa ukrýva v liste rastliny a či sa môžu rastliny pohybovať. Popíšem Vám práve tieto 3 aktivity, ktoré vás určite očaria. Keďže sa každý náš pokus začal vedeckou otázkou, položím ich aj Vám, podobne ako malým vedcom v brlohu.

Koľko farieb má list rastliny?

Asi každému napadne intuitívna odpoveď: no predsa len jednu – zelenú! Ale je to naozaj tak? Táto otázka sa dá zodpovedať pomocou veľmi jednoduchého pokusu. Potrebujeme na to mažiarik, filtračný papier (úzky dlhý pásik), list z akejkoľvek rastlinky (zelený alebo červený), 96% etanol a špajľu.

Postupujeme takto: List rastliny si rozstriháme na čo najmenšie kúsky a rozdrvíme ich v mažiariku. Potom prilejeme trocha etanolu, aby nám vznikla hustá zelená „kašička“. Do vzniknutej látky namočíme na niekoľko sekúnd špičku filtračného papiera. Do malej kadičky si medzitým nalejeme etanol (stačí málo, 1-2 cm odspodu). Filtračný papier vrchnou časťou zavesíme na špajľu alebo ceruzku tak, aby spodná časť bola namočená v kadičke s etanolom. Necháme pôsobiť 30-40 minút.

Čo sa stane? Po čase môžeme na filtračnom papieri pozorovať rozloženie farieb: v prípade zeleného listu sú to zelený chlorofyl a žltý xantofyl. V prípade červeného listu sa na filtračnom papieri ukáže oranžovo-červenkastý karotén a zelený chlorofyl. Tento spôsob oddeľovania farieb sa nazýva papierová chromatografia a využíva sa na izoláciu farbív v rôznych látkach v biológii a chémii.

Môžu sa rastliny pohybovať?

Samozrejme, všetky rastliny sa pohybujú, či už počas vývinu alebo pri otáčaní sa za svetlom. Ale len niekoľko rastlinných druhov sa pohybuje tak rýchlo, že je to viditeľné voľným okom.

Pri tejto vedeckej otázke sme nerealizovali žiaden pokus, deťom som iba ukázala rastlinu, ktorá je výnimočne citlivá na dotyk - Mimosa pudica (citlivka). Keď ju „pošteklíte“, jej listy sa takmer okamžite uzatvoria. Prečo? Po uzavretí listov sa svieža a chutne vyzerajúca rastlina zmení na škaredú a zvädnutú. Tým pádom je chránená pred útokmi predátorov, bylinožravé živočíchy sa k takej „škaredej“ zvädnutej rastlinke ani nepriblížia. Je to jeden z mnohých fascinujúcich mechanizmov, ktoré v prírode fungujú. Túto úžasnú rastlinu nájdete aj v skleníkoch  Botanickej záhrady UPJŠ na Mánesovej 23 v Košiciach, kde si ju môžete prísť kedykoľvek obhliadnuť.

Ako druhú výrazne pohyblivú rastlinu som predstavila Codariocalyx motorius alebo inak tancujúcu rastlinku. Nazýva sa tancujúca preto, že reaguje na zvukové vlny. Je to naozaj výnimočný rastlinný druh, ktorý je zaujímavý nielen pre malých vedcov. Semienka tejto rastlinky sa dajú kúpiť, takže si ju doma môžete vypestovať a otestovať, či je naozaj tancujúca.

Tretia rastlina z kategórie pohyblivých je Dionaea muscipula (mucholapka). Je to mäsožravá rastlina, ktorá má krásne sfarbený a veľmi lákavý kvet. Do kvetu si sadá hmyz, ktorý sa tam nalepí a potom nemôže odletieť. Enzýmy v rastline ho rozložia a rastlinka sa tak nakŕmi. Aj tú si môžete pozrieť v Botanickej záhrade.

Dá sa doma v kuchyni vytvoriť oblak?

Možno sa Vám na prvý pohľad zdá, že oblaky nemajú veľa spoločného s biológiou. Oblačnosť, zrážky, hmla, búrky, sneh a kolobeh vody... to všetko sú prvky, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú život na zemi. Vieme, že voda je nevyhnutná pre celú zemeguľu. Oblaky sú súčasťou kolobehu vody, preto majú s biológiou spoločné veľmi veľa.).Výroba „oblakov“ v kuchyni (alebo v brlohu) je naozaj veľmi jednoduchá. Potrebujeme na to 1 vrecko plné ľadových kociek, veľkú zaváraninovú fľašu (0,7l alebo viac)/ veľký priesvitný pohár, ktorý znesie horúcu vodu, zápalky a kanvicu s vodou.

Postup je nasledovný: Do fľaše nalejeme horúcu vodu až po okraj. Potom väčšinu vody vylejeme, vo fľaši necháme iba 3-4 cm vody odspodu. Hornú časť fľaše „ohrejeme“ zapálenou zápalkou po obvode (trošku čarovania ako s kúzelnou paličkou). Potom veľmi rýchlo na vrch položíme vrecko s ľadom tak, aby zakrývalo celý otvor fľaše.

Čo sa stane? Keď dôjde k zrazeniu studeného vzduchu z ľadu s horúcim vzduchom z vody, dochádza ku kondenzácii vodnej pary a vzniká hmla alebo oblak v menšej mierke. Princíp je presne taký, ako pri vzniku tej naozajstnej hmly alebo oblakov vonku.“

 

Nuž, ak máte niekde nablízku malých výskumníkov, skúste si pokusy vyskúšať a doniesť si tak kúsok magickej biológie aj k Vám domov. 

V poslednú aprílovú sobotu Vedecký brloh pokračuje pásmom RNDr. Jána Gálika, CSc z Neurobiologického ústavu Slovenskej akadémie vied na tému Elektrina v našom tele - ako, a na čo si ju vyrábame?  Aj z tohto brlohu Vám prinesiem vedecké čriepky.

 

Podrobnejšie informácie o nasledujúcom brlohu  ako aj fotogalérie z už  uskutočnených brlohov hľadajte  na facebookovej  stránke :https://www.facebook.com/VedeckeKaviarneabrlohy/?fref=ts   a aj tu :

http://vymenniky.sk/blog/vdaka-elektrine-vieme-mysliet-citit-a-travit-cukriky/

 

Foto: Renáta Zolnaiová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo