V mladosti sa intelekt vyvíja a osvojuje si základné postupy, ako bude pracovať celý život. Preto ho treba aj primerane zaťažovať a cvičiť.

Mladý mozog potrebuje zaťaženie riešením nových náročných úloh. Ak sa čas, ktorý na toto príroda pripravila, vyplní banalitami a hraním bezduchých digitálnych „hier“, následky môžu byť ďalekosiahle.

Bohužiaľ, reálny životný priestor detí sa scvrkol a ten virtuálny sa roztiahol na celé hektáre.

V knihe s názvom Digitálna demencia upozorňuje nemecký psychiater Manfred Spitzer na to, že digitálne médiá môžu pri ich nadmernom používaní spôsobiť zníženie kvantity a kvality používania mozgu a tým aj jeho výkonnosti.

Negatívne zmeny nachádza nielen v oblasti myslenia, ale aj vôľového konania, emócií a sociálneho správania. Toľko v krátkosti nemecký psychiater, ktorý nie je žiadny ezoterický šarlatán ani konšpirátor, či vyprázdnená konferenčná hviezda. Robí reláciu v  rozhlase o mozgu.

Cielená digitálna demencia a ochabnutosť myslenia nastupujúcej mládeže, ktorú  treba čo najviac zaťažiť sociálnymi sieťami a video kanálmi, aby im zostalo zo vzdelávacieho systému v hlave čo najmenej, vnímam preto veľmi negatívne.

VŠ pedagóg a psychológ prof. Miron Zelina upozorňuje, že podľa štúdie v Nemecku deti a mladiství od 8 do 18 rokov trávia pri moderných technológiách viac času, ako v škole. V USA im zase zaberú väčší priestor, ako samotný spánok.

Vezmime si taký príklad okolo „gúglenia“. Za neschopnosť spracovať vygúglené informácie nemôže gúgl.

Môže za to celý vzdelávací systém. Lebo tá slepá viera Gúglovi je presne rovnaká ako slepá viera k niektorým slabým pedagógom, alebo hovoriacej hlave v televízii, že všetko, čo povie, musí byť zaručená pravda.

Aby som bol objektívny je treba konštatovať, že  bez moderných technológií, ako sú mobilné telefóny, počítače či tablety, si už nevieme ani predstaviť život.

Lenže, obraz ľudí uprene hľadiacich na svoj displej namiesto osobného rozhovoru je čoraz častejší a v Amsterdame už dokonca má aj svoje súsošie.

V žiadnom prípade nemožno poprieť, že digitálne médiá sa už stali súčasťou našej kultúry. Uľahčujú nám život, zvyšujú produktivitu práce, poskytujú nové možnosti voľnočasových aktivít a zábavy.

Celý moderný svet, od výroby po zásobovanie, dopravu, verejnú správu či zdravotníctvo, by sa bez digitálneho spracovávania informácií zrejme zrútil.

Nemôže byť teda naším cieľom s digitalizáciou bojovať či snažiť sa o jej odstránenie.

V každom prípade treba mať stále na pamäti, že okrem skutočnosti, že digitálne médiá majú vysoký potenciál závislosti, môžu pri dlhodobom používaní poškodzovať ľudské telo a najmä ducha.

V tejto súvislosti by som rád uverejnil stanovisko, ktoré mi napísal pán Prof. MUDr. Martin Smrčka, Ph.D., MBA. Prednosta Neurochirurgickej kliniky FN Brno, LF MU :

„Myslím, že pravda bude jako vždy někde uprostřed. Některé věci mohou digitální sítě a technologie u lidí zlepšovat, ale jsou to ty prvky, které jsou zaměřeny dovnitř systému, například logika, analytické myšlení ve smyslu matematiky a statistiky.

Vnímání vnějšího světa je ale jistě ovlivněno spíše negativně, například prostorová orientace, hodnocení společenských reálií na základě vlastních prožitých zkušeností atd. Celkově si myslím, že se v digitálním světě musíme teprve naučit žít.„

Čo dodať na záver. Tak ako bol oheň pre človeka dobrý pomocník ale zlým pánom, tak isto aj digitalizácia je skvelým pomocníkom, pokiaľ ju ovládame. Keď sa staneme na nej závislí ako na droge, tak je už našim pánom a likviduje nás komplexne.

Dušan Piršel