V bulharskej hre Jordana Radičkova „Pokus o lietanie“ naskočí skupina lazníkov na zatúlaný vojenský balón. Vtáčia perspektíva im umožňuje objavovať svet a vnímať malichernosť prízemnej ľudskej existencie. Posádka preskúma cudzie krajiny a zažije rozmanité dobrodružstvá. Balón však napokon zostrelia žandári a lazníkov vypočúvajú. Napokon ich za symbolický i fyzický „úlet“ počastujú výpraskom...

V prípade zostreleného čínskeho balóna nad územím USA, je oficiálna pozícia čínskych úradov podobná. Vraj sa vychýlil z pôvodného kurzu a „zatúlal“ sa až na územie Severnej Ameriky. Údajne bol na nevinnej prieskumnej meteorologickej misii. Spojené štáty si čínsky „pokus o lietanie“ nad svojim územím vyhodnotili ako narušenie vzdušného priestoru a provokáciu. Minister zahraničia Blinken odročil svoju plánovanú návštevu Číny na neurčito. Čínsky prieskumný balón napokon 4. februára 2023 zostrelila americká stíhačka F-22 nad územím Južnej Karolíny.

Optikou strednej Európy sa nám môže celý incident javiť ako pretlak horkého vzduchu („ha-ha-ha“). Trápi nás vojna na Ukrajine, ceny energií aj inflácia. V USA je však napätie medzi Pekingom a Washingtonom témou č.1. Doterajší oficiálny postoj oboch strán bol, že  napriek vyostrovaniu vzťahov, by sa krajiny mali vyhnúť druhej studenej vojne (o tom mala byť návšteva Blinkena v Pekingu). Ako však správne na Twitteri poznamenal analytik Dmitry Alperovitch: „V ére strategického odlúčenia, historicky bezprecedentnej úrovne špionáže, zbrojenia, rivality o nových spojencov a základne, globálny vplyv a tiež úvah o možnom vojnovom konflikte, by som rád počul protiargument že ešte nie sme v druhej studenej vojne s Čínou.“

Vzťahy medzi USA a Čínou sú dlhodobo na zostupnej špirále. Trumpova obchodná politika taríf na čínsky dovoz, agresívne budovanie umelých ostrovov v juhočínskom mori v réžií Pekingu, vyhrotenie situácie v taiwanskej úžine, či zákaz exportu polovodičov zo strany Bidenovej administratívy, sú len niektoré kapitoly  zo širokého katalógu vzájomných rozporov. Na konci januára unikol interný materiál, kde generál veliteľstva vzdušnej mobility Michael A. Minihan svojim jednotkam odkazuje: „cítim v kostiach, že o dva roky môžeme byť v otvorenej vojne s Čínou“. Tvrdenie poprelo ministerstvo zahraničia aj Pentagón, kde sa jeho zamestnanec oficiálne vyjadril že „nie sú žiadne indície o bezprostrednej invázií(na Taiwan) v najbližších rokoch“. Podobné šumy však ilustrujú, že  možným kinetickým konfliktom medzi USA a Čínou sa nezaoberajú len akademici vo svojich analýzach. Uvažujú o ňom aj „veľké zvieratá“ armády, ľudia praxe. Preto razantná odpoveď Washingtonu, keďže vzducholoď mohla potenciálne zbierať citlivé informácie.

Pod pojmom „balón“ sa väčšine z nás vybavia farebné nafukovacie ozdoby na narodeninové oslavy. Skutočné, veľké balóny sú však účinná zbraň. Podľa amerického národno-bezpečnostného analytika Williama Kima, sú efektívnejšie a lacnejšie ako satelity, majú väčšiu trvanlivosť, je ich ťažie zachytiť radarom, a môžu niesť rakety alebo výbušnú muníciu. Keďže moderná vojna je najmä o zbere informácií, práve balóny môžu v istých misiách hrať kľúčovú úlohu.

Je málo pravdepodobné, žeby išlo o náhodu, prípadne nehodu, ako sa na začiatku predpokladalo. Podľa Pentagonu sa ďalší prieskumný balón objavil nad územím Latinskej Ameriky. Otázne je, či by takú riskantnú misiu odobrilo priamo politbyro. Čínska diplomacia sa zdá byť zaskočená, takže skôr išlo o neprezieravý krok jastrabov z  Čínskej oslobodzovacej armády. Prezident Ši-Ťi-Pching od jesene minulého roku  ukazuje  globálnemu spoločenstvu prívetivejšiu tvár, či už ide o zrušenie lockdownov a otvorenie ekonomiky, alebo bilaterálne rokovania na Bali. Zrušenie návštevy na úrovni ministra zahraničia zrejme čínskych mandarínov nepotešilo. Dokonca, ústami ministerstva zahraničia prejavili nad situáciou „ľútosť“, čo je v dobe  agresívnej politiky čínskej „diplomacie vlčích bojovníkov“  nezvyčajná vec...

Možno však zo strany Bieleho domu nešlo len o skratovú reakciu. Podľa pozorovateľov získala americká diplomacia vďaka incidentu nástroj, ktorý môže použiť v ďalších rokovaniach a získať od Pekingu drobné ústupky (v otázke Ukrajiny, bezpečnostné mantinely pre krízové situácie), ktoré by Blinken na plánovanej návšteve pravdepodobne nezískal.

Aj tu sa ozývajú ozveny studenej vojny. Na jar 1960 sa v snahe upokojiť napätie medzi USA a Sovietskym zväzom uskutočnilo v Paríži stretnutie medzi prezidentom Eisenhowerom a generálnym tajomníkom Chruščovom. Sovieti tesne predtým zostrelili nad Sverdlovskom americké špionážne lietadlo. Američania tvrdili (podobne ako dnes Čína) že išlo o prieskumné lietadlo. Keďže pilot lietadla prežil, americká strana musela ísť s pravdou von. Eisenhower sa odmietol ospravedlniť a dusná atmosféra pokračovala ďalej. Za začiatok Studenej vojny 1.0 s považuje viacero udalostí (Churchillov prejav o „železnej opone“. Trumanova doktrína, blokáda Berlína). Je veľmi pravdepodobné, že čínsky pokus o lietanie, ktorý prerušil hukot stíhačiek F-22, bude jedným z míľnikov, ktoré predznačujú začiatok Studenej vojny 2.0....

Mimochodom, balónová symbolika a studená vojna, sa v pop-kultúre objavuje aj v pacifistickej piesni „99 Luftballons“ obľúbenej nemeckej speváčky Neny z roku 1983. Pieseň varuje pred jadrovým konfliktom, keď si deväťdesiatdeväť červených balónov zmýlia s nukleárnym útokom. Preto dúfajme, že tak ako v prípade Studenej vojny 1.0, sa znepriatelené tábory obmedzia na (balónovú?) špionáž a zbrojenie, a vyhnú sa vzájomnému zničeniu.  

https://youtu.be/Fpu5a0Bl8eY