Každý z nás má mnoho zážitkov. Niektoré sú nezabudnuteľné a krásne a niektoré by sme najradšej vymazali z pamäti. Ale asi to nie je možné. Hoci sa o to často pokúšame, myšlienky sa nám vždy vynoria. Ak máme v hlave stále nejakú zlú spomienku, alebo výčitky, ktoré nás prenasledujú každý deň, mesiac, či rok, je niekedy ťažké sa ich zbaviť. Aké by bolo krásne nahradiť zlé spomienky iba tými dobrými. Počas celého dňa a hlavne vtedy, keď zaspávame. Ráno by sme vstali svieži, oddýchnutí a plný elánu a radosti do nového dňa. Ak sa zobudíme s očami opuchnutými od plaču, ťažšie nám počas dňa nabehne pocit šťastia a radosti.

Samozrejme sú v živote ťažké chvíle, kedy smútok a plač má svoje miesto. Ak stratíme blízkeho človeka, alebo niekomu zlyhá zdravie. Má však zmysel napriek všetkému ďalej žiť pre tých, ktorí nás potrebujú a milujú. A v modlitbe nachádzať útechu a zmysel svojho života. Pretože slnko svieti rovnako, keď sme šťastní, aj keď sme nešťastní. 

Nech sme však kdekoľvek na svete, nosíme si stále tú istú hlavu so svojimi myšlienkami. Či sme s deťmi na výlete, s blízkym chorým pri jeho lôžku, či sme sa práve rozišli s partnerom, alebo sme po uši zamilovaní. Je iba na nás, ako dovolíme našim myšlienkam, aby nám ničili našu myseľ aj telo. Aj po rozchode s milovaným človekom môžeme nájsť pravú, ozajstnú lásku. Prosbou k Bohu za uzdravenie sa aj blízky človek, ktorý je chorý môže uzdraviť. Pretože život nekončí jedným ťažkým mesiacom, či rokom. On má stále svoje pokračovanie,  či je nám dobre, alebo zle. Neexistuje žiaden recept, ako byť stále šťastný.

A netreba sa ani nechať oklamať ilúziou, že ľudia, ktorých vidíme krásne nastailovaných na príspevku na sociálnej sieti majú nádherný život. Možno sa aj oni večer prehadzujú na posteli a  nemôžu zaspať a sú opustení a nešťastní. Kto verejne prizná, ako sa naozaj cíti a aké má myšlienky? Nikto. Máme ich ukryté hlboko v našich mysliach. 

Aké by bolo super, keby sme zlé myšlienky vedeli vyhodiť tak, ako vyhadzujeme odpadky a nepotrebné veci do koša. Lebo na čo sú nám? Zapáchajú, zaberajú nám miesto a zavadzajú. A nahradili by sme ich novými myšlienkami, ako keď si kúpime niečo nové, krásne a voňavé. 

Keby to však bolo také jednoduché a ľahké, robil by to asi každý z nás. Sama sa o to iba snažim. Ale mám to šťastie a dar od Boha, že mám pri sebe rodinu, ktorá mi nedovolí nechať sa niekedy zlými myšlienkami zničiť. Stačí mi však pohľad na mojich synov a ich objatie. Áno, je dôležité, akými ľuďmi sme obklopení. Aj keď naše prostredie nie je vždy ideálne, naše myšlienky nám nikto nevezme.

Každý z nás môže snívať o pekných veciach, po ktorých túžime. A rovnako sa o to môžeme  aspoň malými krokmi snažiť. Aby sme zlé myšlienky vedeli nahradiť prítomným okamihom, ktorý nás urobí šťastnými. Minulosť sa nedá zmeniť, ale o to, aby sme sa cítili lepšie sa môžeme aspoň pokúsiť. Tým, že začneme robiť niečo, pri čom sa cítime dobre a sme šťastní. 

Tak ako ja pri písaní mojich blogov a knihy, ktorá v blízkej dobe uzrie svetlo sveta. Teším sa na ten moment, keď ju budem držať vo svojich rukách. Ale hlavne chcem dať každému, kto bude čítať moju knihu pocit, že v živote sa dá všetko zvládnuť.

Ľuba Struková