Meno premiéra Hegera sa často skloňuje v niekoľkých politických projektoch.  Zdá sa, akoby si mohol vyberať svoju politickú budúcnosť.

Keď sa ale zamyslíme nad súčasným stavom politickej scény, prídeme ľahko na to, že v skutočnosti nemá žiadne možnosti.

Akýkoľvek politický pohyb Hegera by spôsobil úplnú dehonestáciu už aj tak dosť bitej vlády. Odkedy sa Matovič musel vzdať svojho ministerského kresla a začalo sa hovoriť o pokojnom rozdelení OĽANO,  podpora Matoviča Hegerovej vláde zmizla. Matovič si ide svoju jazdu v parlamente, až teraz sa ukazujú jeho schopnosti ministra financií.  Jeden a pol miliardová sekera v rozpočte, bez akéhokoľvek jednoznačného úžitku pre Slovensko, je návrh oveľa zvrhlejší, ako  Ficove predvolebné ťahy s dôchodkami a vlakmi zadarmo.  Parlamentný klub OĽANO sa dostal do zveráku medzi Matoviča a Hegera.  V parlamente nastalo bezvládie – každý si tu môže podľa svojho svedomia urobiť, čo ho napadne.  Ak by v tejto situácii ešte Heger urobil akýkoľvek krok či už smerom ku KDH, k Dzurindovi alebo zakladaním svojej strany, parlamentný klub OĽANO sa úplne rozsype a parlamente  bude možné už čokoľvek.

Hegerovi, ako serióznej osobne, nezostáva nič iné, len zachraňovať vládu v demisii, dopracovávať  reformy, aby do septembra  aspoň z časti  vláda dodala verejnosti výsledky reforiem.

Ak by sa Matovičovi a Sulíkovi podarilo Hegera predsa len potopiť, potopia aj sami seba. Zdá sa, že si to občas aj uvedomia. Bol to pôvodne ich projekt. Tak si to ľudia pamätajú.  Projekt najprv opustil Sulík, zo žiarlivosti a nevraživosti voči Matovičovi, teraz Matovič zabudol, že túto vládu zostavil on sám a tým, že nie je jej súčasťou, prestalo ho to celé baviť. Že by to bola žiarlivosť? O Kollarovi pomlčíme, ak by nebolo Krajniaka, ani neveríme, že je súčasťou koalície. Nič nepodporil a nič nevetoval.

Všetky koaličné strany a SaS sa nachádzajú na hranici zvoliteľnosti, v pásme štatistickej chyby plus mínus dve percentá. To by už malo všetkých zobudiť. Ficovi naozaj prestierajú červený koberec.

Heger ako zodpovedná osoba si kladie pred seba jednu úlohu, doviesť tento ambiciózny projekt k výsledkom, a to napriek tomu, že  Sulík, Matovič aj Kollar, tento projekt iba trpia.  Ako Hegera poznáme, pôjde po hranici nemožného a môže sa dopracovať k úspechu jedine ak zabudne na svoju politickú budúcnosť v predčasných voľbách.