Nový blog: Aké vzťahy pre ťažké časy?

Kultúrna zmena, ktorá prebieha najmä v Európe a mení ju na nepoznanie, nás nemôže nechať ľahostajných. Ak sa nechceme nechať kultúrne a duchovne prevalcovať, chce to posilniť si svoju kresťanskú, národnú a európsku identitu. Otvoriť sa solidarite a múdrosti v politike a múdrosti lásky v rodinnom a občianskom spolužití.

Aké vzťahy pre ťažké časy?

 

Zo skúsenosti aj z výsledkov výskumov začiatkom 90. rokov 20. storočia sa veľmi zreteľne ukazuje, že dobré medziľudské, osobitne rodinné vzťahy sú mocnou ochranou pred psychickým i fyzickým zrútením aj v časoch krutých spoločenských zvratov.

Realita: pribúda teroristických útokov. Európa, ale aj iné svetadiely, "nevieme deň ani hodinu, ani miesto", kde sa môžu zopakovať útoky. Cítime, že prirodzené zdesenie a hnev na známych - neznámych páchateľov nie je žiadnym riešením. Politické rokovania ani vojenské útoky nepomáhajú. A my potrebujeme konštruktívne riešenia v situácii, keď sa pred našimi očami udieva masívna snaha o výmenu kultúr - silou demografického vývoja u v Európe už domestikovaných moslimov, prílevom moslimských imigrantov a príchodom vojnových utečencov ...Niečo nám azda povie vzdialená analógia:

V čase, keď sa rúcala západná časť Rímskej ríše pod náporom barbarov, bola situácia v mnohom podobná: strach o výdobytky antickej grécko-rímskej a najmä už solídne rozvinutej kresťanskej kultúry. Smrť a devastácia. Odstup dejín nám umožňuje vidieť konštruktívne sily, ktoré tu okrem politických ťahov na šachovnici Európy pôsobili. Bolo to kresťanstvo, ktoré napriek ľudskej slabosti, ale vďaka svojej duchovnej sile nakoniec prijalo väčšinu barbarov do svojho lona a európska kultúra sa obohatila novými silami mladých národov.

Iná historická analógia: v čase, keď sa sily islamu tlačili cez turecké vojská do Európy, kresťanské krajiny, napriek svojim vlastným problémom, ktoré ich rozdeľovali, sa spojili k obrane, v bitke u Lepanta /1571/ a v bitke u Viedne /1683/. V obidvoch prípadoch pápeži vyzvali kresťanov Európy k modlitbe, k pokániu a k spoločnej obrane. A podarilo sa zachovať Európu kresťanskou.

Naša súčasná situácia je aj podobná, aj radikálne iná: súčasná Európa nemá duchovnú zjednocujúcu silu. Ekonomické, politické a sekulárno-kultúrne putá - zdá sa, že v hraničných situáciách nie sú dostatočným tmelom pre múdru obranu vlastnej kultúry. Dezilúzia z multi-kulti - ideológie po 20 ročnej skúsenosti integrácie 16 miliónov moslimov najmä vo Francúzsku a Nemecku je trpkým prebudením. Radikálne žitý islám a demokratické systémy EÚ nie sú schopné koexistovať pod jednou strechou. Predstava demokratických Európanov, že druhá-tretia generácia moslimov už nebude mať svoju vieru, stane sa sekulárnou ako oni, a nebude problém - sa podľa odborníkov z Rakúska, Andreas Laun, a z Egypta /Samir Kahlil Samir, SJ,/ časopis Vision 2000, č. 2/2016/ ukázala ako nereálna. Ako spojiť dva tak odlišné životné modely ako je radikálny islam a sekulárna demokracia pod vládu európskych zákonov a noriem spolužitia? To je otázka, z ktorej bolí hlava iba európskych politikov, nie moslimov. Pre nich ich viera nie je iba "kostolnou = mešitovou záležitosťou" ako u mnohých kresťanov Európy. Pre nich je to ucelený životný štýl, ktorý sa dotýka všetkých aspektov ich osobného, rodinného a spoločenského života.

Ako máme čeliť tejto obrovskej kultúrnej výzve my rádoví občania Európy a svojich národných krajín? Čo my môžeme ovplyvniť? Nič sa nedá robiť, iba čakať, ako "to vyjde"? Určite nie!

Realita nás budí z ľahostajnosti, ktorá v našej každodennosti priorizuje vlastné konzumné ciele a neplače nad obeťami násilia na našich kresťanských, šiitských a iných bratoch a sestrách v Sýrii, Iraku či v ďalších desiatkach krajín. Ak pomohli modlitby tisícov veriacich v 16. a 17. storočí, pomôžu aj teraz. Boh je verný a milosrdný a sila modlitby je obrovská moc lásky a solidarity. Pre veľké výzvy je však potrebné nasadiť duchovné zbrane ešte silnejšieho kalibru:

je to autentický každodenný život žitý vo vzájomnej láske. Ježiš nám prisľúbil: Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene zjednotení /to znamená v mojej láske až po kríž/, tam som ja uprostred. A On je Pán, Kyrios, ktorý má v srdci všetkých ľudí a dokáže obnoviť ich vzťahy.

To je tmel pre Európu ako politický útvar, aj pre naše spoločenstvá, v ktorých žijeme. Či sme veriaci alebo nie, postoj solidarity voči ťažko skúšaným ľuďom mení aj naše životné postoje. Nemáme právo tancovať ako na palube Titaniku, máme povinnosť plakať s plačúcimi a radovať sa s radujúcimi. Nové postoje môžu, ba musia priniesť aj konkrétne riešenia na pomoc veci mieru v krajinách, kde krute chýba, a na pomoc obetiam, ktoré hľadajú pomoc možno na nesprávnej adrese. Veľké riešenia sa rodia z malých krokov vernosti pravde a solidarite. /tl/

 

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo