Ak skutočne nasledujeme Ježiša, teda sme kresťania, musí to byť z nášho života jasne vidieť. A čo konkrétne to má byť vidieť? Podľa mňa to, že Boh je a aký skutočne je, čo by malo ľudí pohýnať k jeho oslave. Čo tá oslava Boha však je?

Napr. toto z Ježišovho života: „V tom meste žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že (Ježiš) stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom. S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom.“ (Lk 7,37-38 SEB).

Alebo toto zo života kráľa Dávida: „Dávid, opásaný ľanovým efódom, tancoval z celej sily pred Hospodinom. Dávid a celý dom Izraela vynášali Hospodinovu archu s radostným pokrikom a za zvuku rohu. Keď Hospodinova archa vstupovala do Dávidovho mesta, Šaulova dcéra Michol sa pozerala z okna. Keď videla kráľa Dávida poskakovať a tancovať pred Hospodinom, opovrhla ním v srdci.“ (2Sam 6,14-16 SEB).

Teda oslava Boha môže mať aj inú podobu ako vyjadrenie slávy Boha slovne či spevom, čo najčastejšie zažívame v našich náboženských životoch. Ako vidíme z daných úryvkov z Božieho slova, môže to byť aj niečo, čo iných priam pobúri, resp. to skritizujú. Ženu, ktorá oslávila Ježiša takýmto pokorným a sčasti aj intímnym spôsobom, skritizovali: „Niektorí namrzene šomrali: ‚Načo také plytvanie olejom? Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným.‘ A osopovali sa na ňu.“ (Mk 14,4-5 SEB). Dávidom zase pohrdla za tanec pred Bohom jeho vlastná žena Michol: „‚Kráľ Izraela sa dnes naozaj vyznamenal, keď sa ako nejaký nehanebník obnažoval pred očami slúžok svojich služobníkov.‘ Dávid jej odvetil: ‚Bolo to na počesť Hospodina, ktorý dal prednosť mne pred tvojím otcom a celým jeho domom, keď ma ustanovil za vojvodcu Izraela, Hospodinovho ľudu. Chcem sa ešte hlbšie pokoriť než doteraz a ponižovať sa sám pred sebou. U slúžok však, o ktorých si hovorila, zostanem v úcte.‘“ (2Sam 6-20-22 SEB).

Osobitnému vzdaniu slávy Bohu som bol tiež svedkom pred pár dňami, keď jedna spoločensky i majetkovo významná osoba pri jej verejnom oceňovaní v sekulárnom prostredí v príhovore verejne poďakovala Bohu.

Áno, formy oslavy Boha sú rôzne, myslím si však, že Bohu sa veľmi páči, keď sa preňho pri jeho oslave v očiach sveta hoc aj zosmiešnime. Máme mať bázeň pred Bohom a nie ľuďmi.  

Veď Ježiš nám povedal: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čo jej dodá slanosť? Už nie je na nič súca, len ju vyhodiť von, aby ľudia po nej šliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!“ (Mt 5,13-16 SEB).

Vidieť má byť naše dobré skutky, avšak sláva za ne nemá patriť nám, ale Nebeskému Otcovi.

Otče, prosíme ťa teda v Ježišovom mene o milosť žiť tak, aby za každý dobrý skutok, ktorý si nám dal vykonať, sme neboli oslavovaní my, ale len a len ty. Nech tebe patrí všetka sláva, ako hovoríš: „Svoju slávu inému nedám.“ (Iz 48,11 SEB). A tiež ťa prosíme o milosť oslavovať ťa celým srdcom, obdobne ako hriešna žena či kráľ Dávid v slobode, v slobode od pohľadov, slov a myšlienok iných ľudí.